Hľadaj

Vatican News

Generálna audiencia: Čítame Sväté písmo, aby ono čítalo nás

Pri generálnej audiencii v stredu 27. januára hovoril Svätý Otec v katechéze o modlitbe vychádzajúcej z čítania Svätého písma. Vyslovil aj osobitný apel pri príležitosti Dňa pamäti, ktorý sa spája s výročím oslobodenia nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz.

V priamom prenose z bibliotéky Apoštolského paláca pápež František pokračoval už po 22. raz v cykle o biblickej modlitbe. V katechéze nazvanej „Modlitba so Svätým písmom“ pripomenul, že pri čítaní Biblie je potrebný postoj modlitby, aby došlo k stretnutiu s Bohom:

„Prostredníctvom modlitby sa deje niečo ako nové vtelenie Slova. A my sme tými „svätostánkami“, v ktorých Božie slová chcú byť prijaté a uchované, aby mohol navštíviť svet. Preto je potrebné pristupovať k Biblii bez postranných úmyslov, bez jej účelového využívania.

Veriaci nehľadá vo Svätom písme podporu pre svoje vlastné filozofické a morálne vízie, ale preto, že dúfa v stretnutie; vie, že tie slová boli napísané v Duchu Svätom, a že preto v tom istom Duchu musia byť prijaté, musia byť pochopené, aby sa uskutočnilo stretnutie.“

Svätý Otec pripomenul moc Božieho slova premieňať srdce modliaceho sa človeka. Krátko sa pristavil pri metóde modlitby nazývanej „lectio divina“ a jej dialogickú dynamiku v kontakte s Bohom vyjadril slovami: My čítame Písmo, aby ono „čítalo nás“.

Pápež pripomenul Deň pamäti – oslobodenie Auschwitzu

V závere generálnej audiencie pripomenul Svätý Otec výročie historického dňa, keď 27. januára 1945 došlo k oslobodeniu vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau pri Osvienčime. Pápež František pri tejto príležitosti vyslovil apel k opatrnosti, aby sa toto zlo neopakovalo:

„Dnes, na výročie oslobodenia vyhladzovacieho tábora Auschwitz, sa slávi Deň pamäti. Spomíname na obete holokaustu (Šoa) a všetkých ľudí prenasledovaných a deportovaných nacistickým režimom.

Pamätať je vyjadrením ľudskosti. Pamätať je známkou civilizovanosti. Pamätať je podmienkou lepšej budúcnosti v mieri a bratstve.

Pamätať tiež znamená mať sa na pozore, pretože tieto veci sa môžu odohrať znova, počnúc ideologickými ponukami, ktoré chcú zachrániť nejaký národ a nakoniec zničia národ i ľudstvo. Buďte pozorní na to, ako sa začala táto cesta smrti, vyhladzovania a brutality.“

Sv. Angela Merici, zakladateľka uršulínok

Na záver sa Svätý Otec krátko prihovoril jednotlivým jazykovým oblastiam.  V pozdrave poľským veriacim pripomenul sväticu dnešného dňa, sv. Angelu Merici, zakladateľku uršulínok:

„Sv. Angela, inšpirovaná Duchom Svätým, túžila po tom, aby sa sestry, bezhranične oddané Bohu a chudobným, s odvahou ujímali vychovávateľskej práce medzi deťmi a mládežou. Povzbudzovala: «Držiac sa starých ciest (...) robte život novým!» Prajem vám, aby vám podľa jej príkladu každodenné čítanie Svätého písma pomáhalo radostne dosvedčovať vašu vieru. Zo srdca vám žehnám.“

Sv. Tomáš Akvinský, patrón katolíckych škôl

Napokon Svätý Otec František pripomenul zajtrajšieho svätca Tomáša Akvinského, učiteľa Cirkvi a patróna katolíckych škôl, ktorého liturgickú spomienku si Cirkev pripomenie zajtra, 28. januára:

„Zajtra bude liturgická spomienka sv. Tomáša Akvinského, patróna katolíckych škôl. Nech nás všetkých, zvlášť študentov, svojím príkladom pobáda hľadieť na Ježiša ako na jedinečného učiteľa života; a jeho náuka nech vás povzbudí dôverovať múdrosti srdca, aby ste plnili svoje poslanie.“

Katechézu Svätého Otca uviedol biblický úryvok z Knihy žalmov:

«Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, čo kráčajú podľa zákona Pánovho. […] Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, rozjímať o tvojich cestách. […] Otvor mi oči, aby som pozoroval divy tvojho zákona. [… ] Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil; a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch. [… ] Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy. [… ] Výklad tvojich slov osvecuje, maličkým dáva chápavosť, a pochodeň na mojich chodníkoch.» (Ž 119,1.15.18.48.105.130)

Videozáznam generálnej audiencie

Modlitba so Svätým písmom

Katechéza o modlitbe (22)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som sa chcel zastaviť nad modlitbou, v ktorej môžeme vychádzať z nejakého biblického úryvku. Slová Svätého písma nie sú napísané, aby zostali uväznené na papyruse, pergamene alebo papieri, ale aby boli vypočuté človekom, ktorý sa modlí, tým, že im dáva klíčiť vo svojom srdci. Božie slovo prichádza do srdca. Katechizmus uvádza takto: «Čítanie Svätého písma má sprevádzať modlitba, aby sa nadviazal rozhovor medzi Bohom a človekom» (KKC, 2653). Bibliu nemožno čítať ako nejaký román, musí to sprevádzať modlitba. Takto ťa modlitba vedie, pretože je to dialóg s Bohom.

