Hľadaj

Stretnutie s predstaviteľmi štátu a diplomatickým zborom Stretnutie s predstaviteľmi štátu a diplomatickým zborom 

Príhovor pápeža Františka predstaviteľom Malty a diplomatickému zboru

V plnom znení prinášame príhovor pápeža Františka pri apoštolskej návšteve Malty, adresovaný predstaviteľom štátu, verejného sektora a diplomatickému zboru, s ktorými sa stretol v Prezidentskom paláci v La Vallette v sobotu 2. apríla 2022.

Vážený pán prezident republiky, členovia vlády a diplomatického zboru, vážení náboženskí a spoločenskí predstavitelia, ctení zástupcovia spoločenského a kultúrneho sveta, vážené dámy a páni!

Srdečne vás pozdravujem a ďakujem pánovi prezidentovi za úctivé slová, ktoré mi adresoval v mene všetkých obyvateľov. Vaši predkovia prejavili pohostinnosť apoštolovi Pavlovi, keď smeroval do Ríma, zaobchádzajúc s ním a s jeho spoločníkmi na ceste „neobyčajne ľudsky“ (porov. Sk 28,2); teraz, keď prichádzam ja z Ríma, aj ja zažívam vrúcne prijatie Malťanov, ten poklad, ktorý sa v tejto krajine odovzdáva z generácie na generáciu.

Kvôli svojej pozícii sa Malta môže definovať ako srdce Stredozemného mora. Avšak nielen kvôli svojej pozícii: spleť dejinných udalostí 

a stret národov robia už po tisícročia z týchto ostrovov centrum pulzujúceho života a kultúry, duchovnosti a krásy, križovatku, ktorá vždy vedela prijať a spájať vplyvy prichádzajúce z viacerých strán. Táto rôznorodosť vplyvov privádza k predstave rôznych vetrov, ktoré sú charakteristické pre túto krajinu. Nie náhodou sa ružica kompasu v starovekých kartografických vyobrazeniach Stredozemného mora umiestňovala blízko ostrova Malta. Chcel by som si požičať práve tento obraz ružice kompasu, ktorý vyobrazuje prúdenie vzduchu na báze štyroch svetových strán, aby som tak vykreslil štyri základné vplyvy na spoločenský a politický život tejto krajiny.

Vetry prúdia na ostrovy Malty prevažne zo severozápadu. Sever odkazuje na Európu, zvlášť na domov Európskej únie, ktorý bol vybudovaný, aby tu prebývala jedna veľká rodina zjednotená v prospech zachovávania mieru. Jednota a mier sú dary, ktoré maltský ľud prosí od Boha zakaždým, keď spieva národnú hymnu. Modlitba napísaná Dun Karm Psaila-om totižto znie: „Daruj že, Otče Všemocný, múdrosť a milosrdenstvo vladárovi, zdravie pracujúcemu, a  národu Malty zaisti jednotu a mier“. Mier nasleduje po jednote a pramení z nej. Z toho vyplýva dôležitosť spoločnej práce, uprednostňovať súdržnosť pred rozdelením, stmeliť spoločné korene a hodnoty, ktoré utvorili spoločenský život na Malte jedinečným.

Ale na garantovanie dobrého spoločenského spolunažívania nestačí len upevňovať zmysel príslušnosti; je tiež treba posilňovať základy spoločného života, ktorý sa opiera o právo a zákonnosť. Česť, spravodlivosť, zmysel pre zodpovednosť a transparentnosť sú základnými piliermi občiansky rozvinutej spoločnosti. Úsilie o odstránenie nezákonnosti a korupcie nech je teda silné, ako severný vietor, ktorý búrlivo obmýva pobrežie tejto krajiny. Nech sa tiež stále pestuje zákonnosť a transparentnosť, ktoré umožňujú vykoreniť podsvetie a kriminalitu, ktoré sa spojili, aby mohli konať mimo denného svetla.

Európsky dom, ktorý sa usiluje o rozvíjanie hodnôt spravodlivosti a spoločenskej rovnosti, je tiež v prvom rade za ochranu stále širšieho domova stvorenstva. Prostredie, v ktorom žijeme, je darom z neba, ako to stále hlása národná hymna, v ktorej sa Boh prosí, aby zhliadol na nádheru tejto zeme, matky ozdobenej stále väčším svetlom. Je to pravda, na Malte, kde žiarivá krása uľahčuje prekonávať ťažkosti, stvorenstvo sa javí ako dar, ktorý uprostred skúšok dejín a života pripomína, ako je nádherné žiť na zemi.

