Hľadaj

Vatican News
Ilustračná snímka Ilustračná snímka 

PODCAST: Životodarný vzťah medzi seniormi a mladými ľuďmi

Katechézy pri generálnych audienciách a tematické príhovory pri rozličných stretnutiach sú pre pápeža Františka príležitosťami k pravidelnému vyučovaniu kresťanským postojom voči výzvam súčasnej doby. Jedna z tém, ktoré mu mimoriadne ležia na srdci, je medzigeneračný vzťah medzi mladými a vekom pokročilými.
Vypočujte si podcast

Tento vzťah označuje Svätý Otec za životodarný a bezpodmienečne nutný pre udržanie zdravia spoločnosti. Pápež presahuje poslucháčsky okruh čisto veriacich ľudí a ukazuje, ako biblická múdrosť poľudšťuje svet.

Pri generálnej audiencii 4. marca 2015, v rámci svojho vtedajšieho cyklu katechéz o rodine Svätý Otec povedal:

„V cirkevnej tradícii máme bohatý zdroj múdrosti, ktorá vždy podporovala kultúru blízkosti k seniorom, ochotu k prívetivému a solidárnemu sprevádzaniu v tejto finálnej časti života. Táto tradícia je zakorenená vo Svätom písme, ako to potvrdzujú napríklad tieto slová Knihy Sirachovho syna: «Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci, ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi, lebo od nich sa naučíš rozlišovaniu aj ako sa zachovať v núdzi» (porov. Sir 8,9-10). Cirkev sa nemôže a nechce pripodobňovať mentalite necitlivosti, a ešte menej ľahostajnosti a opovrhovania vo vzťahu k starobe.

Musíme opäť prebudiť kolektívny zmysel vďačnosti, 

uznania, pohostinnosti, ktoré umožnia seniorovi, aby sa cítil ako živá súčasť svojho spoločenstva. Seniori sú muži a ženy, otcovia a matky, ktorí boli pred nami na tej istej našej ceste, v tom istom našom dome, v našom každodennom zápase o dôstojný život. Sú mužmi a ženami, od ktorých sme mnoho dostali. Starý človek nie je cudzinec. Starý človek, to sme my: skôr či neskôr, ale nevyhnutne, i keď sa tým nezaoberáme. A ak sa my nenaučíme dobre zaobchádzať so seniormi, tak isto sa bude zaobchádzať s nami.

Všetci seniori sme trochu krehkí. Niektorí sú však osobitne slabí, mnohí sú sami a poznačení chorobou. Niektorí sú závislí na nevyhnutnej starostlivosti a na pozornosti iných. Urobíme z tohto dôvodu krok späť? Ponecháme ich napospas ich osudu? Spoločnosť bez blízkosti, z ktorej sa vytráca veľkodušnosť a nezištná láskavosť, a to aj k cudzím ľuďom, je spoločnosťou zvrátenou. Cirkev vo vernosti Božiemu slovu nemôže tolerovať tieto degenerácie. Také kresťanské spoločenstvo, v ktorom by blízkosť a nezištnosť už neboli považované za nevyhnutné, by spolu s nimi stratila svoju dušu. Kde niet úcty k starým ľuďom, tam niet budúcnosti pre mladých.”

O týždeň neskôr pápež František pokračoval v cykle katechéze o rodine touto myšlienkou:

„Modlitba starých rodičov a seniorov je veľký dar pre Cirkev! Modlitba starých rodičov a seniorov je darom pre Cirkev, je bohatstvom! Je mocnou injekciou múdrosti aj pre celé ľudské spoločenstvo, najmä pre to, ktoré je príliš zamestnané, priveľmi zaneprázdnené a príliš roztržité. Niekto predsa musí aj im vyspievať Božie znamenia, ohlasovať Božie znamenia a modliť sa za nich! Pozrime sa na Benedikta XVI., ktorý sa rozhodol stráviť v modlitbe a načúvaní Božiemu slovu poslednú etapu svojho života! Je to nádherné!

Jeden veľký veriaci minulého storočia z pravoslávnej tradície, Olivier Clément, hovorieval: «Civilizácia, v ktorej niet modlitby, je civilizáciou, kde staroba už nemá zmysel. A to je desivé, my potrebujeme predovšetkým seniorov, ktorí sa modlia, pretože staroba nám je daná pre toto.» Potrebujeme seniorov, ktorí sa modlia, pretože staroba je nám daná práve na to. Modlitba seniorov je nádherná skutočnosť.”

Ďalšou formou vyučovania, ktorú pápež používa, sú dokumenty, najmä encykliky a exhortácie. Téme rodiny sa venuje zvlášť v posynodálnej apoštolskej exhortácii z roku 2016 Amoris laetitia o láske v rodine. A tu v bode 192 čítame:

„Svätý Ján Pavol II. nás pozval, aby sme boli pozorní na miesto starého človeka v rodine, pretože existujú kultúry, kde „v dôsledku zmäteného priemyselného rozvoja a urbanizácie vznikli a stále vznikajú neprípustné formy vyhosťovania starých ľudí“. Starí ľudia pomáhajú vnímať „kontinuitu generácií“ – prostredníctvom svojej „charizmy zošívať trhliny“.

