Anjel Pána: Vyvolávajú v nás Ježišove slová krízu?

„Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ - O tejto reakcii učeníkov na Ježišove slová hovoril pápež František v úvodnom zamyslení, keď komentoval úryvok zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia. „Z čoho sa rodí táto neviera? Čo je motívom takéhoto odmietnutia?“ – položil si otázku Svätý Otec. Vysvetlil, že ťažisko problému spočíva v akceptovaní tajomstva „vtelenia“:

„Boh si zvolil zjaviť seba samého a uskutočniť spásu cez slabosť ľudského tela. Je to tajomstvo vtelenia. A vtelenie Boha je to, čo spôsobuje pohoršenie a čo predstavuje pre tých ľudí – ale často aj pre nás – prekážku.“

„Boh sa stal telom a krvou: znížil sa až tak, že sa stal človekom ako my, ponížil sa až tak, že vzal na seba naše utrpenia a náš hriech, a žiada od nás, aby sme ho preto hľadali nie mimo života a dejín, ale vo vzťahu s Kristom a bratmi.”

Veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra sa Svätý Otec prihovoril ako zvyčajne z okna Apoštolského paláca. Po príhovore a spoločnej modlitbe mariánskej antifóny udelil apoštolské požehnanie a pozdravil jednotlivé skupiny pútnikov.

Okrem alumnov Pápežského severoamerického kolégia boli v zhromaždení viditeľne zastúpení veriaci z Poľska a iných národov, ako aj účastníci rozličných duchovných a športových podujatí cirkevných spoločenstiev z rôznych častí Talianska.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie (Jn 6,60-69) nám ukazuje reakciu zástupu a učeníkov na Ježišovu reč po zázračnom rozmnožení chlebov. Ježiš ich pozval vysvetliť si to znamenie a veriť v neho, že je pravý chlieb, ktorý zostúpil z neba, chlieb života; a zjavil to, že chlieb, ktorý on dá, je jeho telo a jeho krv. Tieto slová znejú tvrdo a nepochopiteľne v ušiach ľudí, a to až tak, že od toho momentu – tak hovorí Evanjelium – mnohí jeho učeníci sa otáčajú vzad, teda prestávajú nasledovať Učiteľa (v. 60.66). Ježiš sa teda pýta Dvanástich: „Aj vy chcete odísť?“ (v. 67), a Peter, v mene celej skupiny, potvrdzuje rozhodnutie zostať s ním: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6,68-69). Je to jedno nádherné vyznanie viery.

Pristavme sa krátko pri postoji toho, kto sa stiahne a rozhodne sa viac nenasledovať Ježiša. Z čoho sa rodí táto neviera? Čo je motívom takéhoto odmietnutia?

Ježišove slová vyvolávajú veľké pohoršenie: On hovorí, že Boh si zvolil zjaviť seba samého a uskutočniť spásu cez slabosť ľudského tela. Je to tajomstvo vtelenia. A vtelenie Boha je to, čo spôsobuje pohoršenie a čo predstavuje pre tých ľudí – ale často aj pre nás – prekážku. Ježiš totiž tvrdí, že pravý chlieb spásy, ktorý šíri večný život, je jeho vlastné telo; že na to, aby sme vstúpili do spoločenstva s Bohom, ešte skôr než dodržiavanie zákonov či plnenie náboženských predpisov je potrebné žiť skutočný a konkrétny vzťah s ním. Lebo spása prišla skrze neho, jeho vtelením.

Toto znamená, že treba hľadať Boha nie v snoch a vo veľkolepých a mocných zjavoch, ale treba ho rozpoznať v Ježišovom človečenstve, a v dôsledku toho v človečenstve bratov a sestier, ktorých stretávame na ceste životom. Boh sa stal telom. A keď to vyslovujeme v Kréde, v deň Vianoc a v deň Zvestovania si kľakáme, aby sme adorovali toto tajomstvo vtelenia.

Boh sa stal telom a krvou: znížil sa až tak, že sa stal človekom ako my, ponížil sa až tak, že vzal na seba naše utrpenia a náš hriech, a žiada od nás, aby sme ho preto hľadali nie mimo života a dejín, ale vo vzťahu s Kristom a bratmi. Aby sme ho hľadali v živote, v dejinách, v našom každodennom živote. A toto je, bratia a sestry, tá cesta, ako sa stretnúť s Bohom: vzťah s Kristom a bratmi.

I dnes zjavenie Boha v človečenstve Ježiša môže vyvolávať pohoršenie a nie je ľahké to prijať. To je to, čo sv. Pavol nazýva „bláznovstvom“ evanjelia pre toho, kto hľadá zázraky alebo svetskú múdrosť (porov. 1 Kor 1,18-25). Túto „pohoršlivosť“ dobre reprezentuje sviatosť Eucharistie: aký zmysel môže mať v očiach sveta pokľaknúť si pred kúskom chleba? Prečo sa vôbec neustále živiť týmto chlebom? Svet sa pohoršuje.

Pre jeho zázračný čin s piatimi chlebmi a dvoma rybami, ktorými nasýtil tisícky ľudí, všetci Ježiša velebia a chcú ho doviesť k triumfu, urobiť z neho kráľa. Ale keď on sám vysvetľuje, že ten čin je znamením jeho obety, teda darovania svojho života, svojho tela a svojej krvi, a že kto ho chce nasledovať, musí ho do seba vstrebať, asimilovať jeho človečenstvo darované pre Boha a pre druhých, zrazu sa nám to nepáči, tento Ježiš nás uvádza do krízy.

No buďme naopak znepokojení, ak nás neuvádza do krízy, pretože sme azda rozriedili jeho posolstvo! Prosme o milosť nechať sa provokovať a premieňať jeho „slovami večného života“. A presvätá Panna Mária, ktorá v tele nosila Syna, Ježiša, a zjednotila sa s jeho obetou, nech nám pomáha stále vydávať svedectvo našej viery konkrétnym životom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-