Regina Caeli: Nanebovstúpenie je oslavou prevzatia neba

Martin Jarábek - Vatikán

Počas poludňajšej mariánskej modlitby Regina Caeli pápež pripomenul, 

že dnes slávime prevzatie neba. Zdôraznil, že vďaka Ježišovmu nanebovstúpeniu už nie je nebo vzdialeným miestom, ale stalo sa pre nás domovom. 

„Prosím, nezvyknime si na konflikty a násilie. Nezvyknime si na vojnu!“ vyzval pápež po modlitbe z okna Apoštolského paláca:

„Drahí bratia a sestry! Je to smutné, ale mesiac po vypuknutí násilia v Sudáne je situácia naďalej vážna. Aby som povzbudil čiastočné dohody, ktoré sa doteraz dosiahli, opätovne úprimne vyzývam na zloženie zbraní a vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby nešetrilo úsilím o to, aby zvíťazil dialóg a zmiernilo utrpenie obyvateľstva. Prosím, nezvyknime si na konflikty a násilie. Nezvyknime si na vojnu! A naďalej buďme nablízku utrápenému ukrajinskému ľudu.“

Pri dnešnej modlitbe Raduj sa, Nebies kráľovná dal Svätý Otec zatlieskať novinárom a povedal:

„Dnes je Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov na tému Hovoriť srdcom. Je to srdce, ktoré nás poháňa k otvorenej a ústretovej komunikácii. Pozdravujem tu prítomných novinárov a pracovníkov v oblasti komunikácie, ďakujem im za ich prácu a dúfam, že vždy slúži pravde a spoločnému dobru. Všetkým novinárom patrí potlesk!“

Pri poludňajšom stretnutí s veriacimi na Námestí sv. Petra Svätý Otec vyjadril aj solidaritu všetkým, ktorí trpia v dôsledku záplav v severnom Taliansku:

„Dnes sa začína týždeň Laudato si'. Ďakujem Dikastériu pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju a mnohým členským organizáciám; a všetkých pozývam k spolupráci v starostlivosti o náš spoločný dom: je tak veľmi potrebné spojiť odbornosť a tvorivosť! Pripomínajú nám to aj nedávne katastrofy, ako napríklad záplavy, ktoré v posledných dňoch postihli región Emilia Romagna, jeho obyvateľom srdečne opätovne vyjadrujem svoju blízkosť.“ 

Príhovor pred modlitbou Raduj sa, Nebies Kráľovná

21. mája 2023, Slávnosť Nanebovstúpenia Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes sa v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách slávi Nanebovstúpenie Pána. Je to sviatok, ktorý dobre poznáme, ale môže v nás vyvolať zopár otázok, prinajmenšom dve. Prvou otázkou je: prečo máme oslavovať Ježišov odchod zo zeme? Mohlo by sa nám zdať, že jeho odchod je smutnou chvíľou, nie niečím čomu sa treba radovať! Prečo oslavovať odchod? To je prvá otázka. A druhou otázkou je: čo Ježiš teraz robí v nebi? Prvá otázka je: prečo oslavovať? Druhá: čo robí Ježiš v nebi?

Prečo oslavujeme? Pretože s nanebovstúpením sa udialo niečo nové a krásne: Ježiš vzal do neba našu ľudskú prirodzenosť. Naše telo je v nebi – a to prvý krát – čiže ho priniesol k Bohu. To človečenstvo, ktoré si vzal na zemi, nezostalo tu. Zmŕtvychvstalý Ježiš nebol duch, to nie, mal svoje ľudské telo, mäso, kosti, všetko, čo v Bohu bude navždy. Môžeme povedať, že od nanebovstúpenia sa sám Boh „zmenil“: odvtedy nie je už len duchom, ale keďže nás miluje, nosí v sebe aj samotné naše telo, naše človečenstvo! Tým je naznačené miesto, ktoré nám prislúcha, tam je náš cieľ.

Jeden staroveký otec vo viere napísal takto: „Je to nádherná správa! Ten, ktorý sa pre nás stal človekom [...], aby nás urobil svojimi bratmi, predstupuje ako človek pred Otca, aby vzal so sebou všetkých, ktorí sú s ním spojení“ (sv. Gregor Nysský, Rozprava o Kristovom zmŕtvychvstaní, 1). Dnes slávime „prevzatie neba“: Ježiš sa vracia k Otcovi, ale s našou ľudskou prirodzenosťou. A tak je nebo už tak trochu naším. Ježiš otvoril dvere a jeho telo je tam.

Druhá otázka bola: Čo robí Ježiš v nebi? Zastáva sa nás pred Otcom, neustále mu ukazuje naše človečenstvo a ukazuje mu rany. Páči sa mi myšlienka, že Ježiš sa takto modlí pred Otcom a ukazuje mu rany. „Toto som vytrpel pre ľudí: urob niečo!“. Ukazuje mu cenu vykúpenia a Otec je dojatý. O tomto rád premýšľam. Takto sa modlí Ježiš. On nás teda nenechal samých.

V skutočnosti nám pred svojím nanebovstúpením povedal, ako nám to podáva dnešné evanjelium: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Je stále s nami, hľadí na nás, je „stále živý, aby sa prihováral“ (Hebr 7, 25) za nás. Ukazuje Otcovi rany, ktoré vytrpel za nás. Jedným slovom, prihovára sa; je na tom najlepšom „mieste“, pred svojím a naším Otcom, aby sa za nás prihováral.

Príhovor je niečo zásadné. Táto viera je užitočná aj pre nás: pomáha nám nestrácať nádej, nestrácať odvahu. Pred Otcom je niekto, kto mu ukazuje rany a prihovára sa.

Nebeská Kráľovná nech nám pomáha, aby sme sa prihovárali so silou modlitby.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, P. Jozef Bartkovjak SJ a Martin Jarábek)