Pápež odovzdal Ratzingerovu cenu: Cítime duchovnú prítomnosť Benedikta XVI.
Hoci samotný Benedikt XVI. nebol na slávnosti prítomný, pápež František skonštatoval, že „všetci cítime jeho duchovnú prítomnosť a jeho sprevádzanie v modlitbe za celú Cirkev“. Pri tejto príležitosti osobitne vyzdvihol jeho prínos v interpretácii II. vatikánskeho koncilu a v oblasti dialógu so Židmi.
Priblížme si tohtoročných laureátov Ratzingerovej ceny:
Prof. Michel Fédou sa narodil v roku 1952 v Lyone vo Francúzsku. Je rehoľným kňazom zo Spoločnosti Ježišovej. Od roku 1987 bol profesorom dogmatickej teológie a patristiky v jezuitskom Centre Sèvres v Paríži,
kde bol neskôr dekanom Teologickej fakulty a prezidentom samotného Centra. Je členom rád viacerých teologických združení a komisií pre ekumenický dialóg s luteránmi a pravoslávnymi. Je autorom početných diel, najmä z oblasti patristiky a kristológie.
Joseph Halevi Horowitz Weiler, narodený v roku 1951, pôsobil ako profesor práva na viacerých univerzitách a právnických vzdelávacích inštitútoch v USA (New York, Harvard), ale aj vo Veľkej Británii a v rôznych častiach sveta. Bol prezidentom Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii. Je autorom mnohých prác o ústavnom, medzinárodnom a európskom práve a o ľudských právach. Je židovského vierovyznania a je známy tým, že obhajoval Taliansko na Európskom súdnom dvore v kauze verejného umiestňovania krížov na školách. Americká katolícka univerzita mu udelila čestný doktorát.
Cítime duchovnú prítomnosť Benedikta XVI.
Pápež František vo svojom príhovore venoval viacero myšlienok osobnosti Josepha Ratzingera:
„Som rád, že môžem aj tento rok predsedať slávnostnému odovzdávaniu cien. Ako viete, nechýbajú u mňa osobné, bratské a láskyplné stretnutia s emeritným pápežom. Okrem toho všetci cítime jeho duchovnú prítomnosť a jeho sprevádzanie v modlitbe za celú Cirkev, tie jeho neustále kontemplatívne oči. Táto príležitosť je však dôležitá na opätovné potvrdenie toho, že aj príspevok jeho teologického diela a celkovo jeho myslenia je naďalej plodný a činný.
Nedávno sme si pripomenuli 60. výročie otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu. Ako vieme, Benedikt XVI. sa na ňom osobne zúčastnil ako expert a zohral dôležitú úlohu pri zrode niektorých dokumentov. Neskôr bol povolaný viesť cirkevné spoločenstvo pri jeho uvádzaní do života, po boku sv. Jána Pavla II. a ako pastier univerzálnej Cirkvi. Pomohol nám čítať koncilové dokumenty do hĺbky a predložil nám „hermeneutiku reformy a kontinuity“.
Ešte celkom nedávno zdôraznil, ako koncil dlhodobo plní svoju kľúčovú funkciu, keďže nám dal potrebné usmernenia na preformulovanie ústrednej otázky o povahe a poslaní Cirkvi v našej dobe (porov. Posolstvo na 10. medzinárodné sympózium Ratzingerovej nadácie, 7. okt. 2022).
Teologické príspevky Josepha Ratzingera postupne súhrnne vychádzajú v edícii Opera omnia, pripomenul pápež František a dodal:
„Tieto príspevky nám ponúkajú pevný teologický základ pre cestu Cirkvi: „živej“ Cirkvi, ktorú nás učil vnímať a prežívať ako spoločenstvo a ktorá je na ceste - synodos - vedená Pánovým Duchom, vždy otvorená poslaniu ohlasovať evanjelium a slúžiť svetu, v ktorom žije (porov. Homília pri inaugurácii pontifikátu, 24. apr. 2005; Posledná verejná audiencia, 27. feb. 2013).“
Pápež František spomenul aj cennú službu vatikánskej nadácie pomenovanej po Josephovi Ratzingerovi – Benediktovi XVI. Povzbudil ju k spolupráci s podobnými nadáciami, nesúcimi mená ďalších dvoch pápežov: bl. Jána Pavla I. a sv. Jána Pavla II.