Často sú to práve starí rodičia, ktorí zaručujú prenos veľkých hodnôt na vnúčence, a „mnohí ľudia môžu povedať, že práve starým rodičom vďačia za svoje uvedenie do kresťanského života“. Ich slová, ich pohladenia, ich samotná prítomnosť pomáhajú deťom spoznať, že dejiny nezačínajú nimi, ale že sú dedičmi dlhej cesty a že treba mať úctu k zázemiu, ktoré nás predchádza.

Tí, ktorí prerušujú putá s dejinami, budú mať ťažkosti vytvoriť stabilné vzťahy a uznať, že nie sú pánmi skutočnosti. Teda, „pozornosť voči starým má v spoločnosti veľký význam. Venuje spoločnosť starým ľuďom pozornosť? Je v nej pre starých miesto? Táto civilizácia bude napredovať, len ak dokáže rešpektovať múdrosť a rozumnosť starých“.

Keďže práve prežívame Rok rodiny Amoris laetitia, pristavme sa ešte aj ďalej pri tejto apoštolskej exhortácii. V jej nasledujúcom bode 193 nachádzame tieto slová pápeža Františka:

„Nedostatok historickej pamäti je vážnou poruchou našej spoločnosti. Je to nezrelá mentalita presvedčenia, že „to už je za nami“. Poznať a vedieť zaujať stanovisko voči minulým udalostiam je jedinou možnosťou, ako budovať budúcnosť, ktorá má zmysel. Nemožno vyučovať bez pamäti: „Len sa rozpomeňte na prvé dni“ (Hebr 10, 32). Rozprávania starých ľudí sú veľmi osožné pre deti a mládež, pretože vytvárajú spojenie s prežitou históriou – tak v rodine, ako aj vo štvrti a v krajine.

Rodina bez rešpektu a starostlivosti o starých rodičov, ktorí sú jej živou pamäťou, je dezintegrovaná; naopak, rodina, ktorá pamätá, je rodinou, ktorá má budúcnosť. A tak „spoločnosť, v ktorej pre starých niet miesta alebo sú skartovaní, lebo robia problémy – taká spoločnosť v sebe nesie vírus smrti“, pretože „sa vytŕha z vlastných koreňov“. Súčasný jav, že ľudia sa cítia ako siroty – v zmysle diskontinuity, vykorenenia a zrútenia istôt, ktoré dávajú formu životu – nás vyzýva, aby sme z našich rodín urobili miesto, kde sa deti môžu zakoreniť do pôdy spoločnej histórie.”

Pravidelné vyučovanie, čiže bežné magistérium Svätého Otca, má aj formu spontánnych príhovorov pri rozličných pastoračných príležitostiach. Ako príklad poslúži jeho pastoračná návšteva vo Farnosti Panny Márie v Setteville vo štvrti Guidonia na okraji Ríma, 15. januára 2017. Toto sú jeho slová miestnym deťom:

„Aj starí rodičia môžu byť priatelia. Poznám chlapcov a dievčatá, ktorí sa vedia lepšie rozprávať so starými rodičmi ako s rodičmi. Pretože sa cítia byť viac priateľmi, viac pochopení svojimi starými rodičmi... Ale počul som niekoho povedať: „Rozprávať sa so starými rodičmi je nuda! Starí rodičia sú stará novinka, nie sú dobrí.“ Je to pravda? Nie! Dám vám radu: rozprávajte sa so svojimi starými rodičmi, pýtajte sa ich otázky. Starí rodičia sú pamäťou života, sú múdrosťou života. Porozprávajte sa so svojimi starými rodičmi.”

A nakoniec si ešte pripomeňme slová, ktoré Svätý Otec vyslovil pri stretnutí so starými a chorými ľuďmi 25. februára 2018 v Ríme:

„Vy ste uhlíky, uhlíky sveta pod popolom: pod ťažkosťami, pod vojnami sú tieto uhlíky, uhlíky viery, uhlíky nádeje, uhlíky skrytej radosti. Prosím, zachovajte uhlíky, ktoré máte vo svojom srdci, spolu so svojím svedectvom. Nech sú problémy, ktoré sú, nech sú problémy, ktoré prídu, ale buďte si vedomí, že mám poslanie vo svete a v Cirkvi: niesť ďalej ten skrytý oheň, oheň života. Pretože váš život nebol zbytočný: bol ohňom, ohňom, dával teplo, robil veľa vecí. Oheň však nakoniec zhasne a zostanú len uhlíky. Nezabúdajte na to: vy ste uhlíky sveta, uhlíky Cirkvi, ktoré udržujú oheň.”

-jb-

24 júla 2021, 19:56