Pápež: Odvaha viesť dialóg prekonáva nenávisť a vojnu

Vatican News

Andrea Riccardi v roku 2004 získal Balzanovu cenu mieru a v roku 2009 mu bola udelená Cena Karola Veľkého. Bol iniciátorom mnohých iniciatív zameraných na dialóg a sprostredkovanie pokoja v najzložitejších medzinárodných scenároch. Patrí k najznámejším osobnostiam historického a náboženského výskumu.

Prinášame plné znenie predslovu pápeža Františka.

Táto kniha „Slová pokoja“ je svedectvom dlhej cesty od medzináboženského stretnutia za pokoj v Assisi v roku 1986, ktoré zorganizoval svätý Ján Pavol II., až po súčasnosť. Prostredníctvom zbierky textov Andreu Riccardiho, ktoré odzneli v rámci týchto výročných stretnutí, cítiť problémy súčasnosti, hrozby vojny a očakávania mieru. Objavuje sa aj energia a nádeje, ktoré vzbudzuje dialóg medzi náboženstvami a medzi veriacimi. Práve tieto pocity nám vždy pomáhajú nezúfať, že mier je možný.

Intuícia pápeža Wojtylu, ktorý zvolal zástupcov náboženstiev do Assisi, aby sa modlili jeden vedľa druhého a nie proti sebe, bola odvážna. Stále prebiehala studená vojna a doba sa zdala byť nebezpečná. Náboženstvá mohli na jednej strane predstavovať zdroj pokoja, ale na druhej strane mohli podnecovať alebo konflikty presunúť do náboženskej oblasti.

Udalosť v Assisi ohromila svet svojou novosťou. Tí, ktorí zažili 27. október v Assisi vedia, že ľudia ho aj na diaľku vnímali ako historickú udalosť. Nechýbali však ani námietky, ako to pri historických udalostiach často býva. Problém bol aj v tom, ako pokračovať v ceste po tejto veľkej udalosti v Assisi. Ján Pavol II. na záver stretnutia povedal: „Neexistuje pokoj bez nezlomnej vôle dosiahnuť pokoj. Pokoj čaká na svojich prorokov“ (Ján Pavol II., Assisi, 27. októbra 1986).

Assisi „nemohlo a nemalo zostať osamotenou udalosťou“, ako som sám povedal, keď som 30. septembra 2013 v Ríme prijal náboženských predstaviteľov na záver Medzinárodného stretnutia za pokoj: „Vy ste pokračovali na tejto ceste a zvýšili ste jej dynamiku, pričom ste do dialógu zapojili významné osobnosti všetkých náboženstiev, sekulárnych a humanistických predstaviteľov. Assisi „nemohlo a nemalo zostať izolovanou udalosťou“, ako som sám povedal, keď som 30. septembra 2013 v Ríme prijal náboženských predstaviteľov na záver Medzinárodného stretnutia za pokoj: „Vy ste pokračovali v tejto ceste a zvýšili jej dynamiku, pričom ste do dialógu zapojili významné osobnosti všetkých náboženstiev a sekulárnych a humanistických predstaviteľov. Práve v týchto mesiacoch cítime, že svet potrebuje ducha, ktorý by oživil toto historické stretnutie. Prečo? Pretože tak veľmi potrebuje pokoj. Nikdy sa nemôžeme zmieriť s bolesťou celých národov, ktoré sú rukojemníkmi vojny, biedy a vykorisťovania. Cesta, ktorá sa začala v Assisi po roku 1986 bola prejavom dôvery v modlitbe a dialógu za pokoj.

Táto cesta zhromaždila rôzne osobnosti z náboženského hľadiska a pokračovala na rôzne miesta sveta. Najprv dvakrát v Ríme, v Trastevere, potom vo Varšave v roku 1989, keď už bol múr na spadnutie, alebo v Bukurešti. V roku 1998 pripravila pôdu pre prvú apoštolskú cestu pápeža Jána Pavla II. do pravoslávnej krajiny. „Duch Assisi“ v praxi dialógu a priateľstva formoval mužov a ženy mieru z rôznych náboženstiev, vzdialených alebo nepriateľských po stáročia.

