Ježiš sa pýta: Za koho ma považuješ ty?

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V centre Evanjelia dnešnej liturgie (Mt 16,13-19) Pán kladie učeníkom rozhodujúcu otázku: „Za koho ma pokladáte vy?“ (v. 15). Je to kľúčová otázka, ktorú Ježiš opakovane dáva aj nám dnes: „Za koho ma považuješ ty?“ Kým som pre teba, ktorý si prijal vieru, ale máš ešte stále strach vydať sa na hlbinu môjho slova? Za koho ma považuješ ty, ktorý si kresťanom už dlho, ale poznačený rutinou si stratil prvú lásku? Za koho ma považuješ ty, ktorý žiješ v ťažkej situácii a potrebuješ sa otriasť, aby si začal odznova? Ježiš sa pýta: Kým som pre teba? Dajme mu dnes odpoveď, ale odpoveď, ktorá vychádza zo srdca. My všetci, dajme mu odpoveď, vychádzajúcu zo srdca.

Pred touto otázkou Ježiš položil učeníkom inú: 

„Za koho ma pokladajú ľudia?“ (porov. v. 13). Bol to určitý prieskum zisťovania názorov o ňom a povesti, akú požíva, no Ježiša nezaujíma renomé, nebol to prieskum tohto typu. Prečo teda položil tú otázku? Aby zdôraznil rozdiel, ktorý je fundamentálnym rozdielom kresťanského života. Sú takí, ktorí sa zastavia pri prvej otázke, pri názoroch, a hovoria o Ježišovi; a potom sú takí, ktorí naopak hovoria s Ježišom, prinášajú mu svoj život, vstupujú do vzťahu s ním, uskutočňujúc rozhodujúci prechod. Práve toto zaujíma Pána: aby bol centrom našich myšlienok, aby sa stal vzťažným bodom našich citov; skrátka aby bol láskou nášho života. Nejde mu o názory, ktoré o ňom máme: to ho nezaujíma. Jeho zaujíma naša láska, to, či je v našom srdci.

Svätci, ktorých dnes slávime, urobili takýto prechod a stali sa svedkami. Prechod od názoru k tomu, že majú Ježiša v srdci: sú to svedkovia. Neboli obdivovateľmi, ale napodobňovateľmi Ježiša. Neboli divákmi, ale protagonistami evanjelia. Verili nie slovami, ale skutkami. Peter o poslaní nehovoril, on to poslanie žil, bol rybárom ľudí; Pavol nepísal učené knihy, ale listy zo života, popri tom ako cestoval a vydával svedectvo. Obaja strávili svoj život pre Pána a pre bratov. A provokujú nás. Lebo nám hrozí, že zostaneme iba pri prvej otázke: podávať názory a mienky, mať veľké idey a krásne rozprávať, ale nikdy sa nevložiť do diania (nejsť s kožou na trh). Ale Ježiš práve chce, aby sme sa do diania vložili.

Koľkokrát napríklad hovoríme o tom, 

že by sme chceli Cirkev vernejšiu evanjeliu, bližšiu k ľuďom, prorockejšiu a misijnejšiu, ale potom v praxi nič neurobíme! Je smutné vidieť, že je mnoho tých, ktorí hovoria, komentujú a debatujú, ale nemnohí svedčia. Svedkovia sa nestrácajú v slovách, ale prinášajú ovocie. Svedkovia sa nesťažujú na ostatných a na svet, ale začínajú sami od seba. Pripomínajú nám, že Boha netreba dokazovať, ale ukázať, vlastným svedectvom; nie ho ohlasovať vyhláseniami, ale svedčiť o ňom príkladom. Toto znamená „vložiť svoj život do hry“.

Predsa však, keď sa pozeráme na život Petra a Pavla, môže skrsnúť námietka: obaja boli svedkami, no neboli vždy príkladní: boli to hriešnici! Peter zaprel Ježiša a Pavol prenasledoval kresťanov. Avšak – a tu je tá podstatná vec – oni svedčili aj o svojich zlyhaniach. Svätý Peter, by bol napríklad mohol evanjelistom povedať: „Nepíšte o chybách, čo som spravil“, spravte Evanjelium, čo bude „pre šport“ (for sport). Avšak nie, jeho príbeh sa ukazuje v plnej nahote, v Evanjeliách vystupuje bez prikrášlení, so všetkými jeho nedostatkami. To isté urobil svätý Pavol, ktorý v listoch rozpráva o zlyhaniach a slabostiach.

Hľa, odkiaľ začína svedok: od pravdy o sebe samom, 

od zápasu s vlastnou dvojtvárnosťou a falošnosťou. Pán môže cez nás urobiť veľké veci, keď sa nebudeme usilovať brániť si náš imidž, ale budeme transparentní voči Nemu i voči druhým. Dnes, drahí bratia a sestry, Pán sa nás pýta a jeho otázka je tá istá: Za koho ma pokladáš ty? Preniká nám tým až do hĺbky. Skrze svojich svedkov Petra a Pavla nás pobáda zhodiť naše masky, zrieknuť sa polovičatostí, výhovoriek, ktoré nás robia vlažnými a priemernými. Nech nám v tom pomáha Panna Mária, Kráľovná apoštolov. Nech v nás zapáli túžbu svedčiť o Ježišovi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-