Ten biblický verš bol napísaný aj pre mňa, pred mnohými stáročiami, aby mi priniesol slovo od Boha. Bol napísaný pre každého z nás. Všetkým veriacim sa pritrafí nasledovná skúsenosť: pasáž Písma, vypočutá už toľko krát, ku mne jedného dňa znenazdajky prehovorí a osvetlí nejakú situáciu, ktorú prežívam. Ale je potrebné, aby som v ten deň bol pri stretnutí s týmto Slovom. Aby som bol tam; načúvajúci Slovu.

Každý deň Boh prechádza a zasieva semiačko do pôdy nášho života. Nevieme, či dnes nájde pôdu nehostinnú a tŕnistú, alebo úrodnú pôdu, ktorá tomu výhonku dá vzrast (porov. Mk 4,3-9). Záleží na nás, na našej modlitbe, na otvorenom srdci, s akým pristupujeme k Písmu, aby sa stalo pre nás živým Božím slovom. Boh prechádza, neustále, prostredníctvom Písma. A zopakujem, čo som povedal minulý týždeň, čo hovorieval sv. Augustín: „Mám strach, že by Boh prešiel“. Strach z čoho? Že by som ho nepočul; že by som si neuvedomil, že je to Pán.

Prostredníctvom modlitby sa deje niečo ako nové vtelenie Slova. A my sme tými „svätostánkami“, v ktorých Božie slová chcú byť prijaté a uchované, aby mohol navštíviť svet. Preto je potrebné pristupovať k Biblii bez postranných úmyslov, bez jej účelového využívania. Veriaci nehľadá vo Svätom písme podporu pre svoje vlastné filozofické a morálne vízie, ale preto, že dúfa v stretnutie; vie, že tie slová boli napísané v Duchu Svätom, a že preto v tom istom Duchu musia byť prijaté, musia byť pochopené, aby sa uskutočnilo stretnutie.

Mne trošku vadí, keď počujem kresťanov, že recitujú biblické verše ako papagáje. „Ach áno, Pán hovorí... chce to takto...“ Ale stretol si sa s Pánom v tom verši? Nie je len záležitosť pamäti: je to vec pamäti srdca, tej, čo ťa otvára stretnutiu s Pánom. A to slovo, ten verš, ťa povedie k stretnutiu s Pánom.

My teda čítame Písmo, aby ono „čítalo nás“. A je to milosť, môcť sa spoznať v tej či onej postave, v tej či onej situácii. Biblia nie je napísaná pre neurčité ľudstvo, ale pre nás, pre mňa, pre teba, pre mužov a ženy z mäsa a kostí, nuž mužov a ženy, ktorí majú meno a priezvisko, ako ja, ako ty. A Božie slovo, presiaknuté Duchom Svätým, keď je prijaté s otvoreným srdcom, nenecháva veci tak ako predtým, nikdy. Niečo sa zmení. A toto je tá milosť a sila Božieho slova.

Kresťanská tradícia je bohatá na skúsenosti a reflexie o modlitbe so Svätým písmom. Osobitne sa uvádza metóda „lectio divina“, ktorá vznikla v mníšskom prostredí, ale dnes sa už praktizuje aj kresťanmi vo farnostiach. Ide predovšetkým o čítanie biblického úryvku s pozornosťou, ba viac, povedal by som „s poslušnosťou“ voči textu, aby sa porozumelo tomu, čo znamená v sebe samom.

Následne sa vstúpi do dialógu s Písmom tak, že sa tie slová stávajú podnetom na meditáciu a modlitbu: stále zotrvávajúc verne pri texte, začnem sa pýtať sám seba, čo „hovorí mne“. Je to delikátny krok: nemáme skĺznuť do subjektivistických interpretácií, ale držať sa v živej brázde Tradície, ktorá spája každého z nás so Svätým písmom.

A posledným krokom pri lectio divina je kontemplácia. Tu slová a myšlienky prenechávajú miesto láske, ako medzi zamilovanými, ktorým neraz stačí hľadieť na seba v tichu. Biblický text zostáva, ale ako zrkadlo, ako ikona na kontemplovanie. A takto je tu dialóg.

Cez modlitbu prichádza Božie slovo bývať do nás a my prebývame v ňom. Slovo inšpiruje dobré predsavzatia a podporuje činy; dáva silu a vyrovnanosť, a aj keď nás uvádza do krízy, dodáva nám pokoj. V krivolakých a zmätených dňoch zaisťuje srdcu to jadro dôvery a lásky, ktoré ho chráni od útokov Zlého.

Takto sa Božie slovo stelesňuje – dovolím si použiť toto vyjadrenie: stelesňuje sa – v tých, ktorí ho prijímajú v modlitbe.

V ktoromsi starobylom texte nachádza vyjadrenie intuícia, že kresťania sa tak veľmi identifikujú so Slovom, že aj keby spálili všetky Biblie sveta, jej „odtlačok“ by sa ešte dal zachrániť z tej stopy, ktorú zanechala v životoch svätých. Toto je krásne vyjadrenie.

Kresťanský život je dielom zároveň poslušnosti i  tvorivosti. Dobrý kresťan musí byť poslušný, ale musí byť tvorivý. Poslušný, pretože načúva Božiemu slovu; tvorivý, pretože má v sebe Ducha Svätého, ktorý ho podnecuje ho uskutočňovať, prinášať ďalej. Ježiš to hovorí na konci jednej zo svojich rečí vo forme podobenstva týmto prirovnaním: «Každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice» zo srdca«veci nové i staré» (Mt 13,52).

Sväté písmo je nevyčerpateľný poklad. Nech nám všetkým Pán dá, aby sme z neho čerpali stále viac, prostredníctvom modlitby.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-

27 januára 2021, 16:34