Hľadaj

Vatican News

Svätý Otec sa modlil za Indonéziu, pozval k Týždňu za jednotu kresťanov

V nedeľu 17. januára pápež František v poludňajšom príhovore pri Anjel Pána vyjadril solidaritu Indonézii, zasiahnutej v uplynulých dňoch zemetrasením i leteckou katastrofou. Pripomenul začínajúci sa Týždeň modlitby za jednotu kresťanov (18. – 25. januára), ako aj dôležitosť dialógu medzi katolíkmi a židmi.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

V spojení s veriacimi prostredníctvom médií z knižnice Apoštolského paláca sa v Druhú cezročnú nedeľu Svätý Otec pri modlitbe Anjel Pána osobitne zameral na dar povolania. Ako vysvetlil, v osobnom povolaní ide o odpoveď na lásku láskou. Zrod povolania je vždy v nezabudnuteľnom osobnom stretnutí s Ježišom, ktoré zostáva v pamäti po celý život a treba sa k nemu vracať.

Boh povoláva k životu, k viere i k osobitnému životnému stavu 

„Prvým povolaním od Boha je povolanie k životu, ktorým nás robí osobami; je to individuálne povolanie, lebo Boh nerobí veci sériovo. Potom Boh volá k viere a k účasti na jeho rodine, ako Božie deti. A napokon Boh volá k osobitnému životnému stavu: k sebadarovaniu cestou manželstva, kňazstva alebo zasväteného života. Sú to rôzne spôsoby uskutočňovania Božieho plánu, ktorý má s každým z nás, a ktorý je vždy plánom lásky. Boh volá neustále. A tá najväčšia radosť pre každého veriaceho je odpovedať na toto volanie, ponúknuť celého seba samého pre službu Bohu a bratom.“

Solidarita s Indonéziou po zemetrasení a leteckom nešťastí

Po udelení požehnania pápež František prejavil solidaritu trpiacim v Indonézii a osobitne sa pomodlil na tento úmysel jeden Zdravas´.

„Vyjadrujem svoju blízkosť obyvateľom ostrova Sulawesi 

v Indonézii, zasiahnutého silným zemetrasením. Modlím sa za zosnulých, za ranených a za všetkých, čo prišli o dom a o prácu. Nech ich Pán utešuje a podporuje úsilie tých, čo sa angažujú v poskytovaní pomoci. Modlime sa spoločne za našich bratov a setry zo Sulawesi, a aj za obete leteckého nešťastia v sobotu pred týždňom, tiež v Indonézii.“

Posilňovanie dialógu medzi katolíkmi a židmi

V deň, keď uplynulo päť rokov od návštevy pápeža Františka v Rímskej synagóge a keď sa v Taliansku tradične slávi deň zameraný na podporu medzináboženského dialógu so židmi, pápež František pripomenul dôležitosť tohto úsilia:

„Dnes sa slávi Deň za prehĺbenie a rozvoj dialógu medzi katolíkmi a židmi. Teším sa z tejto iniciatívy, ktorá pokračuje už vyše tridsať rokov, a prajem jej, nej prinesie hojné plody bratstva a spolupráce.“

Začína sa týždeň modlitby za jednotu kresťanov

Pápež František zvlášť pripomenul tradičný ekumenický týždeň kresťanov, ktorý sa začína už v pondelok:

„Zajtra je významný deň, začína sa Týždeň modlitby za jednotu kresťanov. Tento rok sa svojou témou hlási k slovám Ježišovho napomenutia: „Zostaňte v mojej láske: prinesiete veľa ovocia“ (porov. Jn 15,5-9). V pondelok 25. januára ho uzavrieme slávením vešpier v Bazilike sv. Pavla za hradbami spolu s reprezentantmi iných kresťanských komunít prítomných v Ríme. V týchto dňoch sa svorne modlime, aby sa naplnila Ježišova túžba: „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17,21). Tá jednota, ktorá je vždy viac než konflikt.“

Videozáznam

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej Druhej nedele cez rok (porov. Jn 1,35-42) prináša stretnutie Ježiša s jeho prvými učeníkmi. Scéna sa odohráva pri rieke Jordán nasledujúci deň po Ježišovom krste. Samotný Ján Krstiteľ dvom z nich ukazuje na Mesiáša týmito slovami: „Hľa, Boží Baránok“ (v. 36). A tí dvaja, dôverujúc svedectvu Jána Krstiteľa, idú za Ježišom. On si ich všimne a pýta sa: „Čo hľadáte?“, a oni mu odpovedia: „Učiteľ, kde bývaš?“ (v. 38).

