Anjel Pána: Čoho sa máme naozaj báť?
Príhovor Svätého Otca Františka
Drahí bratia a sestry, dobrý deň, požehnanú nedeľu!
V dnešnom evanjeliu Ježiš svojim učeníkom trikrát opakuje: „Nebojte sa!“ (Mt 10, 26. 28. 31). Krátko predtým im hovoril o prenasledovaniach, ktoré budú musieť znášať pre evanjelium, čo je skutočnosť, ktorá je aktuálna aj dnes: Cirkev totiž od samého začiatku poznala popri svojich radostiach – a mala ich mnoho – má aj mnohé prenasledovania. Zdá sa to paradoxné: ohlasovanie Božieho kráľovstva je posolstvom pokoja a spravodlivosti, založeným na bratskej láske a odpustení, a predsa sa stretáva s odporom, násilím a prenasledovaním. Ježiš nám však hovorí, aby sme sa nebáli: nie preto, že na svete bude všetko dobré, to nie, ale preto, že pre Boha Otca sme vzácni a nič z toho, čo je dobré, sa nestratí. Preto nám hovorí, aby sme sa nenechali zablokovať strachom, ale aby sme sa radšej báli niečoho iného, predovšetkým jednej veci. Ktorá je to vec, o ktorej Ježiš hovorí, žeby sme sa jej mali obávať?
Zistíme to prostredníctvom obrazu, ktorý dnes Ježiš používa: je to obraz „Gehenny“ - (porov. v. 28). Údolie „Gehenna“ bolo miestom, ktoré obyvatelia Jeruzalema dobre poznali: bolo to veľké mestské smetisko. Ježiš o ňom hovorí, aby povedal to, že skutočný strach treba mať z toho, že človek zahodí svoj život. Ježiš, hovorí: „Áno, z tohto majte strach“. Akoby chcel povedať: človek by sa nemal tak báť, že bude trpieť nepochopením a kritikou alebo tým, že stratí prestíž a ekonomické výhody, aby zostal verným evanjeliu, ale tak, že premárni svoj život naháňaním sa za nepodstatnými vecami, ktoré nenapĺňajú život zmyslom.
A to je dôležité pre nás. Aj dnes sa totiž človek môže stať terčom posmechu alebo diskriminácie, ak nenasleduje určité módne trendy, ktoré však často stavajú do centra druhoradé skutočnosti: napríklad, nasledovať veci namiesto ľudí, nasledovať výkony namiesto vzťahov. Uveďme niekoľko príkladov. Mám na mysli rodičov, ktorí musia pracovať, aby uživili svoju rodinu, ale nemôžu žiť len pre prácu: potrebujú čas, aby mohli byť so svojimi deťmi. Myslím aj na kňaza alebo rehoľnú sestru: musia sa venovať svojej službe, ale nezabúdať venovať čas tomu, aby boli s Ježišom, inak upadnú do duchovného svetáctva a stratia zmysel toho, kým sú. A ďalej, myslím na mladého muža alebo ženu, ktorí majú tisíc záväzkov a záľub: škola, šport, rôzne záujmy, mobilné telefóny a sociálne siete, ale potrebujú sa stretávať s ľuďmi a realizovať veľké sny, bez toho, aby strácali čas vecami, ktoré sa pominú a nezanechajú stopu.
To všetko, bratia a sestry, so sebou prináša isté odriekanie voči modlám efektivity a konzumu, ale je to nevyhnutné na to, aby sme sa nestratili vo veciach, ktoré sa potom vyhodia, ako sa to dialo vtedy v Gehenne. A v dnešnej Gehenne, napokon, často končia ľudia: pomyslime na posledných, s ktorými sa často zaobchádza ako s odpadovým materiálom a nechcenými predmetmi. Zostať verný tomu, na čom záleží, to nás niečo stojí; stojí nás to ísť proti prúdu, stojí nás to oslobodiť sa od podmieneného bežného myslenia, stojí nás to byť odsunutý bokom tými, ktorí sa nechajú „unášať vlnou“. Ale na tom nezáleží, hovorí Ježiš: dôležité je nezahodiť to najväčšie dobro: život. Len toto by nás malo vydesiť.
Pýtajme sa teda sami seba: čoho sa ja bojím? Že nebudem mať to, čo sa mi páči? Že nedosiahnem ciele, ktoré mi predkladá spoločnosť? Že ma iní posudzujú? Alebo sa bojím toho, že sa nebudem páčiť Pánovi a nebudem klásť jeho evanjelium na prvé miesto?
Mária, vždy Panna, najmúdrejšia Matka, nech nám pomáha byť múdrymi a odvážnymi v rozhodnutiach, ktoré robíme.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
