Hľadaj

Vatican News

Pápež sa modlil s chudobnými pred Porciunkulou: Aby sa naša slabosť stala silou

„Ďakujeme chudobným, ktorí otvárajú svoje srdcia, aby nám darovali svoje bohatstvo a uzdravili naše zranené srdcia“. Tieto slová zazneli dnes z úst pápeža Františka v Assisi pri stretnutí s 500 chudobnými z rôznych krajín Európy. Modlitbové podujatie plné svedectiev sa konalo pri príležitosti blížiaceho sa Dňa chudobných, ktorý bude Cirkev sláviť v nedeľu 14. novembra s mottom: „Chudobných máte vždy medzi sebou“ (Mk 14,7).

Svätý Otec prišiel do Assisi o 9.00 v sprievode Mons. Fisichellu, predsedu Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, ktorá má na starosti 

organizáciu Dňa chudobných. Je to už po piatykrát, čo pápež František v rámci svojho pontifikátu navštívil mesto sv. Františka. Tentoraz bol jeho cieľom chrám, ktorý pod svojou kupolou uchováva Porciunkulu - kaplnku, ktorú opravil osobne sv. František po tom, ako zachytil Kristove slová z kríža: „Choď, František, oprav môj dom...“

Úvodné prekvapenie u klarisiek

Prvá zastávka Svätého Otca bola mimo oficiálneho programu, keď zašiel pozdraviť klauzúrnu komunitu klarisiek v Bazilike sv. Kláry. Od klarisiek už jeho kroky smerovali k Bazilike Panny Márie, Kráľovnej anjelov, pred ktorou ho o pol desiatej privítali miestni cirkevní i občianski predstavitelia. Svätý Otec neobišiel ani školákov, ktorí na neho čakali popri zábradlí.

Reprezentanti chudobných, medzi ktorými bol aj mladý muž z Eritrey, ktorý v piatich rokoch stratil zrak pri explózii bomby, odovzdali pápežovi pútnický plášť a palicu. S ňou symbolicky vstúpil do baziliky, v ktorej ho čakalo okolo 500 ľudí s pohnutými osudmi. Priviedli ich cirkevné charitatívne združenia z Francúzska, Španielska i Charita z talianskej Umbrie či z Vatikánu. Členov francúzskeho združenia Fratello pre integráciu ľudí z ulice sprevádzal emeritný arcibiskup Lyonu kardinál Barbarin.

Po krátkej tichej osobnej modlitbe v Porciunkule si Svätý Otec v Bazilike vypočul sedem svedectiev núdznych ľudí z Francúzska, Španielska, Poľska, Afganistanu i Rumunska.

Svedectvá ľudských drám a nádeje

Mladý manželský pár z Francúzska hovoril o svojej misii v službe chudobným v Paríži v rámci združenia Misericordia. Ďalšie svedectvo predniesol Sebastián zo Španielska, ktorý s plačom hovoril o tom, ako sa kvôli drogám a kriminalite dostal do väzenia a odtiaľ nakoniec na ulicu. Vďaka pomoci kňaza i charizmatického spoločenstva si našiel cestu k Bohu. Z Francúzska prišiel aj postarší pán Gabriel, ktorý sa dal pokrstiť až v 60. roku života. Uprostred svojej biedy a zúfalstva totiž zrazu spoznal Božiu lásku.

37-ročný Poliak Sebastian hovoril o tom, ako od 16 rokov drogoval a v roku 2007 sa stal bezdomovcom. Pomohlo mu isté katolícke združenie. So slzami v očiach hovoril o tom, ako vďaka pomoci dobrých ľudí zistil, že Boh ho nikdy neopustil. Aj on chce teraz na oplátku pomáhať núdznym.

