Vyšlo posolstvo na Nedeľu Dobrého pastiera: Boh v nás vidí potenciál

V posolstve, ktorého text zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice vo štvrtok 5. mája, Svätý Otec pozýva zamyslieť sa nad „významom povolania v kontexte synodálnej Cirkvi, ktorá sa vkladá do načúvania Bohu a svetu“. Vysvetľuje, že ako pokrstení sme všetci povolaní byť protagonistami misie Cirkvi, a zároveň byť strážcami voči sebe navzájom i strážcami stvorenstva. Okrem iného píše:

„Povolanie, podobne ako svätosť, nie je akousi výnimočnou skúsenosťou vyhradenou len pre niekoľkých“. „Povolanie je pre všetkých, lebo na každého sa Boh pozerá a povoláva ho“. „Jeho láskyplný pohľad k nám vždy siaha, dotýka sa nás, oslobodzuje a premieňa nás, robí z nás nové osoby.“

Láskyplný Boží pohľad v nás vidí potenciál

Pápež spomína aj slová umelca Michelangela Buonarrotiho: „Každý blok kameňa má v sebe sochu a je úlohou sochára, aby ju objavil.“ Orientálne príslovie zas hovorí: „Múdry človek pozerajúc sa na vajce dokáže vidieť orla; pozerajúc sa na semiačko, vidí v ňom veľký strom; pozerajúc sa na hriešnika dokáže vidieť svätca“.

„Takto sa na nás pozerá Boh: v každom z nás vidí potenciál, ktorý je niekedy aj nám neznámy, a počas celého nášho života neúnavne pracuje na tom, aby sme ho mohli dať do služieb spoločného dobra“, píše v posolstve Petrov nástupca.

Ako ďalej vysvetľuje Svätý Otec, potrebujeme sa oslobodiť od nášho egocentrizmu. Tu je nám pomocou Božie slovo. Preto pápež vyzýva: „Načúvajme Božiemu slovu, aby sme sa otvorili povolaniu, ktoré nám zveruje Boh!“ 

„Bratia a sestry, dovoľme, aby sa nás dotkol tento pohľad, a dovoľme mu, aby nás preniesol ponad nás samých! A naučme sa pozerať aj na seba navzájom, aby sa ľudia, s ktorými žijeme a s ktorými sa stretávame - nech je to ktokoľvek - cítili prijatí a zistili, že existuje Niekto, kto sa na nich pozerá s láskou a pozýva ich, aby naplno rozvíjali svoj potenciál.“

Hľadieť na druhých i na svet Božími očami

Takto sa máme čoraz viac stávať tým, kým sme: „v povolaní k sviatostnému kňazstvu, aby sme boli nástrojmi Kristovej milosti a milosrdenstva; v povolaní k zasvätenému životu, aby sme boli chválou Boha a proroctvom nového ľudstva; v povolaní k manželstvu, aby sme si boli vzájomným darom a ploditeľmi a vychovávateľmi života. Vo všeobecnosti v každom povolaní a službe v Cirkvi, ktorá nás vyzýva, aby sme na druhých a na svet hľadeli Božími očami, slúžili dobru a šírili lásku skutkami a slovami.“

Svätý Otec spomenul aj príklad povolania venezuelského laika Josého Gregoria Hernándeza Cisnerosa, ktorý venoval svoj život chorým ako slobodný laik, aj keď pôvodne túžil vstúpiť do kláštora.

Boží sen o ľudstve zjednotenom v láske

Podstatou povolania je realizovať Boží sen, aby sme «všetci boli jedno» (Jn 17,21), konštatuje pápež s vysvetlením:

„Každé povolanie v Cirkvi a v širšom zmysle aj v spoločnosti prispieva k spoločnému cieľu: aby medzi mužmi a ženami zaznievala harmónia mnohých a rozmanitých darov, ktorú môže uskutočniť len Duch Svätý. Kňazi, zasvätení muži a ženy i veriaci laici, kráčajme a pracujme spoločne, aby sme svedčili o tom, že veľká ľudská rodina zjednotená v láske nie je utópia, ale plán, pre ktorý nás stvoril Boh. Modlime sa, bratia a sestry, aby Boží ľud uprostred dramatických dejinných udalostí čoraz viac reagoval na toto povolanie.“

-zk-