Pápež s chudobnými deťmi v Port Moresby: „Nikto nie je bremeno“
Salvatore Cernuzio, Miroslava Holubíková – Vatican News
Čelenky z peria, farebné korálkové náhrdelníky, slamené sukne, náramky s kožou votkanou do banánových listov, spevy v angličtine a španielčine,
výkriky nadšenia, poklepávanie nohami o zem – to charakterizuje Papuu-Novú Guineu v jej bohatstve zvykov, rituálov a tradícií, a takú videl pápež František, keď vstúpil do Strednej odbornej školy Caritas.
Mladí ľudia a deti v tradičných odevoch tejto oceánskej krajiny alebo v školských uniformách čakali na pápeža takmer dve hodiny pozdĺž vstupnej chodby školy, nacvičovali piesne a tance, modlili sa Otče náš a Zdravas Mária s rehoľnými sestrami z Caritas de Jesus. Výkriky a hluk bubnov sa spojili v jeden „výbuch", keď bránou prešiel biely džíp s pápežom Františkom.
Petrov nástupca sa privítal s kard. Johnom Ribatom, arcibiskupom Port Moresby, s rehoľnou predstavenou Milosrdných sestier a riaditeľkou školy a potom vstúpil do auly inštitútu, kde pozdravoval deti, žehnal ich a rozdával cukríky. Deti si navzájom vytvárali akoby veže na pleciach, aby si s ním mohli podať ruky. Silné emócie prežíval aj samotný pápež, ktorý sa zdal prekvapený takým búrlivým privítaním. Dve deti sa ho opýtali „prečo nemajú príležitosti ako iné deti“. Svätý Otec im odpovedal vo svojom príhovore:
„Pretože nikto z nás nie je ako ostatní: pretože všetci sme pred Bohom jedineční! (...) Každý z nás má však vo svete úlohu a poslanie, ktoré nemôže plniť nikto iný, a aj keď to so sebou prináša ťažkosti, zároveň dáva more radosti, pre každého iným spôsobom. Pokoj a radosť je pre každého.“
Ako vysvetlil Petrov nástupca, nie obmedzenia rozhodujú o našom šťastí, ale „je to láska, ktorú vkladáme do všetkého, čo robíme, dávame a prijímame:
„Dávať lásku, vždy, a prijímať s otvorenou náručou lásku, ktorú dostávame od ľudí, ktorí nás milujú: to je to najkrajšie a najdôležitejšie v našom živote, v akomkoľvek stave a pre každého človeka... aj pre pápeža! Viete? Naša radosť nezávisí od ničoho iného: naša radosť závisí len od lásky! (...) A láska je tiež receptom na to, ako „urobiť náš svet krajším a šťastnejším. Milovať Boha a druhých z celého srdca! A snažiť sa učiť - aj v škole - všetko, čo sa dá, robiť to čo najlepšie, študovať a naplno sa venovať každej príležitosti, ktorá sa nám ponúka, aby sme rástli a zdokonaľovali svoje dary a schopnosti.“
Pápež deti povzbudil, aby „nasmerovali všetky svoje sily a svaly správnym smerom“, na cieľ, „ktorým je láska k Ježišovi a v ňom ku všetkým bratom
a sestrám, ktorých stretávame na svojej ceste“. V tomto zmysle „nikto z nás nie je bremenom, ale všetci sme krásnym Božím darom, pokladom jeden pre druhého!“, uzavrel pápež a dodal:
„Vždy majte zapálené svetlo, ktoré je znakom nádeje, a to nielen pre vás, ale pre všetkých, ktorých stretávate, pre náš svet, ktorý je niekedy sebecký a zaujatý vecami, na ktorých nezáleží. Nechajte si zapálené svetlo lásky!“.
Po príhovore pápež František opäť vo veľkom „humbugu“ prítomných detí a mladých zostúpil z pódia na skupinovú fotografiu. Bol to neopakovateľný okamih, keď sa rímsky biskup stratil v oblaku pierok, slamiek, náramkov a detských hláv. Potom Svätý Otec žehnal choré deti na nosidlách alebo v detských nosičoch na hrudi svojich matiek. Zdalo sa, že tok ružencov a sladkostí, ktoré pápež rozdával, nemá konca kraja. Keď na konci prešiel celou uličkou až k východu, všetky deti sa cítili „výnimočné“ v Božích očiach a tiež v očiach pápeža.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
