Hľadaj

Vatican News

Deň mládeže v Ríme s pápežom Františkom: Ísť proti prúdu spolu s Ježišom

Na Slávnosť Krista Kráľa, ktorá je spojená s 36. svetovým dňom mládeže na úrovni diecéz, predsedal Svätý Otec František eucharistickému sláveniu vo Vatikánskej bazilike zaplnenej najmä mladými ľuďmi. Povzbudil ich, aby boli „snívačmi“, schopnými hľadieť uprostred tmy s nádejou, uchovávať si vnútornú slobodu a odvahu ísť proti prúdu. To všetko dokážu vďaka spojeniu s Ježišom, z ktorého pramení vedomie: „S Ježišom som aj ja kráľom“.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Slávnosť, ktorou sa uzatvára liturgický rok, sa niesla za spevov chrámových zborov a s bohatým zdobením ružami vo svetlých farebných tónoch. Pri hlavnom oltári nad hrobom sv. Petra po boku pápeža celebrovali vikár pre Rímsku diecézu kard. Angelo De Donatis a prefekt Kongregácie pre laikov, rodinu a život kard. Kevin Farrell. Spolu s nimi koncelebrovali dve desiatky kardinálov a biskupov a dve stovky kňazov.

V homílii Svätý Otec oslovil každého z mladých: „Zodvihni zrak, vstaň!“ 

Povzbudil ich hľadieť na Ježiša napriek temnote, s ktorou sa môžu v živote stretávať.

„Zveruje sa vám tá najťažšia a najfascinujúcejšia úloha: stáť na nohách, keď sa zdá, že sa všetko rúca; byť strážcami, ktorí dokážu vidieť svetlo v nočných videniach; byť staviteľmi uprostred trosiek – a je ich toľko v dnešnom svete; a vedieť snívať. ...

Pretože toto robia tí, ktorí snívajú: nenechajú sa pohltiť nocou, ale zapaľujú plamienok, svetlo nádeje, ktoré ohlasuje zajtrajšok.“

S poukázaním na Ježiša, ktorý pred Pilátom neohrozene vyznal, že je kráľ, vyzval Svätý Otec mladých pestovať si úctu k pravde. Pozval ich predstaviť si, že stoja pred Ježišom a hľadia mu do očí tak ako kedysi Pilát:

„Keby som bol teraz tu, na Pilátovom mieste pred Ježišom a pozeral sa mu do očí, za čo by som sa hanbil? Zoči-voči Ježišovej pravde, tej Pravde, ktorou je Ježiš: Aké sú moje klamstvá, ktoré neobstoja, moje dvojtvárnosti, ktoré sa mu nepáčia?“

Mladých ľudí pápež varoval pred vábeniami konzumu, ktoré oberajú o slobodu:

„Musíme sa postaviť pred Ježiša, aby sme v sebe nastolili pravdu. Potrebujeme sa mu klaňať, aby sme boli vnútorne slobodní, aby náš život bol presvetlený a nedali sme sa oklamať chvíľkovými módami, ohňostrojom konzumu, ktorý oslňuje a paralyzuje.

Priatelia, nie sme tu preto, aby sme sa nechali okúzliť vábničkami sveta, ale aby sme vzali svoj život do vlastných rúk, aby sme sa „zahryzli do života“, aby sme ho žili naplno!“

„Buďte slobodní, autentickí, buďte kritickým svedomím spoločnosti. Nebojte sa kritizovať,“ prízvukoval pápež mladým. Povzbudil ich odvážne ísť proti prúdu, chrániť si vnútornú slobodu, držať sa pravdy a zriecť sa každej dvojtvárnosti a zištného lavírovania.