Treba aby bolo preto chránené pred dychtivou nenásytnosťou, pred chamtivosťou peňazí a špekuláciami staviteľov, ktorá neohrozuje len scenériu, ale aj budúcnosť. Naopak starostlivosť o životné prostredie a sociálna spravodlivosť pripravujú to, čo má prísť, a sú to tie najlepšie spôsoby ako zapáliť mladých pre dobrú politiku, uchrániac ich tak pred pokušením nezáujmu a pasivity.

Severný vietor sa často mieša s vetrom vanúcim zo západu. Táto európska krajina, zvlášť vo svojej mladosti, zdieľa totiž štýl života a zmýšľania spolu so západom. Z toho vyplývajú veľké dobrá – myslím napríklad na hodnoty slobody a demokracie –, ale aj riziká, voči ktorým treba byť ostražitý, lebo túžba po pokroku neznamená odtrhnutie sa od vlastných koreňov. Malta je jedným nádherným „laboratóriom organického rozvoja“, kde napredovať neznamená odťať korene siahajúce do minulosti v mene falošnej prosperity diktovanej ziskom, potrebami a konzumom, okrem práva na akékoľvek právo.

Pre zdravý rozvoj je dôležité zachovávať pamäť a  utvárať harmóniu medzi generáciami s rešpektom, bez toho, aby dochádzalo k umelým linajkovaniam a ideologickým kolonizáciám, ku ktorým často dochádza napríklad v oblasti života, princípu života. Existujú ideologické kolonizácie, ktoré idú proti právu na život od momentu počatia.

Základom solídneho rozvoja je ľudská osoba, rešpekt k životu a dôstojnosti každého muža a každej ženy. Poznám úsilie Malťanov o objatie a ochranu života. Už v Skutkoch apoštolov ste sa vyznačovali tým, že ste zachránili mnohých ľudí. Povzbudzujem vás, aby ste pokračovali v obrane života od jeho začiatku až po jeho prirodzený koniec, ale aj v starostlivosti oň v akomkoľvek momente vyraďovania a zanedbávania. Špeciálne myslím na dôstojnosť pracujúcich, starých a chorých ľudí. A tiež na mladých ľudí, ktorí riskujú, že zahodia najvyššie dobro, ktorými sú oni sami, keď nasledujú prízraky, ktoré v nich zanechávajú iba ohromné prázdno. Práve toto vyvoláva prehnaný konzumizmus, uzavretosť pred potrebami ostatných ľudí a pliaga drog, ktoré zadúšajú slobodu tým, že vytvárajú závislosť. Ochraňujme nádheru života!

Pokračujúc obrazom ružice kompasu sa teraz pozrime na juh. Odtiaľ prichádzajú mnohí bratia a sestry, ktorí hľadajú nádej. Chcel by som sa poďakovať vrcholným predstaviteľom štátu i obyvateľom za prijatie týchto ľudí v mene evanjelia, v mene ľudskosti a v mene zmyslu pre pohostinnosť, typického pre Malťanov. Podľa fenickej etymológie, Malta znamená „bezpečný prístav“. A predsa, čeliac rastúcim prílivom ľudí v posledných rokoch, obavy a neistota vytvárajú skôr malomyseľnosť a frustráciu. Správny prístup ku komplexnej otázke migrácie si vyžaduje vidieť ju v širšej perspektíve času a priestoru.

Čo sa týka času, fenomén migrácie nie je len záležitosť tohto okamihu, ale poznačí celú našu epochu. Prináša so sebou dlhy nespravodlivosti z minulosti, veľkého vykorisťovania, klimatických zmien a nešťastných konfliktov, ktorých následky treba zaplatiť. Z chudobného a preľudneného juhu sa masy ľudí presúvajú smerom na bohatší sever: je to fakt, ktorý nemožno poprieť anachronistickými uzávermi, lebo v izolácii nebude možná prosperita a integrácia.

