Hľadaj

Generálna audiencia 20. decembra 2023 Generálna audiencia 20. decembra 2023  (Vatican Media)

Vianočná katechéza: Jasličky nás učia striedmosti a radosti

Vianočný betlehem je ako živé domáce evanjelium. Človek pri ňom môže zažiť Božiu blízkosť a nehu, povedal pápež František počas generálnej audiencie v stredu 20. decembra v Aule Pavla VI. Svoju katechézu venoval 800. výročiu, prvého živého betlehemu v Grecciu, ktorý pripravil sv. František z Assisi. Pápež povzbudil veriacich k rozjímaniu o Ježišovi v maštaľke. Ak mu zveríme všetko, čo nám leží na srdci, aj my, podobne ako pastieri v Betleheme, zažijeme veľkú radosť, ubezpečil Svätý Otec.

Martin Jarábek - Vatikán

Videozáznam generálnej audiencie

Pred katechézou zaznelo čítanie z evanjelia podľa Lukáša (Lk 2,10-12)

Tej noci anjel povedal [pastierom]: «Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.»

Katechéza: Jasličky v Grecciu, škola striedmosti a radosti

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Pred 800 rokmi, na Vianoce v roku 1223, svätý František vytvoril živý betlehem v mestečku Greccio. Betlehem sa práve pripravuje alebo už je pripravený v

 domácnostiach a na mnohých iných miestach, preto je dobré, aby sme si pripomenuli jeho pôvod.

Ako vznikol živý betlehem? Aký bol zámer svätého Františka? Objasnil ho takto: „Chcem znázorniť Dieťa narodené v Betleheme a vidieť telesným zrakom strasti, v ktorých sa ocitlo pre nedostatok nevyhnutných vecí pre nemluvňa. Chcem ho vidieť uložené do jasličiek tak, ako ležalo na sene medzi volom a oslom.“ (Tommaso da Celano, Vita prima, XXX, 84: FF 468).

Sv. František nemal v úmysle vytvoriť krásne umelecké dielo, ale chcel prostredníctvom jasličiek vzbudiť údiv nad nesmiernou pokorou Pána a nad ťažkosťami, ktoré z lásky k nám vytrpel v chudobnej betlehemskej jaskyni. Životopisec svätca z Assisi poznamenáva: „V tejto dojímavej scéne žiari evanjeliová jednoduchosť, zvelebuje sa chudoba, odporúča sa pokora. Greccio sa stalo akoby novým Betlehemom“ (tamže, 85).

Zdôraznil som jedno slovo: údiv. Ten je dôležitý. Ak sa my kresťania pozeráme na betlehem ako na niečo krásne, ako na niečo historické, dokonca náboženské, a ak sa aj modlíme, to nestačí. Pri tajomstve vtelenia Slova, pri narodení Ježiša, potrebujeme tento náboženský postoj úžasu. Ak pred tajomstvom nedospejem k tomuto úžasu, moja viera je jednoducho povrchná; je to iba  „počítačová“ viera. Nezabúdajte na to.

Jedna z charakteristík jasličiek je tá, že sa zrodili ako škola striedmosti. A to nám má čo povedať. Dnes hrozí, že stratíme to, čo je v živote dôležité, či veľké. A práve na Vianoce je riziko väčšie – mení sa mentalita Vianoc, keď sú ponorené v konzumizme, ktorý rozkladá ich zmysel. Konzumizmus Vianoc.

Je sice pravda, že chcete mať darčeky, to je v poriadku, to je jeden zo spôsobov, ale tá horúčka s nakupovaním priťahuje pozornosť niekam inam a nie je tam ten pokoj Vianoc. Pozrime sa na jasličky: ten zázrak pred jasličkami. Niekedy nie je vnútorný priestor na údiv, ale len na organizovanie sviatkov a na robenie hostín. Betlehem bol však stvorený na to, aby nás vrátil k tomu, na čom záleží: aby nás vrátil k Bohu, ktorý prichádza, aby prebýval medzi nami.

Preto je dôležité pozerať sa na jasličky, pretože nám pomáhajú pochopiť, na čom záleží, a vidieť Ježišove vzťahy v tej dobe, vidieť rodinu, Jozefa a Máriu, blízkych a pastierov. Ľudia sú dôležitejší ako veci. A my často uprednostňujeme veci pred ľuďmi. To však nefunguje. Betlehem z Greccia okrem striedmosti, ktorú ukazuje, hovorí aj o radosti, pretože radosť je niečo iné ako zábava. Hoci zábava nie je zlá vec, ak sa robí v správnej miere. Zábava nie je zlou vecou, je ľudská. Radosť je však ešte hlbšia, ľudskejšia.

Niekedy máme pokušenie zabávať sa bez radosti; zabávať sa tým, že robíme hluk, ale nemáme radosť. Je to trochu ako postava klauna, ktorý sa smeje, rozosmieva ľudí, ale jeho srdce je smutné. Radosť je koreňom dobrej vianočnej zábavy. A o radosti hovorí aj dobová kronika: „A prichádza deň radosti, čas veselosti! [...] František [...] je rozžiarený [...]. Ľudia sa hrnuli a mali takú radosť, akú ešte nikdy predtým neokúsili [...]. Všetci sa vrátili domov plní nevýslovnej radosti“ (Vita prima, XXX, 85-86: FF 469-470). Striedmosť a úžas vedú k radosti, k pravej radosti, nie k umelej radosti.

Z čoho však pramenila táto vianočná radosť? Určite nie z toho, že sme domov priniesli darčeky alebo že sme zažili honosné oslavy. To určite nie, bola to iná radosť, tá, ktorá sa valí zo srdca, keď sa človek rukou dotkne Ježišovej blízkosti, Božej nehy, ktorá ho nenecháva samého, ale utešuje. Blízkosť, neha a súcit, to sú tri Božie postoje. Pri pohľade na jasličky, pri modlitbe pred jasličkami môžeme cítiť tieto Pánove postoje, ktoré nám pomáhajú v každodennom živote.

Drahí bratia a sestry, betlehem je ako malá studnička, z ktorej môžeme čerpať Božiu blízkosť, zdroj nádeje a radosti. Jasličky sú ako živé evanjelium, domáce evanjelium. Je ako studňa v Biblii, je miestom stretnutia, kde môžeme priniesť Ježišovi naše očakávania a starosti života, tak ako to urobili betlehemskí pastieri a ľudia z Greccia. Prinášať Ježišovi očakávania a starosti života. Ak pred jasličkami zveríme Ježišovi všetko, čo si vážime, aj my zažijeme „veľmi veľkú radosť“ (Mt 2, 10), radosť, ktorá pochádza práve z kontemplácie, z ducha úžasu, s ktorým ideme kontemplovať tieto tajomstvá. Poďme pred jasličky. Každý nech sa pozrie a nech jeho srdce niečo pocíti.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

20 decembra 2023, 11:33

Nedávne audiencie

Čítaj celé >