Hľadaj

Vatican News

Svätý Otec žehnal už opäť z okna, modlil sa za Mjanmarsko

Pri nedeľnej poludňajšej modlitbe pápež František chvíľou ticha vyjadril solidaritu obyvateľom Mjanmarska v náročnej situácii krajiny po vojenskom prevrate. V ďalších výzvach sa zastal maloletých osamotených utečencov v celom svete, vyzval k odpovednosti na zvrátenie demografickej zimy Talianska a pozval zapojiť sa do Medzinárodného dňa proti obchodovania s ľuďmi.

Po siedmich týždňoch prenosov z bibliotéky sa pri poludňajšej modlitbe v nedeľu 7. februára pápež František prihovoril už opäť v priamom kontakte z okna Apoštolského paláca. Na Námestí sv. Petra sa zhromaždilo vyše stovky veriacich, ktorí sa dáždnikmi chránili pred celodenným dažďom. Svätý Otec ich privítal radostným zvolaním: „Opäť na námestí!“ a so srdečnosťou ocenil ich vernosť i v nepohode. V úvodnom príhovore rozobral evanjeliový úryvok 5. cezročnej nedele (Mk 1,29-39), v ktorom zdôraznil Boží štýl prejavujúci v Ježišovom súcite s každým človekom vnúdzi.  

Solidarita s ľudom Mjanmarska po vojenskom prevrate

Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania pápež František vyslovil štyri samostatné výzvy. Prvá sa týkala napätej vnútropolitickej situácie Mjanmarska po vojenskom prevrate z 1. februára, keď po nedávno konaných voľbách armáda prevzala moc a vyhlásila výnimočný stav na dobu jedného roka. Svätý Otec sa vyjadril týmito slovami:  

„V týchto dňoch sledujem so znepokojením vývoj situácie, aká sa vytvorila v Mjanmarsku, krajine, ktorú od mojej návštevy v roku 2017 nosím v srdci s veľkou vrúcnosťou. V tomto tak chúlostivom momente chcem nanovo uistiť o mojej duchovnej blízkosti, o mojej modlitbe a o mojej solidarite s ľudom Mjanmarska. A prosím, aby sa tí, čo majú v krajine zodpovednosť, s úprimnou ochotou vložili do služby spoločného dobra, podporovaním sociálnej spravodlivosti a národnej stability, pre harmonické demokratické spolužitie. Modlime sa za Mjanmarsko.“

Prioritná ochrana detských migrantov bez doprovodu

Po týchto slovách pápež zachoval chvíľu ticha na modlitbu. Ďalšia jeho výzva sa týkala detských migrantov:

„Chcem vysloviť výzvu v prospech maloletých migrantov bez doprovodu. Je ich tak veľa! Žiaľ, medzi tými, čo sú z rozličných dôvodov nútení zanechať svoju vlasť, sú stále desiatky osamotených detí a mladistvých, ktorí sú bez rodiny a vystavení mnohým nebezpečenstvám. V týchto dňoch mi signalizovali dramatickú situáciu tých, čo sa nachádzajú na tzv. „balkánskej trase“. Ale nájdu sa na všetkých „trasách“. Zasaďme sa za to, aby týmto krehkým a bezbranným stvoreniam nechýbala potrebná starostlivosť a prednostné humanitárne kanály.“

Deň za život a demografická zima Talianska

Ďalej pápež Fratnišek vyjadril svoju podporu Dňu za život, ktorý sa v túto nedeľu slávi v rámci Talianska so sloganom „Sloboda a život“:

„Pripájam sa k talianskym biskupom v ich pripomínaní, že sloboda je veľký dar, ktorý nám Boh dal, aby sme hľadali a dosahovali dobro nás samých i iných, počnúc tým prvoradým dobrom, ktorým je život. Našej spoločnosti treba pomôcť, aby sa uzdravila z toľkých atentátov na život, aby sa život chránil v každej jeho fáze. A dovolím si pridať jednu moju starosť: talianska demografická zima. V Taliansku pôrodnosť poklesla a budúcnosť je v ohrození. Vezmime si k srdcu túto starosť a usilujme sa pričiniť o to, aby sa táto demografická zima skončila a zakvitla nová jar detí.“

Deň proti obchodovaniu s ľuďmi

Štvrtým a posledným z apelov pápeža Františka bola výzva k účasti na Medzinárodnom dni modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi, ktorý sa slávi 8. februára:

„Zajtra, na liturgickú spomienku sv. Jozefíny Bakhity, sudánskej rehoľníčky, ktorá zakúsila ponižovania a utrpenia otroctva, sa slávi Deň modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi. Tento rok má za cieľ pracovať na takej ekonomike, ktorá ani len nepriamo nebude podporovať tieto žalostné obchody, to znamená na ekonomike, ktorá nikdy nebude robiť z človeka tovar, predmet, ale bude ho mať vždy za svoj cieľ. Slúžiť človeku, nie využívať ho ako tovar. Prosme sv. Jozefínu Bakhitu, aby nám v tom pomáhala.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Opäť na námestí!