Je treba vziať do úvahy aj priestor: rozširovanie migračnej núdze – myslime na ľudí v súčasnosti na úteku zo sužovanej Ukrajiny – si vyžaduje široké a spoločné odpovede. Nemôžu vziať na seba celý problém iba niektoré krajiny, kým ostatné zostávajú ľahostajné! Rovnako nemôžu civilizované krajiny vo svojom vlastnom záujme schvaľovať nekalé zmluvy so zločincami, ktorí zotročujú ľudí. Žiaľ k tomuto dochádza. Stredozemné more potrebuje európsku spoluzodpovednosť, aby sa znovu stalo dejiskom solidarity a aby nebolo predsunutou pozíciou tragického stroskotania civilizácie. Mare nostrum sa nemôže stať najväčším cintorínom Európy.

A ohľadom stroskotania, myslím tu na sv. Pavla, ktorý počas svojej poslednej plavby Stredozemným morom dosiahol tieto brehy nečakaným spôsobom a bol zachránený. Potom, keď ho uhryzla vretenica, bol považovaný za zločinca; hneď na to bol ale pokladaný za boha, keďže nemal nijaké následky z uhryznutia (porov. Sk 28,3-6). Medzi týmito dvomi extrémnymi zveličeniami akosi uniká prvotná podstata: Pavol bol mužom, ktorý potreboval prijatie. Ľudskosť je na prvom mieste a predčí všetko ostatné: tak to učí táto krajina, ktorej dejiny mali úspech z príchodu stroskotaného apoštola. V mene evanjelia, ktoré on žil a ohlasoval, si rozšírme srdce a objavíme nádheru služby núdznym. Pokračujme na tejto ceste.

Zatiaľ čo dnes voči tým, ktorí križujú Stredozemné more v snahe nájsť záchranu, prevládajú obavy a „naratív o invázii“, a prvotným cieľom sa zdá byť záchrana vlastnej bezpečnosti za každú cenu, pomáhajme si nevidieť v migrantoch hrozbu a nepodľahnúť pokušeniu uzatvárať mosty a vztyčovať múry. Druhý človek nie je vírus, pred ktorým sa treba brániť, ale bytosť, ktorú treba prijať, a „kresťanský ideál bude vždy pozývať na  prekonávanie podozrievavosti, trvalej nedôvery a strachu z napadnutia; teda k zmene tých obranných postojov, ku ktorým nás vedie dnešný svet“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 88).

Nedovoľme, aby ľahostajnosť vyhasila sen o spolunažívaní! Isteže, prijať stojí námahu a vyžaduje odriekanie. Aj pre sv. Pavla to bolo tak: aby sa zachránil, bolo najskôr nutné obetovať hmotné dobrá, ktoré boli na lodi (porov. Sk 27,38). Ale odriekanie robené v záujme väčšieho dobra, pre život človeka, ktorý je Bohu tak vzácny, je sväté!

Nakoniec je tu ešte vietor pochádzajúci z východu, ktorý často vanie nadránom. Homér ho volal „Euro“ (Odysea V,379.423). Ale práve z východu Európy, z Východu, odkiaľ vychádza svetlo ako prvé, prišli tmy vojny. Mysleli sme si, že invázie do iných krajín, brutálne boje na uliciach a hrozby atómových zbraní zostanú len temnými spomienkami vzdialenej minulosti. Ale vietor vojny, ktorý prináša len smrť, ničenie a nenávisť, silne dopadol na životy mnohých a na dni všetkých. A zatiaľ čo opäť nejaký mocnár, smutne uzavretý v anachronistických požiadavkách nacionalistických záujmov, vyvoláva a podnecuje konflikty, pospolitý ľud upozorňuje na potrebu budovania budúcnosti, ktorá bude buď spoločná, alebo nebude žiadna. Teraz, v noci vojny, ktorá zaľahla na ľudstvo, prosím, nedovoľme, aby vyprchal sen o mieri.