„V Ježišovej slobode nachádzame aj odvahu ísť proti prúdu. ... On nás učí postaviť sa zlu čisto len tichou a pokornou silou dobra.“

„Drahí mladí, žičím vám, aby každý z vás mohol pocítiť radosť z toho, keď povie: „S Ježišom som aj ja kráľom“. Som kráľom: som živým znamením Božej lásky, jeho súcitu a nehy. Som snívačom oslneným svetlom evanjelia a hľadím s nádejou v nočných videniach. A keď padám, v Ježišovi nachádzam odvahu bojovať a dúfať, odvahu znovu snívať. V každom veku života.“

Videozáznam

Homília Svätého Otca

Slávnosť Krista Kráľa, 21. novembra 2021

Dva obrazy z Božieho slova, ktoré sme si vypočuli, nám pomáhajú priblížiť sa k Ježišovi Kráľovi vesmíru. Prvý z nich, prevzatý zo Zjavenia svätého Jána a anticipovaný prorokom Danielom v prvom čítaní, je opísaný slovami: „Prichádza v oblakoch“ (Zjv 1,7; Dan 7,13). Odkazuje na slávny príchod Ježiša ako Pána a koniec dejín. Druhým obrazom je obraz z evanjelia: Kristus stojí pred Pilátom a hovorí mu: „Som kráľ“ (Jn 18,37). Je dobré, drahí mladí, aby sme sa zastavili a rozjímali o týchto Ježišových obrazoch, keď začíname svoju cestu k Svetovým dňom mládeže 2023 v Lisabone.

Zastavme sa teda pri prvom z nich: Ježiš prichádza v oblakoch. Je to obraz, ktorý hovorí o príchode Krista v sláve na konci čias: dáva nám najavo, že posledné slovo o našej existencii bude mať Ježiš. Nie my. On je Pán, ktorý „sa vznáša nad oblakmi“ (Ž 68, 5) a svoju moc zjavuje na nebesiach (porov. tamže, v. 34-35): on je Pán, ktorý prichádza zhora a nikdy nezapadá, on je ten, ktorý odoláva tomu, čo sa pomíňa, on je naša večná neochvejná dôvera. On je Pán. Toto proroctvo nádeje osvetľuje naše noci. Hovorí nám, že Boh prichádza, že  Boh je prítomný, že Boh pôsobí a že Boh obracia dejiny k sebe, k dobru. Prichádza „s oblakmi“, aby nás uistil, akoby povedal: „Nenechávam vás samých, keď je váš život zahalený do temných mrakov. Som stále s vami. Prichádzam, aby som ho rozjasnil a zažiarila v ňom tíš.“

Prorok Daniel však upresňuje, 

že to bolo „v nočnom videní“, čo Pána videl prichádzať v oblakoch (Dan 7,13). V nočnom videní: Boh prichádza v noci, medzi často temnými mrakmi, ktoré sa zbiehajú nad naším životom. Každý z nás pozná tieto momenty. Musíme ho rozpoznať, hľadieť poza noc, pozdvihnúť oči, aby sme ho videli uprostred temnôt.

Drahí mladí ľudia, prizrite sa nočnému videniu! Znamená to mať jas v očiach aj uprostred tmy, neprestávať hľadať svetlo uprostred temnôt, ktorú koľkokrát nosíme v srdci a vidíme okolo seba. Odlepiť zrak od zeme, smerom hore, nie ako únik, ale aby sme prekonali pokušenie zostať ležať na dlažbe svojich strachov. Toto je to nebezpečenstvo: že nám budú vládnuť naše strachy. Nezostaňme uzatvorení do vlastných myšlienok, v sebaľútosti. Zodvihni zrak, vstaň!

Toto je tá výzva: Zodvihni zrak, vstaň! Je to pozvanie, s ktorým sa Pán na nás obracia, a chcel som, aby zarezonovalo v posolstve venovanom vám mladým a sprevádzalo vás na tohtoročnej ceste. Zveruje sa vám tá najťažšia, ale fascinujúca úloha: stáť na nohách, keď sa zdá, že sa všetko rúca; byť strážcami, ktorí dokážu vidieť svetlo v nočných videniach; byť staviteľmi uprostred trosiek – a je ich toľko v dnešnom svete; a vedieť snívať. A toto je podľa mňa tým kľúčom. Mladý človek, ktorý nevie snívať, je predčasne zostarnutý. Treba vedieť snívať. Pretože toto robia tí, ktorí snívajú: nenechajú sa pohltiť nocou, ale zapaľujú plamienok, svetlo nádeje, ktoré ohlasuje zajtrajšok. Snívajte, buďte bdelí a hľaďte do budúcnosti s odvahou.

