Hľadaj

Vatican News

Pápež v Karakoši: Neprestaňte snívať, nepoddajte sa, nestrácajte nádej!

Emocionálne radostné privítanie pripravilo pápežovi Františkovi v nedeľu 7. marca na poludnie mesto Karakoš. Jeho 50-tisícové obyvateľsvo tvorené na 90% kresťanmi, bolo v roku 2014 prinútené masovému úteku ISISom, ktoré sa po vojne rekonštruuje. Pápež priniesol kresťanskej komunite slová povzbudenia a spolu s nimi sa pomodlil Anjel Pána.

Do Karakoša na Ninivskej pláni priletel pápež František helikoptérou s takmer hodinovým časovým omeškaním, po tom, ako sa zdržal stretnutiami s ľuďmi v Mosule, kde sa dopoludnia modlil za obete vojny a terorizmu. Karakošania ho vítali so spevom, vlajkami a radostnými zvolaniami. Predovšetkým mladí ľudia, a deti zaplnili Chrám Nepoškvrneného Počatia, kde sa uskutočnilo krátke, ale oduševnené stretnutie karakošskej komunity s pápežom Františkom.

Dramatický príbeh Karakoša s najväčším kresťanským chrámom Iraku

Asýrske mesto, známe aj ako Bakdhida a Al-Hamdaniya, leží na severe Iraku, a je významným kresťanským centrom krajiny. V lete 2014 vtrhli do mesta militantmi samozvaného Islamského štátu a poničili domy, kostoly, knižnicu a ďalšie dôležité budovy. Tisíce kresťanov bolo nútených urýchlene opustiť domovy, väčšina sa uchýlila v Kurdistane. Džihádisti okupovali Karakoš až do roku 2016.

Vďaka pomoci cirkevných a medzinárodných organizácií sa asi 46 % obyvateľov už vrátilo do svojich domovov. Karakoš nazývajú aj „mesto desiatich kostolov“, čo je najviac z Iraku. Mnohé kresťanské charitatívne a medzinárodné združenia pomáhajú stále pri znovuvybudovaní mesta, a prispeli k rekonštrukcii najväčšieho kresťanského kostola Iraku – Chrámu Nepoškvrneného Počatia, známeho i ako Katedrála Al-Tahira. Pojme 2500 ľudí a bol postavený tvrdou prácou domácich obyvateľov medzi rokmi 1932-1948.

V auguste 2014 bol tento chrám znesvätený a vypálený bojovníkmi ISISu, ktorí zdevastovali budovu a poničili sakrálne predmety a knihy. Streľbou zničili sochu Panny Márie na veži kostola a vyvýšeného miesta chrámu si urobili ostreľovaciu pozíciu. Po oslobodení mesta v roku 2016 sa chrám stal opäť posvätným miestom bohoslužby. S dôkladnou rekonštrukciou sa začalo až v januári 2020. Do Karakoša sa do dnešného dňa vrátilo okolo 46% vyhnaných obyvateľov.

Verní evanjeliu pokoja a spravodlivosti

Spoločné stretnutie karakošskej komunity s pápežom Františkom v Chráme Nepoškvrneného Počatia sprevádzal zbor detí a mládeže z chóru katedrály. Pri privítaní Svätého Otca sýrsko-katolícky patriarcha Ignace Youssif III. Younan vysvetlil, že spev „Vitajte v pokoji, pravý Pastier“ zaznel modernej forme aramejského jazyka, ktorým hovoril Ježiš.

Patriarcha Younan tiež pripomenul, že vyhnanie obyvateľov z Karakoša ISISom bolo ako „vykorenenie kresťanov z ich domova“, napriek tomu, že „multináboženská a multietnická komunita sa snažila už v minulosti spolunažívať v mieri“. Sýrskokatolícky patriarcha vyjadril hrdosť na veriacich, ktorí napriek hrôzam prenasledovania zostali „verní evanjeliu pokoja a spravodlivosti, podľa príkladu svojich hrdinských predkov.“ Mnohí z nich majú príbuzných utečencov a presídlených.

Svedectvá o sile viery a ochote odpustiť

Dve svedectvá, ktoré zazneli, potvrdili odvahu veriacich mať nádej i v dobe plnej strachu. Prvé svedectvo vyrozprávala v arabčine pani Doha Sabah Abdallah z Karakoša. V pamäti jej stále zostáva zvuk bomby ISISu, ktorá tie hrozné udalosti spustila v ono augustové skoré ráno. Prišla o syna, ktorý spolu so susedom a bratrancom varovali mesto, a tak stihli mnohí utiecť. Ako uviedla, jej sila je vo viere:

„Moja viera mi hovorí, že moje deti sú v náručí Ježiša Krista, nášho Pána. A my žijúci, sa snažíme odpustiť agresorom, pretože náš Učiteľ Ježiš svojim katom odpustil. Keď ho napodobňujeme v našich utrpeniach, svedčíme, že láska je silnejšia nado všetko.“

V druhom svedectve kňaz Ammar Yako, generálny vikár sýrsko-katolíckej archieparchie Mosulu, v taliančine hovoril o neľahkej ceste a o dvoch konkrétnych záchranách pred smrťou, keď bol blízko explózie bomby a ocitol sa v streľbe. O viere hovoril ako o veľkom požehnaní, aj uprostred utrpení:

„Tri roky, ktoré sme prežili ako utečenci, nie sú ´prekliatymi rokmi´, avšak rokmi požehnania zo strany Pána. A napokon Pán nám ukázal svoju slávu po oslobodení mesta, [...] bol to zázrak vrátiť k životu toto mesto, a hľa: [...]: aká radosť vidieť Vašu Svätosť medzi nami...“

Pápež: Neprestaňte snívať, nepoddajte sa, nestrácajte nádej!

Svätý Otec poďakoval za obe svedectvá a obrátil sa ku všetkým prítomným slovami o nádeji vo chvíľach temnoty:

„Zaiste sú chvíle zakolísania vo viere, keď sa zdá, že Boh nevidí a nekoná. To sa pre vás stalo realitou v temných dňoch vojny, a je pravdou, že aj v týchto dňoch globálnej zdravotnej krízy a veľkej neistoty. V takýchto chvíľach si spomeňte, že Ježiš je po vašom boku. Neprestávajte snívať! 

Nepoddajte sa, nestrácajte nádej!“

„Jedna vec, ktorú povedala pani Doha, ma osobitne dojala: povedala, že je nevyhnutné odpustenie zo strany tých, ktorí prežili teroristické útoky. Odpustenie: toto je kľúčové slovo. Odpustenie je nevyhnutné, aby sme zotrvali v láske, aby sme zostali kresťanmi. Cesta k plnému uzdraveniu môže byť ešte dlhá, ale prosím vás, nestrácajte odvahu. Chce to schopnosť odpúšťať a zároveň odvahu bojovať.“

Plné znenie príhovoru Svätého Otca

Po nadšených aplauzoch sa Svätý Otec spolu so zhromaždením pomodlil poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Pri rozlúčke s Karakošom pápež zanechal krátky zápis v pamätnej knihe hostí a pokračoval v programe presunom do Erbilu.

-mh, jb-

Zostrih momentov z pápežovej návštevy mesta Karakoš
07 marca 2021, 16:18