Cesta, ktorá nasleduje „každý rok, naznačuje spôsob: odvahu dialógu“: Náboženskí vodcovia sú povolaní byť tými, ktorí vedú skutočný dialóg, sú povolaní, aby konali pri tvorení mieru nie ako sprostredkovatelia, ale ako autentickí mediátori. Každý z nás je povolaný byť remeselníkom pokoja, spájať a nie rozdeľovať, hasiť nenávisť a nie ju udržiavať, otvárať spôsoby dialógu a nie stavať nové múry!

Viesť dialóg, stretávať sa, aby sa vo svete zaviedla kultúra dialógu, kultúra stretnutia. Na tejto ceste sa náboženské svety zblížili. Hoci stále existujú oblasti a situácie fundamentalizmu, ktoré vyvolávajú obavy, v 21. storočí došlo k hlbokej zmene vo vzťahoch medzi veriacimi rôznych náboženstiev, ktorí začali považovať dialóg za rozhodujúci.

Myslím osobitne na Dokument o ľudskom bratstve pre svetový mier a spoločné spolužitie, ktorý som podpísal s veľkým imámom Al Azhar Ahmadom Al-Tajíbom v roku 2019. V súčasnosti je však potrebný ďalší dialóg. Práve v tomto čase, keď je veľa otvorených konfliktov a hrozieb vojen, si uvedomujeme, že „svet sa bez dialógu dusí“ (pápež František, 15. júna 2014).

Je potrebný otvorený, úprimný a neustály dialóg. Náboženstvá vedia, že „dialóg a modlitba spolu rastú alebo hynú. Vzťah človeka s Bohom je školou a potravou dialógu s ľuďmi“ (pápež František, 30. septembra 2013). Z tohto dôvodu na ceste podniknutej v duchu Assisi, z podnetu komunity Sant'Egidio, modlitba vždy predstavovala ústredný rozmer. Skutočne veríme v pokornú a jemnú silu modlitby.

Po roku 1989 sa svet globalizoval, zjednotil sa v mnohých aspektoch, napríklad v oblasti financií a obchodu, komunikácie. Stále však zostával hlboko rozdelený. Rozdelenie bolo živené duchom podozrievania, ktoré spôsobilo, že vojenské zariadenia sa nielen zachovali, ale sa ešte navýšili. Je to modloslužba ozbrojenej sily: Od vývoja jadrových, chemických a biologických zbraní a obrovských a rastúcich možností, ktoré ponúkajú nové technológie, dostala vojna nekontrolovateľnú ničivú silu. V skutočnosti ešte nikdy nemalo ľudstvo takú veľkú moc nad sebou samým a nič nezaručuje, že ju bude dobre využívať (Fratelli Tutti). Andrea Riccardi na týchto stránkach správne píše: „Nachádzame sa v čase, keď príliš veľa ľudí môže viesť vojnu, a má k dispozícii hrozivú výzbroj.“

Avšak nebuďme paralyzovaní strachom, hoci nás to znepokojuje. Nerezignujme na nadvládu sily a arogancie. Nezriekajme sa dialógu a nedovoľujme, aby duch nenávisti a vojny zasiahol náboženské svety a duše veriacich. Neodvráťme ekumenickú a medzináboženskú cestu mnohých rokov, ako by si to želal duch rozdelenia a zla! „Náboženstvá sa nemôžu používať na vojnu. Iba mier je svätý a nech nikto nepoužíva meno Boha na dobrorečenie teroru a násilia,“ povedal som pri účasti na jednom z týchto stretnutí (pápež František, Rím 25. októbra 2022).

Toto je vedomie získané na ceste dialógu, priateľstva a modlitby: že mier je svätý a Božie meno sa nemôže používať na boj alebo teror! Takéto vedomie je rozšírené a zakorenené v ľuďoch jednoduchých veriacich, ktorí chcú mier. Ich modlitby a modlitby tých, ktorí trpia vojnou, podporujú dialóg.

Takto, formovaní dlhoročným priateľstvom, veriaci, a najmä náboženskí vodcovia a predstavitelia, tvoria „sieť pokoja, ktorá chráni svet a najmä tých najslabších“ (pápež František, 30. septembra 2013). Táto kniha sleduje konštruktívne momenty tejto siete. Preto opakujem to, čo som povedal, keď som sa zúčastnil na jednom zo stretnutí v duchu Assisi, ktoré podporovalo Sant'Egidio, pred Koloseom: „Ak vidíte okolo nás vojny, nevzdávajte sa! Ľudia túžia po mieri!“.

(Preklad Miroslava Holubíková, Martin Jarábek)