Chcel by som vám povedať toto: my všetci sme vám vďační, keď snívate. Ale naozaj? Mladí, keď snívajú, neraz robia hluk. Robte hluk, pretože ten váš hluk je ovocím vašich snov. Znamená to, že nechcete žiť v noci, že Ježiš  je vaším životným snom a hlásite sa k nemu s radosťou, s nákazlivým nadšením, ktoré nám robí dobre! Vďaka! Ďakujeme vám za to, keď dokážete svoje sny odvážne rozvíjať, keď neprestávate veriť vo svetlo ani v nociach života, za to, keď s nadšením pracujete na tom, aby bol náš svet krajší a ľudskejší.

Ďakujem vám za to, keď pestujete sen o bratstve, za to, keď vám leží na srdci starostlivosť o rany stvorenstva, keď bojujete za dôstojnosť najslabších a šírite ducha solidarity a podelenia sa. A predovšetkým vám ďakujem za to, že vo svete, ktorý v sploštenom zameraní na zisky danej chvíle má tendenciu udúšať veľké ideály, nestrácate v tomto svete schopnosť snívať! Nežite uspatí alebo znecitlivení. Nie. Živo snívajte. Toto pomáha nám dospelým a Cirkvi. Áno, aj ako Cirkev potrebujeme snívať, potrebujeme nadšenie, potrebujeme zápal mladých ľudí, aby sme boli svedkami Boha, ktorý je vždy mladý!

A chcel by som vám povedať ešte niečo: mnohé vaše sny sa zhodujú so snami evanjelia. Bratstvo, solidarita, spravodlivosť, mier - to sú Ježišove sny pre ľudstvo. Nebojte sa otvoriť stretnutiu s ním: on miluje vaše sny a pomáha vám ich uskutočniť. Kardinál Martini povedal, že Cirkev a spoločnosť potrebujú „snívačov, ktorí nás udržujú otvorenými na prekvapenia Ducha Svätého“ (Nočné rozhovory v Jeruzaleme. O riziku viery, s. 61). Snívači, ktorí nás udržujú otvorenými na prekvapenia Ducha Svätého. To je krásne! Prajem vám, aby ste patrili medzi týchto snívačov!

A teraz sa dostávame k druhému obrazu, k Ježišovi, ktorý hovorí Pilátovi: „Som kráľ“. Ohromuje nás jeho odhodlanie, jeho odvaha, jeho výsostná sloboda. Zatkli ho, odviedli do pretória, vypočúva ho ten, ktorý ho môže odsúdiť na smrť. A v situácii tohto druhu bol mohol dať prednosť prirodzenému právu na obranu, azda sa pokúsiť „urovnať záležitosť“ a nájsť kompromis. Namiesto toho Ježiš neskrýva svoju identitu, nekamufluje svoje úmysly, nevyužíva možnosť zachrániť sa, ktorú nechal otvorenú aj Pilát. Nie, nevyužíva to. S odvahou pravdy odpovedá: „Som kráľ.“ Ujíma sa zodpovednosti za svoj život: Prišiel som s istým poslaním a idem až do konca, aby som svedčil o Otcovom kráľovstve. Hovorí: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde“ (Jn 18,37).

Ježiš je takýto. Prišiel bez dvojtvárnosti, aby svojím životom ohlasoval, že jeho Kráľovstvo sa líši od kráľovstiev tohto sveta, že Boh nevládne s cieľom zvyšovať svoju moc a zdrviť iných, že nevládne s vojskami a silou. Jeho Kráľovstvo je kráľovstvo lásky – „som kráľom, ale tohto kráľovstva lásky –  „som kráľom“ kráľovstva toho, kto dáva svoj život za spásu druhých.

