Pápež: Byť komunitou, ktorá vie dať hlas tým, čo ho nemajú

Zuzana Klimanová - Vatikán

Nadácia, ktorú založil sv. Ján Pavol II., nesie názov jeho encykliky napísanej pri stom výročí encykliky Leva XIII. Rerum novarum. Poslaním inštitúcie je štúdium a šírenie Sociálnej náuky Cirkvi a zároveň ukazovať, že nejde len o teóriu, ale že sociálna náuka Cirkvi sa môže stať životným štýlom prispievajúcim k rastu spoločnosti.

Svätý Otec v príhovore citoval svoje pápežské dokumenty Evangelii gaudium, Laudato si, i Fratelli tutti. Nadácii sa poďakoval, že princípy sociálnej náuky Cirkvi, ako sú, centrálnosť ľudskej osoby, spoločné dobro a subsidiarita, pretavujú do množstva činností.

Nadácia Centesimus Annus v dňoch 5. - 6. júna uskutočnila vo Vatikáne medzinárodnú konferenciu s názvom: „Pamäť na budovanie budúcnosti: myslieť a konať v zmysle komunity.“ S touto témou nevyhnutne súvisí solidarita. Pápež citoval z encykliky Fratelli tutti (č. 116):

«Solidarita je slovo, ktoré nie je vždy obľúbené; je to však slovo, ktoré vyjadruje oveľa viac než len nejaké sporadické skutky štedrosti. Je to myslenie a konanie vo výrazoch spoločenstva, vo výrazoch priority života všetkých nad privlastňovaním si majetku iba zo strany niektorých. Je to tiež boj proti štrukturálnym príčinám chudoby, nerovnosti, nedostatku práce, pôdy, bývania, proti negovaniu pracovných a spoločenských práv. Je to vzdorovanie deštrukčným efektom impéria peňazí: nútené vysídľovanie, bolestivá migrácia, obchodovanie s ľuďmi, drogy, vojna, násilie [...]. Solidarita chápaná vo svojom najhlbšom zmysle je spôsob tvorenia dejín».

„Prichádza mi na um - spomínal som peniaze - jeden úryvok z evanjelia, kde Ježiš hovorí, že nemožno slúžiť dvom pánom: buď slúžiš Bohu, Pánovi, alebo slúžiš - a ja som čakal, že povie: diablovi, ale on nepovedal diablovi - povedal: peniazom. (...) Horšie než diablovi. Musíme sa zamýšľať nad tým, čo nám tým chce Ježiš povedať - je v tom posolstvo. Buď slúžiš Bohu, alebo si služobníkom peňazí. Nie si slobodný.“

„Spoločenstvo je vždy záchranou pre slabých a dáva hlas aj tým, ktorí ho vôbec nemajú“, citoval Svätý Otec talianskeho právnika Paola Grossiho. Ako pápež dodal, základom spoločenstva však má byť etika daru a nie etika výmeny:

„Možno na to, aby sa spoločenstvo skutočne stalo miestom, kde sa slabí ľudia a tí, čo sú bez hlasu, môžu cítiť prijatí a vypočutí, je od každého potrebné to cvičenie, ktoré by sme mohli nazvať „vytváraním priestoru“. Každý sa trochu stiahne zo svojho „ja“ a umožní tak druhému existovať. To si však vyžaduje, aby základom spoločenstva bola etika daru, a nie etika výmeny.“

Potrebujeme byť komunitami, ktoré vedia dať hlas tým, čo ho nemajú, zdôraznil napokon pápež:

„Drahí bratia a sestry, myslieť a konať v zmysle komunity znamená vytvárať priestor pre druhých, znamená predstavovať si a pracovať pre budúcnosť, v ktorej by každý našiel svoje miesto a mal svoj priestor vo svete. Komunita, ktorá vie dať hlas tým, ktorí ho nemajú, je to, čo všetci potrebujeme.“