Anjel Pána: Nech je náš život cestou svätosti

Príhovor pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň a požehnaný sviatok!

Dnes, na slávnosť Všetkých svätých, Ježiš v evanjeliu (porov. Mt 5, 1-12) ohlasuje preukaz totožnosti kresťana. A čo je preukazom totožnosti kresťana? Sú to blahoslavenstvá. Sú našim označením a tiež aj cestou k svätosti (porov. apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 63). Ježiš nám ukazuje cestu, tú cestu lásky, po ktorej on sám prešiel ako prvý, keď sa stal človekom. Táto cesta je pre nás Božím darom a zároveň je našou odpoveďou.

Je to Boží dar, pretože, ako hovorí svätý Pavol, je to on, kto posväcuje (porov. 1 Kor 6, 11). A preto prosíme predovšetkým Pána, aby nás urobil svätými, aby naše srdce bolo podobné jeho srdcu (porov. Encyklika Dilexit nos, 168). Svojou milosťou nás uzdravuje a oslobodzuje od všetkého, čo nám bráni milovať tak, ako nás miluje on (porov. Jn 13, 34), takže v nás, ako hovorieval blahoslavený Karol Acutis, je stále „menej ega, aby bolo miesto pre Boha“.

A to nás privádza k druhému bodu: k našej odpovedi. Nebeský Otec nám totiž ponúka svoju svätosť, ale nevnucuje nám ju. Zasieva ju do nás, dáva nám ju zakúsiť a vidieť jej krásu, ale potom čaká a rešpektuje našu odpoveď. Ponecháva nám slobodu nasledovať jeho dobré vnuknutia, aby sme sa nechali zapojiť do jeho plánov, aby sme jeho pocity prijali za svoje (porov. Dilexit nos, 179), aby sme sa, tak ako nás to učil, dali do služby druhým, so stále väčšou láskou, ktorá je stále viac otvorená a adresovaná všetkým, celému svetu.

Toto všetko vidíme v živote svätých, a to aj v našej dobe. Spomeňme si napríklad na svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý v Osvienčime požiadal, aby ho vymenili za otca rodiny, ktorý bol odsúdený na smrť. Spomeňme si na svätú Teréziu z Kalkaty, ktorá obetovala svoj život v službe najchudobnejším z chudobných alebo na biskupa svätého Oscara Romera, ktorý bol zavraždený pred oltárom za to, že zastával práva posledných pred tyranmi. Takto by sme mohli vymenovať dlhý zoznam mnohých svätých - tých, ktorých si uctievame na oltároch, aj tých „od vedľajších dverí“, s ktorými sme každý deň, v skrytosti napredujú v ich každodennom kresťanskom živote. Bratia a sestry, koľko je v Cirkvi skrytej svätosti? Poznáme viacerých bratov a sestry, ktorých formovali blahoslavenstvá: chudobných, tichých, milosrdných, hladných a smädných po spravodlivosti, šíriteľov pokoja. Sú to ľudia „plní Boha“, nedokážu zostať ľahostajnými voči potrebám blížneho, sú to svedkovia žiarivých ciest, ktoré sú možné aj pre nás.

Teraz si položme si otázky: Prosím Boha v modlitbe o dar svätého života? Nechávam sa viesť dobrými podnetmi, ktoré vo mne vzbudzuje jeho Duch svätý? Ja osobne, zaväzujem sa uskutočňovať evanjeliové blahoslavenstvá v prostredí, v ktorom žijem?

Panna Mária, Kráľovná všetkých svätých, nech nám pomáha urobiť z nášho života cestu svätosti.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)