Drahí mladí, Ježišova sloboda priťahuje! Nechajme ju v nás vibrovať, nech nami otrasie, nech v nás vzbudí odvahu pravdy. A môžeme si položiť otázku: Keby som bol teraz tu, na Pilátovom mieste pred Ježišom a pozeral sa mu do očí, za čo by som sa hanbil? Zoči-voči Ježišovej pravde, tej Pravde, ktorou je Ježiš: Aké sú moje klamstvá, ktoré neobstoja, moje dvojtvárnosti, ktoré sa mu nepáčia? Každý z nás ich máme, vyhľadajme si ich. Všetci máme tieto dvojtvárnosti, tieto kompromisy, toto „uhládzanie vecí“, aby sa kríž od nás vzdialil.

Musíme sa postaviť pred Ježiša, aby sme v sebe nastolili pravdu. Potrebujeme sa mu klaňať, aby sme boli vnútorne slobodní, aby náš život bol presvetlený a nedali sme sa oklamať chvíľkovými módami, ohňostrojom konzumu, ktorý oslňuje a paralyzuje. Priatelia, nie sme tu preto, aby sme sa nechali okúzliť vábničkami sveta, ale aby sme vzali svoj život do vlastných rúk, aby sme sa „zahryzli do života“, aby sme ho žili naplno!

Takto v Ježišovej slobode nachádzame aj odvahu ísť proti prúdu. A toto slovo by som chcel zdôrazniť: ísť proti prúdu, mať odvahu ísť proti prúdu. Nie proti niekomu – čo je dennodenným pokušením –, ako to robia tí viktimisti a komplotisti, ktorí vždy hádžu vinu na iných. Nie. Proti nezdravému prúdu nášho egoistického, uzavretého a strnulého ja, ktoré koľkokrát hľadá pokútne spojenectvá, aby sa udržalo. Nie, toto nie. Treba ísť proti prúdu, aby sme sa postavili do Ježišových šľapají. On nás učí postaviť sa zlu čisto len tichou a pokornou silou dobra. Bez skracovania si cesty, bez klamstiev, bez dvojtvárností.

Náš svet, zranený toľkým zlom, nepotrebuje ďalšie dvojznačné kompromisy ľudí lavírujúcich sem a tam ako morské vlny, podľa vetra, podľa vlastných záujmov, tých, čo sú tak trochu vpravo aj vľavo, keď zaňuchajú, čo je výhodné. Ekvilibristi. Kresťan, ktorý si takto počína, sa zdá byť viac ekvilibristom než kresťanom. Sú to ekvilibristi, ktorí si vždy hľadajú nejakú cestu ako si nezašpiniť ruky, nevystaviť sa riziku, nevstúpiť vážne do hry.  Prosím vás, chráňte sa byť mladými ekvilibristami!

Buďte slobodní, buďte autentickí, buďte kritickým svedomím spoločnosti. Nebojte sa kritizovať! My potrebujeme vaše kritiky. Mnohí z vás sa kriticky vyjadrujú napríklad proti znečisťovaniu životného prostredia. Toto potrebujeme. Buďte slobodní v kritike. Majte vášeň pre pravdu, aby ste svojimi snami mohli povedať: Môj život nie je otrokom logiky tohto sveta, pretože kraľujem s Ježišom pre spravodlivosť, pre lásku a pokoj!

Drahí mladí, žičím vám, aby každý z vás mohol pocítiť radosť z toho, keď povie: „S Ježišom som aj ja kráľom“. Som kráľom: som živým znamením Božej lásky, jeho súcitu a nehy. Som snívačom oslneným svetlom evanjelia a hľadím s nádejou v nočných videniach. A keď padám, v Ježišovi nachádzam odvahu bojovať a dúfať, odvahu znovu snívať. V každom veku života.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Aktualizované: 21.11.2021, 15:39

21 novembra 2021, 11:22