Anjel Pána: Byť pri stole s Bohom a zdieľať jeho lásku

Príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, je evanjelium vzaté z Ježišovho rozhovoru s Nikodémom (porov. Jn 3, 16-18). Nikodém bol členom veľrady – Synedria, zanietený pre Božie tajomstvo: v Ježišovi spoznáva Božieho učiteľa a potajomky sa s ním v noci ide rozprávať. Ježiš ho počúva, chápe, že je to človek, ktorý hľadá, a tak ho najprv ohromí, keď mu odpovie, že na to, aby človek mohol vojsť do Božieho kráľovstva sa musí znovu narodiť; potom mu odhalí podstatu tajomstva, keď povie, že Boh tak veľmi miloval ľudstvo, že poslal na svet svojho Syna. Ježiš, čiže Syn, nám teda hovorí o Otcovi a o jeho nesmiernej láske.

Otec a Syn. Je to známy rodinný obraz, ktorý, keď sa nad ním zamyslíme, otrasie našou predstavou o Bohu. Samotné slovo „Boh“ nám totiž naznačuje jedinečnú, majestátnu a vzdialenú skutočnosť, zatiaľ čo keď počujeme o Otcovi a Synovi, vracia nás to domov. Áno, môžeme takto uvažovať o Bohu prostredníctvom obrazu rodiny zhromaždenej okolo stola, kde sa zdieľa život. Koniec koncov, ten stôl, ktorý je zároveň oltárom, je symbolom, ktorým niektoré ikony zobrazujú Najsvätejšiu Trojicu. Je to obraz, ktorý nám hovorí o Bohu spoločenstva. Otec, Syn a Duch Svätý: spoločenstvo.

Ale nie je to len obraz, je to aj skutočnosť! Je to skutočnosť, pretože Duch Svätý, Duch, ktorého Otec skrze Ježiša vylial do našich sŕdc (porov. Gal 4, 6), nám dáva zakúsiť, dáva nám okúsiť túto Božiu prítomnosť: prítomnosť, ktorá je vždy blízka, súcitná a nežná. Duch Svätý s nami robí to, čo Ježiš s Nikodémom: vovádza nás do tajomstva znovuzrodenia – zrodenie viery, kresťanského života – odhaľuje nám Otcovo srdce a robí nás účastnými na samotnom Božom živote.

Mohli by sme povedať, že pozvanie, ktoré nám adresuje, je byť pri stole s Bohom a zdieľať jeho lásku. To je to, čo sa deje pri každej svätej omši, pri oltári eucharistického stola, kde sa Ježiš dáva Otcovi a obetuje sa za nás. Áno, je to tak bratia a sestry, náš Boh je spoločenstvo lásky: takto nám ho Ježiš zjavil. A viete, ako si to môžeme pripomínať? Tým najjednoduchším gestom, ktoré sme sa naučili už ako deti: znamením kríža, prežehnaním sa. Keď robíme znak kríža na svojom tele pripomíname si, ako veľmi nás Boh miloval, až tak, že za nás dal svoj život; a opakujeme si, že jeho láska nás úplne obklopuje, zhora nadol, zľava doprava, ako objatie, ktoré nás nikdy neopúšťa. A zároveň sa zaväzujeme, že budeme vydávať svedectvo o Božej láske a vytvárať spoločenstvo v jeho mene. Teraz každý z nás a všetci spolu urobme znamenie kríža, prežehnajme sa.

Dnes si teda môžeme položiť otázku: Svedčíme o Božej láske? Alebo sa Boh-Láska stala iba pojmom, niečím už toľkokrát počutým, čo už s nami nijako nepohne a nepodnecuje k životu? Ak je Boh láska, svedčia o nej naše spoločenstvá? Vedia milovať? Vedia naše spoločenstvá milovať? A naše rodiny, vieme sa mať radi v rodinách? Máme vždy otvorené dvere, vieme prijať každého, zdôrazňujem každého, ako brata a sestru? Ponúkame každému pokrm Božieho odpustenia a evanjeliovú radosť? Dýcha z nás ovzdušie domova, alebo pripomíname skôr úrad alebo vyhradené miesto, kam vstupujú len vyvolení? Boh je láska, Boh je Otec, Syn a Duch Svätý a dal svoj život za nás, preto robíme znak kríža.

Nech nám Panna Mária pomáha žiť v Cirkvi ako doma, kde sa máme navzájom radi ako rodina na slávu Boha Otca i Syna i Ducha Svätého.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Beáta Dorková)