Dnešné Evanjelium (porov. Mk 1,29-39) hovorí o Ježišom uzdravení Petrovej svokry a potom mnohých iných chorých a trpiacich, ktorí sa tlačili k nemu. Uzdravenie Petrovej testinej je prvým uzdravením tela, o ktorom rozpráva evanjelista Marek: žena bola na posteli s horúčkou; vo vzťahu k nej sú Ježišovo správanie a gestá príznačné: „Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol“ (v. 31), tak to zaznamenáva Evanjelista.

Koľko jemnocitu je v tomto jednoduchom čine, ktorý sa javí takmer prirodzený: „Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala“ (v. 31). Uzdravujúca sila Ježiša sa nestretáva s nijakým odporom; uzdravená osoba pokračuje vo svojom bežnom živote, mysliac hneď na ostatných a nie na samú seba – to je dôležité, je to znak skutočného „zdravia“!

V ten deň bola sobota. Ľudia v meste čakali, kým slnko zapadne, a potom, keď sa skončilo nariadenie odpočinku, vychádzajú von a prinášajú k Ježišovi všetkých chorých a posadnutých. A on ich uzdravuje, no zakazuje démonom, aby prezradili, že on je Kristus (porov. v. 32-34). Od začiatku teda Ježiš ukazuje svoju slabosť pre osoby, ktoré trpia na tele i na duchu: Ježiš uprednostňuje približovanie sa k ľuďom, ktorí trpia tak na tele ako aj na duchu.

Je to záľuba Otca, ktorého on stelesňuje a zjavuje vo svojich činoch a slovách. Jeho učeníci toho boli očitými svedkami, videli to a potom o tom svedčili. No Ježiš ich nechcel mať iba za divákov jeho misie: zapojil ich do toho, pozval ich, dal aj im moc uzdravovať chorých a vyháňať zlých duchov (porov. Mt 10,1; Mk 6,7).

A toto pokračuje bez prestania v živote Cirkvi až dodnes. Je to dôležité. Starať sa o chorých každého druhu nie je pre Cirkev akousi „dobrovoľnou aktivitou“, nie! Nie je to čosi doplnkové. Starostlivosť o chorých každého druhu je integrálnou súčasťou misie Cirkvi, ako to bolo súčasťou Ježišovej misie. Touto misiou je prinášať Božiu nehu trpiacemu ľudstvu. Pripomenie nám to o pár dní 11. február, Svetový deň chorých.

Realita, ktorú zažívame na celom svete z dôvodu pandémie, robí obzvlášť aktuálnym toto posolstvo, túto podstatu misie Cirkvi. Hlas Jóba, ktorý zaznieva v dnešnej liturgii, opäť predstavuje náš ľudský stav, tak vznešený čo do dôstojnosti – náš ľudský stav, najvyšší čo do dôstojnosti – a zároveň tak krehký. Čeliac tejto realite sa v srdci stále vynára otázka: „prečo“?.

Na túto otázku – na to, prečo máme tak vysokú dôstojnosť, ale tak krehkú konštitúciu – Ježiš, Vtelené Slovo, neodpovedá vysvetľovaním, ale svojou prítomnosťou lásky, ktorá sa skláňa, ktorá berie za ruku a dvíha, tak ako to urobil s Petrovou svokrou (porov. Mk 1,31). Skloniť sa pre zdvihnutie iného. Nezabúdajme, že jediný dovolený spôsob, kedy môžeme na človeka pozrieť zhora, je ten, keď ho berieš za ruku, aby si mu pomohol vstať. Jedine vtedy.

A toto je to poslanie, ktoré Ježiš zveril Cirkvi. Boží Syn dáva najavo svoju vládu nie „z hora dolu“, nie s odstupom, ale skláňajúc sa, berúc za ruku; zjavuje svoje panovanie blízkosťou, nehou a súcitom. Blízkosť, neha, súcit sú Božím štýlom. Boh sa stáva blízkym, a stáva sa takým nehou a súcitom. Koľkokrát v Evanjeliu čítame slová „bolo mu ho ľúto“, v konakte s prípadmi choroby či v hocakom prípade. Ježišov súcit, blízkosť Boha v Ježišovi, to je Boží štýl.

Dnešné Evanjelium nám tiež pripomína, že tento súcit má svoje korene v intímnom vzťahu s Otcom. Prečo? Pred svitaním a po súmraku sa Ježiš uchyľoval na opustené miesto a zostával tam sám v modlitbe (v. 35). Z toho načerpával silu na uskutočňovanie svojho poslania, aby ohlasoval a uzdravoval.

Svätá Panna Mária nech nám pomáha dať sa uzdraviť Ježišom – stále to všetci potrebujeme – aby sme mohli aj my byť svedkami Božej uzdravujúcej nehy.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-

Aktualizované: 8.2.2021, 8:53

Videozáznam

 

 

07 februára 2021, 16:06