Pápež: Ľudský život nie je problém, je to dar

Salvatore Cernuzio - Vatikán

V Taliansku, kde je priemerný vek 47 rokov, v Európe, ktorá sa čoraz viac stáva „starým kontinentom“, vo svete, kde sú zbrane a antikoncepcia „investíciami, ktoré prinášajú najväčší príjem“, v spoločnosti, kde sú matky nútené voliť medzi prácou a deťmi, sú naliehavo potrebné „účinné politiky, odvážne, konkrétne a dlhodobé rozhodnutia“, ako aj „väčší záväzok všetkých vlád“ v prospech rodiny. Pápež František už štvrtý rok po sebe, rovnako ako od prvého ročníka, vystúpil s príhovorom na podujatí „Všeobecný stav pôrodnosti“ (Stati Generali della Natalità), významnom podujatí, ktorého cieľom je prostredníctvom stretnutia ministrov, novinárov, intelektuálov, podnikateľov a športovcov zvýšiť povedomie verejnosti o problémoch spojených s poklesom pôrodnosti a ich riešeniach.

Privítanie

Gigi De Palo, predseda „Nadácie pre pôrodnosť“ a duša tohto podujatia, pápežovi Františkovi poďakoval za jeho stálu účasť a pripomenul základný cieľ všeobecného stavu: „Demografickú jar chceme nie preto, že sa bojíme, kto nám bude platiť dôchodky, ale preto, že chceme, aby naše deti boli slobodné.

Materializmus a konzumizmus

Svätý Otec František začal svoj prejav zvyčajným pozdravom „dobré ráno“, po ktorom nasledoval potlesk: „Je pekné zatlieskať, keď sa hovorí dobré ráno, pretože mnohokrát sa nezdravíme,“ dodal a zopakoval, že otázka pôrodnosti mu „veľmi leží na srdci“. Potom prešiel priamo k veci a akoby chcel reagovať na mnohé štúdie a teórie, ktoré - v minulosti i v súčasnosti - poukazujú na pôrodnosť ako na príčinu mnohých nerovnováh na planéte, zdôraznil, že nie, nie rodenie detí je problémom sveta, nie ony sú príčinou znečistenia, hladu, nedostatku zdrojov.

Problémom... sú rozhodnutia tých, ktorí myslia len na seba, blúznenie slepého a bezuzdného materializmu, či konzumizmu, ktoré ako zlý vírus rozkladajú životy ľudí a základ spoločnosti v koreňoch.

Investície do zbraní a antikoncepcie

Pápež nás vyzýva, aby sme „zmenili smer“ a urobili to ako politici aj ako spoločnosť, „aby sa mladým generáciám umožnilo uskutočniť ich legitímne sny“. Ide o realizáciu „vážnych a účinných rozhodnutí v prospech rodiny“, zdôrazňuje pápež, napríklad musíme „postaviť matku do podmienok, aby si nemusela vyberať medzi prácou a starostlivosťou o dieťa“.

Príhovor pápeža bol popretkávaný niekoľkými neštandardnými pasážami, napríklad keď rozprával o odborníkovi na demografiu, ktorý mu povedal: „Práve teraz sú investíciami, ktoré prinášajú najväčšie príjmy, továreň na zbrane a antikoncepcia. Jedno ničí život, druhé mu zabraňuje“.

Dar, nie problém

„Realizmus, prezieravosť a odvaha“ sú tri kľúčové slová, ktoré rímsky biskup uviedol vo svojom príhovore. „Realizmus“, odkazujúci práve na rôzne teórie, „dnes už zastarané a dávno prekonané“, ktoré hovorili o „ľudských bytostiach“ ako o „problémoch“ a preto „narodenie príliš veľkého počtu detí spôsobí ekonomickú nerovnováhu, nedostatok zdrojov a znečistenie“.

Ľudský život nie je problém, je to dar. A základom znečistenia a hladu vo svete nie je rodenie detí....

Domy plné predmetov alebo zvierat

„Problém nie je v tom, koľko nás je na svete, ale v tom, aký svet budujeme - to je problém -; nie sú to deti, ale sebectvo, ktoré vytvára nespravodlivosť a štruktúry hriechu, až po utkávanie nezdravých vzájomných závislostí medzi sociálnymi, ekonomickými a politickými systémami,“ citoval pápež sv. Jána Pavla II. Odsúdil „sebectvo“, ktoré vedie k tomu, že „máme veľa dobier bez toho, aby sme vedeli konať dobro“. „A domovy,“ konštatoval pápež František, „sú naplnené predmetmi a vyprázdnené deťmi, čím sa stávajú veľmi smutnými miestami. Nechýbajú malé psíky, mačky... Tie nechýbajú. Chýbajú deti“. 

Problémom nášho sveta nie je rodenie detí: je ním sebectvo, konzum a individualizmus, ktoré robia ľudí preplnými, osamelými a nešťastnými.