Svätý Otec sa následne sústredil na tohtoročných laureátov Ratzingerovej ceny. Prvým z nich je prof. Michel Fédou SJ:
„Otec Michel Fédou - ako sme počuli v úvode - je majstrom kresťanskej teológie. Vo svojom živote, zasvätenom štúdiu a vyučovaniu, hĺbkovo študoval najmä diela cirkevných otcov Východu a Západu a vývoj kristológie v priebehu storočí. Jeho pohľad sa však neuzatvoril pri minulosti. Poznanie tradície viery v ňom živilo živé myslenie, ktoré sa dokázalo čeliť aj aktuálnym otázkam v oblasti ekumenizmu a vzťahov s inými náboženstvami.
V jeho osobe uznávame a vzdávame hold dôstojnému dedičovi a pokračovateľovi veľkej tradície francúzskej teológie, ktorá dala Cirkvi majstrov formátu otca Henriho De Lubaca a solídne a odvážne kultúrne počiny, ako sú Sources Chrétiennes, ktorých vydávanie sa začalo už pred osemdesiatimi rokmi. Bez prínosu tejto francúzskej teológie by nebolo možné dosiahnuť bohatstvo, hĺbku a šírku reflexie, ktorou sa živil Druhý vatikánsky koncil, a musíme dúfať, že bude naďalej prinášať ovocie v jeho uplatňovaní v dlhodobom horizonte.“
Druhým tohtoročným laureátom je prof. Joseph Halevi Horowitz Weiler:
„Profesor Weiler je prvou osobnosťou židovského náboženstva, ktorej bola udelená Ratzingerova cena, ktorou boli doteraz vyznamenaní vedci patriaci k rôznym kresťanským denomináciám. Mám z toho skutočnú radosť. V ťažkých časoch, keď to bolo spochybňované, pápež Benedikt pevne a hrdo potvrdil, že «cieľom jeho osobnej teologickej práce bolo od začiatku zdieľanie a podpora všetkých krokov zmierenia medzi kresťanmi a židmi, ktoré boli podniknuté od koncilu» (List biskupom Katolíckej cirkvi, 10. mar. 2009).
Príležitostí, pri ktorých počas svojho pontifikátu sledoval tento zámer, bolo veľa; nebudeme ich tu vymenúvať. V rovnakom duchu som pokračoval aj ja, ďalšími krokmi, v duchu dialógu a priateľstva so Židmi, ktorý ma vždy oživoval počas mojej služby v Argentíne.“
U právnika prof. Josepha Weilera pápež František vyzdvihol aj ďalší aspekt jeho mysliteľskej činnosti:
„Súzvuk medzi emeritným pápežom a profesorom Weilerom sa zvlášť týka tém zásadného významu: vzťah medzi vierou a právnym myslením v súčasnom svete; kríza právneho pozitivizmu a konflikty vyvolané neobmedzeným rozširovaním subjektívnych práv; správne chápanie uplatnenia náboženskej slobody v kultúre, ktorá má tendenciu odsúvať náboženstvo do súkromnej sféry.
Pápež Benedikt XVI. vždy považoval tieto témy za kľúčové pre dialóg medzi vierou a súčasnou spoločnosťou. Prof. Weiler nielenže o nich vypracoval hĺbkové štúdie, ale zaujal aj odvážne postoje, pričom , keď to bolo potrebné, prešiel z akademickej roviny aj do verejnej debaty - a my by sme mohli povedať do „rozlišovania“ – pre hľadanie konsenzu o základných hodnotách a prekonávanie konfliktov v prospech spoločného dobra. To, že sa židovskí a kresťanskí veriaci môžu v tomto zjednotiť, je znamením veľkej nádeje.“
-zk, jb-
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.