Pápež: Cirkev je Kristovým telom, napriek obmedzeniam a pádom

Po modlitbe vyzval Svätý Otec k modlitbe za Južný Sudán, pozdravil východných kresťanov, ktorý dnes slávia Veľkú noc a zdôraznil veľkosť sv. Jána Pavla II., ktorý sa stal terčom krivých a nepodložených obvinení.

Príhovor pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes, v Nedeľu Božieho milosrdenstva, nám evanjelium hovorí o dvoch zjaveniach zmŕtvychvstalého Ježiša učeníkom a konkrétne Tomášovi, „neveriacemu apoštolovi“ (porov. Jn 20, 24 - 29). Tomáš v skutočnosti nie je jediný, pre koho je ťažké uveriť, dokonca predstavuje tak trochu každého z nás. Totiž nie vždy je ľahké uveriť, najmä keď človek, ako v jeho prípade, zakúsil veľké sklamanie. Po obrovskom sklamaní je ťažké veriť. Roky nasledoval Ježiša, riskoval a znášal ťažkosti, ale Majstra pribili na kríž ako zločinca a nikto ho neoslobodil, nikto nič neurobil! Zomrel a všetci majú strach. Ako opäť dôverovať? Ako veriť správe, že je nažive? Boli v ňom pochybnosti.

Tomáš však ukazuje, že má odvahu: zatiaľ čo sú ostatní zo strachu zatvorení vo večeradle, on vychádza von, pričom riskuje, že ho niekto môže spoznať, udať a zatknúť. Mohli by sme si dokonca myslieť, že so svojou odvahou by si zaslúžil stretnúť sa so vzkrieseným Pánom viac ako ostatní. A práve preto, že sa vzdialil, keď sa Ježiš vo veľkonočný večer prvýkrát zjavil učeníkom, Tomáš tam nie je a stráca svoju šancu.

Vzdialil sa od spoločenstva. Ako túto príležitosť môže získať späť? Jedine tak, že sa vráti k ostatným, že sa vráti tam, do tej rodiny, ktorú opustil vystrašenú a smutnú. Keď to urobí, keď sa vráti, povedia mu, že Ježiš prišiel, ale on tomu nechce veriť, chcel by vidieť jeho rany. A Ježiš mu to splní: o osem dní neskôr sa opäť zjaví uprostred učeníkov a ukáže im svoje rany, ruky, nohy, tie rany, ktoré sú dôkazom jeho lásky, vždy otvorené dvere jeho milosrdenstva.

Zamyslime sa nad týmito skutočnosťami. Aby Tomáš uveril, chce mimoriadne znamenie: chce sa dotknúť rán. Ježiš mu ich ukazuje, ale obyčajným spôsobom, prichádza pred všetkých, do spoločenstva, nie vonku. Akoby mu chcel povedať: ak sa ty chceš so mnou stretnúť, nehľadaj ďaleko, zostaň v spoločenstve, s ostatnými; a neodchádzaj preč, modli sa s nimi, lám s nimi chlieb.

A toto hovorí aj nám. Tam ma budeš môcť nájsť, tam ti ukážem znamenia rán, odtlačené na mojom tele: znamenia Lásky, ktorá víťazí nad nenávisťou, znamenia Odpustenia, ktoré odzbrojujú pomstu, znamenia Života, ktoré poráža smrť. Práve tam, v spoločenstve, objavíš moju tvár, keď budeš so svojimi bratmi a sestrami zdieľať chvíle pochybností a strachu a ešte silnejšie k nim priľneš. Bez spoločenstva je ťažké nájsť Ježiša.  

Drahí bratia a sestry, pozvanie adresované Tomášovi platí aj pre nás. Kde my hľadáme Zmŕtvychvstalého? V nejakej mimoriadnej udalosti, v nejakom veľkolepom alebo senzačnom náboženskom prejave, iba výlučne v našich emóciách a pocitoch? Alebo v spoločenstve, v Cirkvi, prijímajúc výzvu zostať v nej, aj keď nie je dokonalá? Napriek všetkým jej obmedzeniam a pádom, ktoré sú aj našimi obmedzeniami a pádmi, naša Matka Cirkev je Kristovým telom; a práve tam, v Kristovom tele, kde sú a stále budú vyryté najväčšie znaky jeho lásky.

Pýtajme sa však sami seba, či sme v mene tejto lásky, v mene Ježišových rán ochotní otvoriť náruč tým, ktorí sú zranení životom, bez toho, aby sme niekoho vylúčili z Božieho milosrdenstva, ale aby sme každého prijali; každého ako brata, ako sestru. Boh prijíma každého, Boh prijíma každého.

Nech nám Panna Mária, Matka milosrdenstva, pomáha milovať Cirkev a urobiť z nej príjemný domov pre všetkých.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Beáta Dorková)

-mj-