Hľadaj

Cookie Policy
The portal Vatican News uses technical or similar cookies to make navigation easier and guarantee the use of the services. Furthermore, technical and analysis cookies from third parties may be used. If you want to know more click here. By closing this banner you consent to the use of cookies.
I AGREE
Tempo di minuetto
Program Podcast
Stretnutie s duchovnými v Bazilike Najsvätejšieho Ježišovho srdca v Koekelbergu Stretnutie s duchovnými v Bazilike Najsvätejšieho Ježišovho srdca v Koekelbergu  (Vatican Media)

Pápež na stretnutí s duchovnými: Cirkev nikdy nezatvára svoje dvere

O potrebe budovať Cirkev, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere, ktorá každému ponúka otvorenie sa nekonečnu, ktorá je schopná hľadieť ďalej. „Potrebujeme cirkev, ktorá evanjelizuje, prežíva radosť z evanjelia a koná milosrdenstvo“, povedal František počas stretnutia s belgickými biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami, seminaristami a pastoračnými pracovníkmi. Uskutočnilo sa v Národnej bazilike Najsvätejšieho Ježišovho srdca v bruselskej štvrti Koekelberg.

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s biskupmi, kňazmi a diakonmi, zasvätenými mužmi a ženami, seminaristami a pastoračnými pracovníkmi, Brusel, Bazilika Najsvätejšieho srdca v Koekelbergu, 28. septembra 2024

Drahí bratia a sestry, požehnaný deň!

Som rád, že som tu medzi vami. Ďakujem biskupovi Terlindenovi za jeho slová a za to, že nám pripomenul prioritu ohlasovania evanjelia. Ďakujem vám všetkým.

Na tomto rázcestí, ktorým je Belgicko, ste cirkvou „v pohybe“. V skutočnosti sa už nejaký čas snažíte zmeniť pôsobenie farností na tomto území, dať silný impulz formácii laikov; predovšetkým sa snažíte byť spoločenstvom blízkym ľuďom, sprevádzať ich a svedčiť gestami milosrdenstva. 

Vychádzajúc z vašich otázok by som chcel navrhnúť niekoľko okruhov na zamyslenie okolo troch slov: evanjelizácia, radosť a milosrdenstvo.

Prvá cesta je evanjelizácia. Zmeny našej doby a kríza viery, ktorú prežívame na Západe, nás viedli k tomu, aby sme sa vrátili k tomu podstatnému, teda k evanjeliu, aby sa dobrá zvesť, ktorú Ježiš priniesol svetu, opäť ohlasovala všetkým, aby zažiarila celá jej krása. Kríza - každá kríza - je časom, ktorý sa nám ponúka, aby nami otriasol, aby nás spochybnil a zmenil. Je to vzácna príležitosť - v biblickom jazyku sa nazýva kairòs, je špeciálnou príležitosťou, ako sa to stalo Abrahámovi, Mojžišovi a prorokom. Keď prežívame opustenosť, musíme sa vždy pýtať, aké posolstvo nám chce Pán odovzdať. A čo nám kríza ukazuje? Od kresťanstva usadeného v pohostinnom spoločenskom rámci sme sa posunuli ku kresťanstvu „menšinovému“, či skôr ku kresťanstvu svedectva. A to si vyžaduje odvahu cirkevného obrátenia, aby sme iniciovali tie pastoračné premeny, ktoré sa týkajú aj zvykov, modelov a jazykov viery, aby skutočne slúžili evanjelizácii (porov. Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 27).

A Helmutovi by som chcel povedať: táto odvaha sa vyžaduje aj od kňazov. Aby boli kňazmi, ktorí nielen uchovávajú alebo spravujú dedičstvo z minulosti, ale sú pastiermi, ktorí sú zamilovaní do Krista a pozorne chápu - často implicitné - otázky evanjelia, keď kráčajú so svätým Božím ľudom, a my kráčame trochu vpredu, občas uprostred a niekedy vzadu. A keď prinášame evanjelium - myslím na to, čo nám povedala Yaninka - Pán otvára naše srdcia na stretnutie s tými, ktorí sú iní ako my. Je krásne, ba priam potrebné, že medzi mladými ľuďmi sú rôzne sny a spirituality. Presne tak to musí byť, pretože môže existovať veľa osobných alebo komunitných ciest, ktoré nás však vedú k tomu istému cieľu, k stretnutiu s Pánom: v Cirkvi je miesto pre každého – pre všetkých - a nikto nesmie byť kópiou toho druhého. Jednota v Cirkvi nie je uniformita, ale je to nachádzanie harmónie v rozmanitosti! Arnaudovi by som tiež odpovedal: synodálny proces musí byť návratom k evanjeliu; nesmie mať medzi svojimi prioritami nejakú „módnu“ reformu, ale musí sa pýtať: ako môžeme dosiahnuť, aby evanjelium oslovilo spoločnosť, ktorá ho už nepočúva alebo sa odvrátila od viery? Položme si všetci túto otázku.

