Hľadaj

Pápež kňazom: Učiť sa od sv. Jozefa umeniu otcovstva

Vložiť sa pod plášť sv. Jozefa a učiť sa od neho umeniu otcovstva – k tomu vyzval pápež František členov Pápežského belgického kolégia, ktorých prijal na osobitnej audiencii vo štvrtok 18. marca, v bezprostrednej blízkosti slávnosti Ženícha Panny Márie.

Spomínané kolégium, ktorého patrónom je sv. Jozef,  si tento rok pripomína 175 rokov od založenia. Svätý Otec zároveň pripomenul, že aj Cirkev tento rok slávi jubileum - 150 rokov od vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi, preto je mu osobitne zasvätený tento rok. Pri tejto príležitosti bol vydaný aj Apoštolský list Patris corde.

Svätý Otec prijal desiatku alumnov Pápežského belgického kolégia spolu s ich rektorom v Sále bibliotéky Apoštolského paláca. Okrem príhovoru, ktorý im odovzdal na papieri, sa im prihovoril aj spontánnymi slovami. Prinášame vybrané myšlienky z príhovoru, v ktorom sa pápež František sústredil na tri rozmery otcovstva sv. Jozefa ako inšpiráciu pre kňazov.

Sv. Jozef - prijímajúci otec

„Na prvom mieste, svätý Jozef je otcom, ktorý prijíma. Veď on, víťaziac nad každou rebéliou a odložiac aj tie najlegitímnejšie osobné plány, miloval a prijímal Máriu a Ježiša, manželku a syna tak odlišných v porovnaní s predstavou rodinného života, po ktorom mohol túžiť, no pre to ich ešte viac chránil a miloval. Jozef nehľadal vysvetlenia na prekvapivú a tajomnú skutočnosť, zoči-voči ktorej sa ocitol, ale ju prijal s vierou, milujúc ju takú, aká bola.

V tomto zmysle nám je svätý Jozef učiteľom duchovného života a rozlišovania a môžeme ho vzývať, aby sme boli oslobodení z osídiel prílišných špekulácií, v ktorých sa niekedy, aj keď s tými najlepšími úmyslami, nakoniec strácame. Oni ukazujú našu tendenciu „zmocniť sa“ a „vlastniť“ to, čo sa nám prihodí, skôr než to v prvom rade prijať také, ako to prichádza.

Pomyslime – aby sme uviedli konkrétny, nám blízky príklad – na kňaza, ktorý príde do novej farnosti. Tá komunita existuje už dávno pred ním, má svoju vlastnú históriu, zloženú z radostí i rán, bohatstiev i malých bied, a tú nemožno ignorovať v mene osobných pastoračných nápadov a plánov, ktoré by sme chceli nedočkavo uplatniť. Toto je riziko, do ktorého môžeme upadnúť. Nový farár musí dané spoločenstvo najprv mať rád, nezištne, čisto preto, že tam bol poslaný; a krok po krôčiku ju s touto láskou do hĺbky spozná a dokáže prispieť k jej vykročeniu na nové cesty.“

Sv. Jozef - chrániaci otec

„Ďalej je Svätý Jozef otcom, ktorý chráni. Byť ochrancom je súčasťou jeho povolania a jeho misie. Ide o úlohu, ktorú Jozef prežíval «s diskrétnosťou, s pokorou, v tichu, avšak s neustálou prítomnosťou a totálnou vernosťou, aj keď nechápe»; prežíval ju «v neustálej pozornosti voči Bohu, otvorený voči jeho znameniam, s ochotou pre jeho plán, a nie v prvom rade svoj vlastný» (Homília 19. marec 2013). Zhostil sa teda tejto úlohy s vnútornou slobodou dobrého a verného sluhu, ktorý túži čisto po dobre tých, ktorí sú mu zverení.

Strážiť – pre Jozefa, ako pre každého kňaza, ktorý má v ňom inšpiráciu pre svoje otcovstvo – znamená nežne milovať tých, ktorí sú mu zverení, myslieť predovšetkým na ich dobro a na ich šťastie, s diskrétnosťou a s vytrvalou veľkodušnosťou. Strážiť je vnútorným postojom, ktorý nás vedie, aby sme nikdy nestrácali z pohľadu druhých, prehodnocujúc z času na čas, kedy je treba sa stiahnuť a kedy sa priblížiť, avšak vždy udržujúc srdce bdelým, pozorným a modliacim sa.“

Sv. Jozef - snívajúci otec

„Nakoniec, sv. Jozef je otcom, ktorý sníva. Nie „snilkom“ s hlavou v oblakoch, odrezaným od reality, ale mužom, ktorý vie hľadieť poza to, čo vidí: s prorockým pohľadom, schopný rozpoznať Boží plán tam, kde iní nevidia nič, a mať takto jasný cieľ, ku ktorému treba smerovať. Veď sv. Jozef vedel vidieť v Márii a Ježišovi nielen mladú manželku a dieťa: vždy v nich videl Božie konanie, Božiu prítomnosť.“

„Pre kňazov je zároveň nevyhnutné vedieť snívať o komunite, ktorú milujú, aby sa neobmedzili na túžbu zakonzervovať to, čo existuje – zakonzervovať a uchovať (strážiť) nie sú synonymá! – byť naopak pripravenými vychádzať z konkrétneho príbehu ľudí, aby sme podporili konverziu a obnovu v misionárskom zmysle a dali rásť komunite, ktorá je na ceste, zloženej z učeníkov vedených Duchom Svätým a „poháňaných“ Božou láskou (porov. 2 Kor 5,14).“

Vložiť sa pod plášť sv. Jozefa

Drahí kňazi, v tomto roku venovanom jemu, vás pozývam, aby ste znovuobjavili osobitne v modlitbe postavu a misiu sv. Jozefa, poddajného Božej vôli, pokorného pôvodcu veľkých podujatí, poslušného a kreatívneho služobníka. Prospeje vám vložiť seba i vaše povolanie pod jeho plášť a učiť sa od neho umeniu otcovstva, ktoré budete čoskoro povolaní vykonávať v spoločenstvách a v tých prostrediach a službách, ktoré vám budú zverené.“

Svätý Otec sa s komunitou Pápežského belgického kolégia rozlúčil požehnaním a prosbou o modlitbu za neho.

-zk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

18 marca 2021, 15:19