Malta, ktorá žiari svetlom v srdci Stredozemného mora, nás môže inšpirovať, lebo je nevyhnutné, aby sme prinavrátili krásu tvári človeka znetvorenej vojnou. Krásna socha Ireny (Irene) zo Stredomoria, pochádzajúca z obdobia niekoľkých storočí pred Kristom, znázorňuje mier ako ženu, ktorá drží v náručí Pluta, bohatstvo. Pripomína nám, že mier plodí blahobyt a vojna iba chudobu. Tiež nám to umožňuje si uvedomiť fakt, že na soche sú mier a bohatstvo znázornené ako matka, ktorá drží v náručí dieťa. Neha matiek, ktoré privádzajú na svet život, a prítomnosť žien sú tou pravou alternatívou k zákernej logike moci, ktorá privádza k vojne. Potrebujeme súcit a starostlivosť, nie ideologické rozdelenia a populizmus, ktoré sa živia slovami nenávisti a neleží im na srdci život konkrétneho národa, bežných ľudí.

Pred viac ako šesťdesiatimi rokmi sa voči svetu, ktorému hrozilo zničenie, kde zákon diktovali ideologické rozpory a železná logika vojnových šíkov, zo Stredozemia zdvihol protihlas, ktorý namiesto ospevovania vlastnej strany prorocky zaznel v mene celosvetového bratstva. Bol to hlas Giorgia La Piru, ktorý povedal: „Dejinné okolnosti, ktoré zažívame, stret záujmov a ideológií, ktoré zmietajú ľudstvom až k neuveriteľnému infantilizmu, prinavracajú Stredomoriu rozhodujúcu zodpovednosť: znovu zadefinovať normy tej Mierky, podľa ktorej by sa človek ponechaný v delíriu a takmer nemerateľný mohol opäť raz rozpoznať“ (Prejav na Stredomorskom kongrese o kultúre, 19. februára 1960).

Sú to aktuálne slová; môžeme ich zopakovať, lebo majú veľkú aktuálnosť. Ako veľmi potrebujeme „ľudskú mierku“, keď čelíme infantilnej a ničiacej agresivite, ktorá nás ohrozuje, keď stojíme pred rizikom „rozšírenej studenej vojny“, ktorá môže udusiť život celých národov a generácií! Tento „infantilizmus“, žiaľ, nevymizol. Veľmi silno sa znovu objavuje v príťažlivosti autokracie, nových imperializmov, v rozširujúcej sa agresivite, v neschopnosti stavať mosty a začať od tých najchudobnejších.

Dnes je tak ťažké myslieť logikou mieru. Sme naučení myslieť logikou vojny. Tu začína závan ľadového vetra vojny, ktorý aj tentokrát bol živený niekoľko rokov. Áno, vojna sa pripravuje istý čas veľkými investíciami a obchodom so zbraňami. Je smutné vidieť ako sa entuziazmus mieru, začatý po Druhej svetovej vojne, v posledných desaťročiach oslabil, tak ako aj napredovanie medzinárodného spoločenstva, so zopár mocnými, ktorí pokračujú v hľadaní priestorov a zón vplyvu vo svoj vlastný prospech. A tak nielen mier, ale mnoho iných veľkých otázok, ako je boj proti hladu a proti nerovnostiam, boli fakticky odstránené z hlavnej politickej agendy.

Ale riešením na krízy jedného človeka je začať sa starať o krízy všetkých, lebo globálne problémy si vyžadujú globálne riešenia. Pomáhajme si vedieť načúvať smädu po mieri u ľudí, pracujme na kladení základov stále širšieho dialógu, vráťme sa opäť k stretávaniu na medzinárodných mierových konferenciách, kde bude v centre odzbrojovanie s pohľadom obráteným na budúce generácie! A tie ohromné fondy, ktoré sú stále určené na vyzbrojovanie, nech sa použijú na rozvoj, v prospech zdravia a obživy.

Pozerajúc sa ešte stále na východ, chcel by som nakoniec venovať jednu myšlienku Blízkemu východu, ktorý sa odzrkadľuje v jazyku tejto krajiny, ktorý ladí s ostatnými, takmer akoby pripomínal schopnosť Malťanov plodiť úžitok zo spolunažívania, v istom druhu spolunažívania rozdielností. Toto potrebuje Blízky východ: Libanon, Sýria, Jemen a ostatné regióny, ktoré sa trápia s problémami a násilím. Nech Malta, srdce Stredozemného mora, dáva naďalej pulzovať tepu nádeje, starostlivosti o život, prijímania iných, prahnutia po mieri, a to s pomocou Boha, ktorého menom je mier.

Nech Boh žehná Maltu a Gozo!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mk, jb-

Videozáznam

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

02 apríla 2022, 15:33