Starý kontinent

Pre pápeža je počet narodených detí prvým ukazovateľom nádeje národa. „Bez detí a mladých ľudí krajina stráca túžbu po budúcnosti,“ dodal. Pozrime sa napríklad na Taliansko, kde je v súčasnosti priemerný vek 47 rokov. Zatiaľ, čo niektoré stredoeurópske krajiny majú priemerný vek 24 rokov. Negatívne rekordy stúpajú a Európa sa postupne stáva „unaveným a rezignovaným kontinentom, ktorý je tak zaneprázdnený vymietaním samoty a úzkosti, že už nevie v civilizácii daru ochutnať skutočnú krásu života“.

Napriek toľkým slovám a odhodlaniu nie je cesty späť. Ako to? Prečo sa nedá zastaviť toto krvácanie života?

Kultúra štedrosti

Akú budúcnosť môžeme očakávať? Naliehavo sú potrebné účinné a prezieravé politiky, aby sme „dnes zasiali to, čo by deti mohli žať zajtra“. Je potrebné väčšie odhodlanie všetkých vlád, zdôraznil pápež, aby pomohli rodinám, matkám a „mnohým mladým párom od balastu neistoty zamestnania a nemožnosti kúpiť si dom“. Stručne povedané, je potrebné podporovať „kultúru štedrosti a medzigeneračnej solidarity, prehodnotiť zvyky a životný štýl, zrieknuť sa toho, čo je zbytočné, aby sme najmladším dali nádej na zajtrajšok“.

Mladí ľudia idú proti prúdu

Pápež sa prihovoril mladým ľuďom, ktorých sa v Auditóriu zišlo veľa, boli zo stredných a vysokých škôl. Žiadal ich o „odvahu“ tvárou v tvár budúcnosti, ktorá „sa môže zdať znepokojujúcou“ a „ktorá medzi klesajúcou pôrodnosťou, vojnami, pandémiami a klimatickými zmenami“ spôsobuje, že nádej sa vytráca.

Ale nevzdávajte sa, verte, pretože zajtrajšok nie je niečo neodvratné: budujeme ho spoločne a v tomto „spoločne“ nachádzame predovšetkým Pána. 

„Nerezignujme na scenár, ktorý už napísali iní, veslujme, aby sme zvrátili smer, aj za cenu toho, že pôjdeme proti prúdu!“, znelo pápežovo povzbudenie.

Starí rodičia, základ budovania budúcnosti

Odpútavajúc sa od písaného textu potom Svätý Otec hovoril o „ďalšej veľmi dôležitej úlohe“ pri budovaní budúcnosti: o starých rodičoch. „Dnes existuje kultúra skrývania starých rodičov, posielania ich do domova dôchodcov. Teraz sa to trochu zmenilo kvôli odchodu do dôchodku - žiaľ, je to tak - ale tendencia je rovnaká: zavrhnúť starých rodičov“. V tejto súvislosti rímsky biskup rozprával „zaujímavý príbeh“ a to o jednej peknej rodine, kde žil starý otec, ktorý keď zostarol, pri jedle sa zašpinil, a tak jeho otec dal v kuchyni postaviť malý stolík, aby mohol jesť sám a pozývať si k sebe ďalších ľudí. Jedného dňa prišiel domov a našiel jedno z malých detí, ako pracuje s drevom. „Čo to robíš?“ „Stolík, otec.“ „Ale prečo?“ „Pre teba: keď budeš starý.“ Prosím, nezabudnite na starých rodičov.

Pápež František si spomína aj na časy v Buenos Aires, keď mu pri návšteve domovov dôchodcov mnohé sestry hovorili, že starí ľudia, ktorí sú tam hospitalizovaní, nemajú príbuzných, ktorí by ich prišli navštíviť. „Starí rodičia osamelí... Starí rodičia odvrhnutí... Je to kultúrna samovražda,“ zdôraznil pápež. „Budúcnosť tvoria mladí a starí, spoločne; odvaha a pamäť, spoločne.“ 

„Modlite sa za, nie proti“

Preto pozdrav a obvyklá prosba o modlitbu: „Nezabudnite sa za mňa modliť. Ale modlite sa za, nie proti“. Aj tu zaznel veselý príbeh, o malej starenke na námestí, ktorá na pápežovu otázku: „Modlite sa za, nie proti!“ s úsmevom mu odpovedala, ukazujúc na Svätého Petra: „Buďte opatrný, otče. Proti sa modlia tí vnútri“.

Na záver podujatia tri matky v požehnanom stave darovali pápežovi strom, symbol života, ktorý sa rodí a rastie. Potom sa Gigi De Palo a všetky deti na pódiu postavili okolo pápeža Františka na skupinovú fotografiu - selfie.

(Preklad Martin Jarábek)