O svoje svedectvo sa podelila i mladá Afgánka Farzana, ktorá pochádza zo šiítskej rodiny. Vďaka pomoci talianskej Charity sa jej podarilo utiecť pred Talibanom, ako prezradila vo svojom svedectve:

„Narodila som sa v nebezpečnej zóne Ghazni a vyrastala som v patriarchálnej spoločnosti nepriateľskej voči ženám, ktorá blokovala moje sny a ašpirácie, ktoré boli pre mňa dôležité. Teraz som v Taliansku aby som sa opäť pevne postavila na nohy a pokračovala v kráčaní vpred. Zanechala som moju zem, no moja duša je v nej. Fyzicky som tu, no zostávam s dievčatami z internátu Kábulskej univerzity, ktoré v týchto dňoch nemôžu chodiť na univerzitu a rozhodovať sa sami, nemôžu ísť kúpiť chlieb, ísť k pekárovi či zabaviť sa. Obávam sa o svoju rodinu a neviem ako sa im vodí.“

Dojímavé svedectvo predniesli aj starší afgánski manželia, ktorým sa rovnako podarilo utiecť do Talianska. Otec rodiny hovoril o tom, ako kvôli Talibanu prišli o syna. Poďakoval sa Taliansku za pomoc, s plačom však vysvetlil, že ich zvyšné štyri už dospelé deti uviazli v Afganistane. Svätého Otca i taliansku vládu poprosili o pomoc priviesť ich do bezpečia.

Silným svedectvom bol aj životný príbeh pani Márie z Rumunska, ktorá na povel manžela odišla do Talianska robiť opatrovateľku, aby uživila rodinu. Svoje dve malé deti však musela nechať doma. Onedlho ovdovela a do Talianska sa vrátila už i so svojimi deťmi. Pani Mária neskôr začala trpieť obrovskými bolesťami chrbtice. Chirurgický zákrok, ktorý kvôli tomu podstúpila, jej situáciu ešte zhoršil a zostala na vozíčku. Neskôr bola operovaná ešte ďalších desať krát, no bez úspechu. Bez práce a s dvoma deťmi sa jej podarilo prežiť vďaka pomoci Charity, ktorá im dodávala potraviny. Dnes sa o ňu starajú už dospelé deti, musia ju obliekať i umývať. Napriek bolestiam, ktoré jej nedokážu celkom utlmiť ani dávky morfínu, Mária vo svojom svedectve poďakovala Pánu Bohu, že jej dal silu vychovať deti i v náročných podmienkach a nikdy ju neopustil.

Príhovor pápeža: Kde je bratstvo, je aj prijatie

Svedectvá, po ktorých sa prihovoril Svätý Otec, sa prelínali s piesňami vo viacerých jazykoch, modlitbami a čítaniami z Božieho slova. Zazneli úryvky zo Skutkov apoštolov o uzdravení chromého žobrajúceho pri chrámovej bráne (3,1-10) a z Evanjelia podľa Marka o pomazaní Ježiša v Betánii (14,3-9). Z tohto evanjelia pochádza i motto tohtoročného Svetového dňa chudobných: „Chudobných máte vždy medzi sebou“ (14,7).

Svätý Otec predniesol svoj príhovor s viacerými spontánnymi vsuvkami. „Prvá marginalizácia, ktorou chudobní trpia, je duchovná,“ zdôraznil pápež s poukázaním na príklad sv. Františka, ktorý dával chudobným pocítiť Ježišovu prítomnosť. Svätý Otec vyslovil aj nasledujúcu výzvu:

„Je načase, aby sa chudobným opäť dalo slovo, pretože ich požiadavky neboli príliš dlho vypočuté. Je načase otvoriť si oči a vidieť, v akom stave nerovnosti žije toľko rodín. Je čas vyhrnúť si rukávy na prinavracanie dôstojnosti vytváraním pracovných miest. Je načase, aby nás opäť šokovala skutočnosť hladujúcich detí, zotročených, stroskotaných, nevinných obetí každého druhu násilia. Je načase skoncovať s násilím na ženách, aby požívali úctu a nezaobchádzalo sa s nimi ako s tovarom. Je načase prelomiť kruh ľahostajnosti a znovu objaviť krásu stretnutia a dialógu. Je načase stretnúť sa. Nastala chvíľa stretnutia. Ak sa ľudstvo, ak sa my mužovia a ženy nenaučíme stretávať, spejeme k veľmi smutnému cieľu.“

