Svätý Otec sa sestrám najprv poďakoval za ručne zdobenú paškálnu sviecu, ktorú pred Veľkou nocou podarovali do kaplnky Domu sv. Marty. Ďalej sa zameral na misiu ich komunity:
„Vaša komunita v obci Paganica, časti L’Aquily, zakúsila tragédiu zemetrasenia v roku 2009, v ktorej bol zničený váš kláštor, zomrela pod troskami matka opátka Gemma Antonucciová a ďalšie sestry boli zranené.
Predsa však, z tej drámy vám dal Boh vyjsť upevneným, a tak ako obilné zrnko, ktoré musí odumrieť, aby prinieslo úrodu, tak to bolo aj s vašou monastickou komunitou. Zakúsili ste veľkú bolesť, ale aj láskyplnú starostlivosť nebeského Otca a solidárnosť toľkých ľudí.
V tú noc ste prišli o všetko, okrem Boha a sesterského spoločenstva. Z týchto dvoch oporných bodov ste znovu začali s odvahou. Najprv ste si sa ubytovali v provizórnej budove, a po desiatich rokoch od zemetrasenia ste sa vrátili do zrekonštruovaného a obnoveného kláštora.
Teraz vaša komunita prekvitá, zložená z dvanástich sestier, a všetky sú mladé. Toto je svedectvo, ktoré ste dali ľuďom: zoči-voči tragédiám treba začínať od Boha a od bratskej solidárnosti. Veľmi vám za to ďakujem!
Drahé sestry, neúnavne buďte prítomné vašou modlitbou a útechou, aby ste boli oporou tamojším obyvateľom, tvrdo skúšaným tým strašným zážitkom, ktorí ešte stále potrebujú útechu a povzbudenie.“
Svätý Otec sestry povzbudil, aby vo vernosti charizme sv. Kláry a sv. Františka i podľa príkladu ich blahoslavenej Antónie „boli vždy ženami chudobnými a radostnými, z lásky k chudobnému Kristovi“ a aby s veľkodušnosťou odpovedali na túžbu, ktorú Boh vložil do ich srdca, žijúc svoje zasvätenie v totálnej oddanosti evanjeliu.
Pápež sa s klariskami rozlúčil s apoštolským požehnaním a prosbou, aby sa naďalej modlili za neho i za celú Cirkev.
-mh, jb-