Druhý spôsob: radosť. Nehovoríme tu o radostiach spojených s niečím chvíľkovým, ani sa nemôžeme oddávať modelom úniku a konzumnej zábavy. Hovoríme o väčšej radosti, ktorá sprevádza a udržiava život aj v temných či bolestných chvíľach, a to je dar, ktorý prichádza zhora, od Boha. Je to radosť srdca, ktorú vzbudzuje evanjelium: je to vedomie, že na ceste nie sme sami a že aj v situáciách chudoby, hriechu, utrpenia je Boh nablízku, stará sa o nás a nedovolí smrti, aby mala posledné slovo. Boh je blízky, blízkosť. Dávno predtým, ako sa stal Jozef Ratzinger pápežom, napísal, že pravidlom rozlišovania je toto: „Kde chýba radosť, kde umiera humor, tam nie je ani Duch Svätý [...] a naopak: radosť je znakom milosti“ (Boh Ježiša Krista, Brescia 1978, 129). Je to krásne. A tak by som vám chcel povedať: nech vaše kázanie, vaše slávenie, vaša služba a apoštolát nechajú zažiariť radosť srdca, pretože tá vzbudzuje otázky a priťahuje aj tých, ktorí sú ďaleko. Radosť srdca: nejde o strojený úsmev, chvíľkový, ale o radosť srdca. Ďakujem sestre Agnes a hovorím jej: radosť je cesta. Keď sa zdá, že vernosť je ťažká, musíme ukázať - ako si povedala, Agnes -, že je to „cesta k šťastiu“. A potom, keď človek zahliadne, kam vedie cesta, je pripravenejší vydať sa na cestu.

  (Vatican Media)

Tretia cesta: milosrdenstvo. Evanjelium, prijaté a odovzdávané, prijaté a darované, nás vedie k radosti, pretože nám umožňuje objaviť, že Boh je Otec milosrdenstva, ktorý je dojatý z nás, ktorý nás dvíha z našich pádov, ktorý nikdy neodstúpi od svojej lásky k nám. Upevnime si to v srdci: Boh nikdy neodvolá svoju lásku k nám. „Ale otče, aj keď som sa dopustil niečoho vážneho?“ Boh nikdy neodvolá svoju lásku k tebe. To sa nám niekedy, keď čelíme skúsenosti zla, môže zdať „nespravodlivé“, pretože jednoducho uplatňujeme pozemskú spravodlivosť, ktorá hovorí: „Kto robí zlo, musí za to zaplatiť“. Božia spravodlivosť je však vyššia: tí, ktorí sa dopustili zla, sú povolaní k náprave, ale aby sa uzdravili vo svojom srdci, potrebujú milosrdnú Božiu lásku. Nezabúdajte na to: Boh odpúšťa všetko, Boh vždy odpúšťa, a práve svojím milosrdenstvom nás Boh ospravedlňuje, to znamená, že nás robí spravodlivými, pretože nám dáva nové srdce, nový život.

Mii by som chcel povedať: Ďakujem za veľkú prácu, ktorú robíte, aby ste premenili hnev a bolesť na pomoc, blízkosť a súcit. Zneužívanie vytvára kruté utrpenie a rany, ktoré podkopávajú aj cestu viery. A je potrebné veľa milosrdenstva, aby sme nezostali s kamenným srdcom pred utrpením obetí, aby sme im dali pocítiť našu blízkosť a ponúkli im všetku možnú pomoc, aby sme sa od nich naučili - ako ste povedali - byť Cirkvou, ktorá sa robí služobnicou všetkých bez toho, aby si niekoho podmanila. Áno, pretože jedným z koreňov násilia je zneužívanie moci, keď využívame roly, ktoré máme, na to, aby sme druhých gniavili alebo nimi manipulovali.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

A milosrdenstvo - myslím na službu Pietra - je kľúčovým slovom pre väzňov. Keď vstupujem do väznice, pýtam sa, prečo oni a nie ja? Ježiš nám ukazuje, že Boh si od našich rán a nečistôt nedrží odstup. Vie, že všetci môžeme robiť chyby, ale nikto nie je zlý. Nikto nie je navždy stratený. Je teda správne ísť všetkými cestami pozemskej spravodlivosti a ľudskými, psychologickými a trestnými cestami, ale trest musí byť liekom, musí viesť k uzdraveniu. Ľuďom treba pomôcť, aby sa opäť postavili na nohy a našli svoju cestu v živote i v spoločnosti. Iba v jednom prípade sa môžeme pozerať zhora na človeka, keď mu chceme pomôcť vstať. Pamätajme: všetci môžeme urobiť chyby, ale nikto nie je celkom zlý, nikto nie je navždy stratený. Milosrdenstvo, vždy milosrdenstvo.

Sestry a bratia, ďakujem vám. A v závere by som rád pripomenul dielo Magritta, vášho významného maliara, s názvom „Akt viery“. Zobrazuje dvere zatvorené zvnútra, ktoré sú však prerazené stredom, sú otvorené do neba. Je to priepasť, ktorá nás pozýva ísť ďalej, pozerať sa dopredu a nahor, nikdy sa neuzatvárať do seba. Tento obraz vám zanechávam ako symbol Cirkvi, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere – prosím, nikdy nezatvárajte dvere! -, ktorá každému ponúka otvorenie do nekonečna, ktorá sa vie pozerať ďalej. Toto je Cirkev, ktorá evanjelizuje, žije radosť z evanjelia, praktizuje milosrdenstvo.

Sestry a bratia, kráčajte spolu, vy a Duch Svätý a praktizujte milosrdenstvo, aby ste boli takouto Cirkvou. Bez Ducha sa nič kresťanské nestane. Učí nás to Panna Mária, naša Matka. Nech vás vedie a ochraňuje. Všetkých vás zo srdca žehnám. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Ďakujem vám!

Preklad Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

28 septembra 2024, 12:26
Prev
April 2025
SuMoTuWeThFrSa
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   
Next
May 2025
SuMoTuWeThFrSa
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031