Porciunkula je miestom prijatia, pripomenul pápež symboliku dejiska stretnutia. Práve tam sv. František prijímal do komunity bratov, tam prijal aj sv. Kláru, a tam preukazovali prijatie chudobným:

„Toto je ten najevanjeliovejší výraz, ktorý sme povolaní prijať za svoj: prijatie. Prijať znamená otvoriť dvere, dvere domu a dvere srdca, a dovoliť vstúpiť tým, ktorí klopú. A aby sa mohli cítiť spokojne, nie ako ovládaní, nie, ale spokojne, slobodne. Tam, kde je skutočný zmysel pre bratstvo, je aj úprimná skúsenosť prijatia.

Na druhej strane, tam, kde je strach z druhých, pohŕdanie ich životom, tam sa rodí odmietanie alebo ešte horšie, ľahostajnosť: to odvrátenie pohľadu bokom. Prijímanie vytvára zmysel pre spoločenstvo; odmietanie, naopak, uzatvára človeka do jeho vlastného egoizmu.“

Slová uznania francúzskemu kardinálovi Barbarinovi

„Čo je tým najlepším privítaním? Úsmev!“ - citoval pápež slová sv. Matky Terezy. Prezradil aj okolnosti vzniku Svetového dňa chudobných. S inšpiratívnou myšlienkou sa mu kedysi zveril muž menom Étienne v sakristii pred svätou omšou, v čom pápež rozpoznal vnuknutie od Ducha Svätého.

Pápež František s úctou oslovil aj prítomného francúzskeho kardinála Philippeho Barbarina. Niekdajší lyonský arcibiskup si veľa vytrpel, keď bol v minulosti obvinený zo zatajovania prípadov zneužívania detí, no súd nakoniec uznal jeho nevinu. Aj on patrí medzi chudobných, povedal Svätý Otec s vysvetlením:

„Dôstojne prežil skúsenosť chudoby, opustenosti, nedôvery. A bránil sa mlčaním a modlitbou. Ďakujem Vám, kardinál Barbarin, za Vaše svedectvo, ktoré buduje Cirkev.“

Na záver Svätý Otec vyprosoval všetkým radosť srdca, otvoreného pre druhých podľa vzoru sv. Františka:

„Vyprosujeme si od Pána, aby nám vždy pomáhal nájsť pokoj a radosť. Tu v Porciunkule nás František učí radosti, ktorá pramení z toho, že sa na ľudí okolo seba pozeráme ako na spoločníkov na ceste, ktorí nás chápu a podporujú, rovnako ako my ich.

Nech toto stretnutie otvorí srdcia nás všetkých, aby sme sa dali k dispozícii jeden druhému, otvorme si srdce, aby sa naša slabosť stala silou, ktorá nám pomôže pokračovať na ceste života, aby sme premenili našu chudobu na bohatstvo, o ktoré sa môžeme deliť, a tak zlepšili svet.“

Zastávka na spiatočnej ceste

Po záverečnom požehnaní miestny biskup Mons. Sorrentino pozval všetkých 500 chudobných k obednému stolu. Svätý Otec im ako dar venoval ružence i batohy naplnené oblečením a zdravotníckymi potrebami.

Svoj pútnický program pápež František zakončil opäť u klarisiek, tentokrát v kláštore v mestečku Spello, kde sa zdržal aj na obed. Z ich kláštora odišiel o 14.30, aby sa helikoptérou vrátil do Vatikánu.

-zk, jb-

12 novembra 2021, 16:33