Hľadaj

Vatican News

Pápež prijal Svetový luteránsky zväz: Augsburské vyznanie a ekumenizmus

Pomaly sa približujúce 500. výročie Augsburského vyznania bolo hlavnou témou návštevy predstaviteľov Svetového luteránskeho zväzu vo Vatikáne. Delegáciu, ktorú prijal pápež František v piatok 25. júna, viedli prezident organizácie arcibiskup Musa Panti Filibus z Nigérie a generálny sekretár Martin Junge z Čile.

Pápež si pri stretnutí zaspomínal na svoju návštevu v roku 2016 v Lunde, švédskom meste, kde bol Svetový luteránsky zväz založený a práve slávil 70 rokov činnosti. Zacitoval slová Spoločnej deklarácie podpísanej pri vtedajšom ekumenickom stretnutí: „Prostredníctvom dialógu a zdieľaného svedectva si už nie sme cudzími.“ „Nie sme si viac cudzími, ale bratmi,“ zdôraznil pápež František.

Ústredná časť príhovoru Svätého Otca

„Drahí bratia a sestry, na ceste od konfliktu ku spoločenstvu ste v deň pamiatky Augsburského vyznania prišli do Ríma, aby rástla jednota medzi nami. Ďakujem vám za to a vyjadrujem svoju nádej, že spoločné uvažovanie o Augsburskom vyznaní (Confessio Augustana), s pohľadom na 500. výročie jeho prednesenia, 25. júna 2030 prinesie úžitok na našej ekumenickej ceste. Povedal som „na ceste od konfliktu ku spoločenstvu“ a toto napredovanie sa uskutočňuje iba v kríze: v kríze, ktorá nám pomáha dozrieť k tomu, čo hľadáme.

Od konfliktu, ktorý sme prežívali počas storočí, k spoločenstvu, ktoré chceme, a aby sme to dosiahli, vstupujeme do krízy. Je to kríza, ktorá je požehnaním od Pána. Vo svojej dobe predstavovalo Augsburské vyznanie pokus zmariť hrozbu rozštiepenia v západnom kresťanstve; pôvodne zamýšľaný ako vnútrokatolícky dokument zmierenia, až neskôr nadobudol charakter textu luteránskeho vierovyznania.

Už v roku 1980, pri príležitosti jeho 450. výročia, luteráni a katolíci potvrdili: «To, čo sme v Augsburskom vyznaní uznali ako spoločnú vieru, nám môže pomôcť spoločne vyznať túto vieru novým spôsobom aj v našej dobe» (Spoločné vyhlásenie „Všetci pod jedným Kristom“, č. 27).

Spoločne vyznávať to, čo nás spája vo viere. Prichádzajú mi na myseľ slová apoštola Pavla, ktorý napísal: «Jedno je telo [...] jeden krst. Jeden je Boh» (Ef 4,4-6).

Jeden Boh. V prvom článku Augsburské vyznanie vyznáva vieru v Trojjediného Boha, odvolávajúc sa vyslovene na Nicejský koncil. Nicejské krédo je záväzným vyjadrením viery nielen pre katolíkov a luteránov, ale aj pre pravoslávnych bratov a pre mnoho ďalších kresťanských komunít. Je to spoločný poklad: pracujme na tom, aby 1700. výročie tohto veľkého koncilu, ktoré bude v roku 2025, dalo nový impulz pre ekumenickú cestu, ktorá je darom od Boha a pre nás je cestou nevratnou.

Jeden krst. Drahí bratia a sestry, všetko, čím nám Božia milosť dáva radosť zakúsiť a deliť sa – rastúce prekonávanie rozdelení, postupné uzdravovanie pamäti, zmierená a bratská spolupráca medzi nami –, nachádza svoj základ práve v «jednom krste na odpustenie hriechov» (Nicejsko-carihradské vyznanie viery).

Svätý krst je prvotný Boží dar, ktorý je základom každého nášho náboženského úsilia a každého úsilia o dosiahnutie plnej jednoty. Áno, pretože ekumenizmus nie je výkonom cirkevnej diplomacie, ale cestou milosti. Nezakladá sa na ľudských sprostredkovaniach a dohodách, ale na Božej milosti, ktorá očisťuje pamäť a srdce, prekonáva strnulosť a nasmerúva k obnovenému spoločenstvu: nie k zľavňujúcim dohodám alebo ústupným synkretizmom, ale k zmierenej jednote v rozdieloch.

V tomto svetle by som chcel povzbudiť všetkých tých, ktorí sa angažujú v katolícko-luteránskom dialógu, aby s dôverou pokračovali v neúnavnej modlitbe, v praktizovaní zdieľanej dobročinnej lásky a v zapálenosti pre hľadanie zacielené na väčšiu jednotu medzi rôznymi údmi Kristovho tela.

Jedno telo. V tomto ohľade Regula Taizé obsahuje krásne povzbudenie: «Majte pasiu pre jednotu Kristovho tela». Nadšenie pre jednotu dozrieva prostredníctvom utrpenia, ktoré sa zakusuje zoči-voči ranám, ktoré sme spôsobili Kristovmu telu. Keď cítime bolesť kvôli rozdeleniu kresťanov, blížime sa k tomu, čo prežíva Ježiš, keď naďalej vidí svojich učeníkov nejednotných a jeho rúcho roztrhané (porov. Jn 19,23).

Dnes ste mi podarovali paténu a kalich, pochádzajúce práve z dielní Taizé. Ďakujem vám za tieto dary, ktoré evokujú našu spoluúčasť na Pánových pašiách. V skutočnosti aj my žijeme akýmsi druhom pašií, v ich dvojitom význame: na jednej strane utrpenie, lebo ešte nie je možné zhromaždiť sa okolo toho istého oltára, toho istého kalicha; na druhej strane horlivosť v službe pre jednotu, za ktorú sa Pán modlil a obetoval svoj život.“

-mh, jb-

25 júna 2021, 16:11