Ježiš neodpovedá: „Bývam v Kafarnaume alebo v Nazarete“, ale hovorí: „Poďte a uvidíte“ (v. 39). Nepodáva im vizitku, ale pozýva ich na stretnutie. Tí dvaja ho nasledujú a v to popoludnie zostanú s ním. Nie je ťažké si ich predstaviť ako sedia a kladú Ježišovi otázky a najmä ako ho počúvajú cítiac, že ich srdce začína stále viac horieť, kým Učiteľ hovorí. Vnímajú krásu slov, ktoré zodpovedajú ich najväčšej nádeji. A odrazu objavujú, že kým vonku sa zvečerieva, v ich vnútri, v srdci, sa rozžaruje svetlo, ktoré môže dať iba Boh.

Jedna vec si tu zasluhuje pozornosť: jeden z nich, o šesťdesiat rokov neskôr alebo možno aj viac, napíše v Evanjeliu, že „boli asi štyri hodiny popoludní“ (Jn 1,39), zaznamená hodinu. Je to niečo, čo nás núti zamyslieť sa: každé autentické stretnutie s Ježišom zostáva v živej pamäti, nikdy sa naň nezabudne. Na mnoho stretnutí zabudneš, ale opravdivé stretnutie s Ježišom sa ti uchová navždy.

A títo si po toľkých rokoch pamätali aj hodinu, nemohli zabudnúť na toto stretnutie, tak radostné, tak plné, že zmenilo ich životy. Potom, keď sa po tomto stretnutí vrátia k svojim bratom, táto radosť, toto svetlo prekypuje z ich sŕdc, tak ako rozvodnená rieka. Jeden z nich, Andrej, povie bratovi Šimonovi – ktorého Ježiš nazve Petrom, keď ho stretne –, „Našli sme Mesiáša“ (v. 41). Odišli istí, že Ježiš je Mesiáš, boli si istí.

Zastavme sa na chvíľu pri tejto skúsenosti stretnutia sa s Kristom, ktorý pozýva zostať s ním. Každé povolanie od Boha je iniciatívou jeho lásky. S iniciatívou vychádza vždy on, to on ťa volá. Boh povoláva k životu, povoláva k viere, a povoláva k osobitnému životnému stavu: „Chcem ťa mať tu“.

Prvým povolaním od Boha je povolanie k životu, ktorým nás robí osobami; je to individuálne povolanie, lebo Boh nerobí veci sériovo. Potom Boh volá k viere a k účasti na jeho rodine, ako Božie deti. A napokon Boh volá k osobitnému životnému stavu: k sebadarovaniu cestou manželstva, kňazstva alebo zasväteného života. Sú to rôzne spôsoby uskutočňovania Božieho plánu, ktorý má s každým z nás, a ktorý je vždy plánom lásky. Boh volá neustále. A tá najväčšia radosť pre každého veriaceho je odpovedať na toto volanie, ponúknuť celého seba samého pre službu Bohu a bratom.

Bratia a sestry, voči Pánovmu volaniu, ktoré k nám môže prísť tisícorakými spôsobmi, aj cez ľudí, cez udalosti radostné či smutné, môžeme niekedy zaujať postoj odmietnutia – „Nie... Bojím sa...“ – odmietnutia, lebo sa nám zdá, že sa to bije s našimi ašpiráciami; a tiež strachu, lebo to považujeme za príliš náročné a nepohodlné: „Och, nezvládnem to, radšej nie, radšej mať nerušenejší život... Boh tam, ja tu“. Ale Božie volanie je láska, musíme sa usilovať nájsť tú lásku, ktorá je za každým povolaním, a na ktorú sa odpovedá iba láskou.

Toto je ten dorozumievací jazyk: odpoveďou na povolanie, ktoré vychádza z lásky, je jedine láska. Na začiatku je isté stretnutie, ba viac, je to práve to stretnutie sa s Ježišom, ktorý nám hovorí o Otcovi, dáva nám pochopiť jeho lásku. A tak sa aj v nás spontánne rodí túžba oznámiť to tým, ktorých milujeme: „Stretol som Lásku“, „stretol som Mesiáša“, „stretol som Boha“, „stretol som Ježiša“, „našiel som zmysel svojho života“. Jedným slovom: „Našiel som Boha“.

Panna Mária nech nám pomáha urobiť z nášho života chválospev Bohu, v odpovedi na jeho volanie a v pokornom a radostnom napĺňaní jeho vôle. Ale držme si to v pamäti: u každého z nás bola v živote chvíľa, keď Boh prejavil mocnejšie svoju prítomnosť, a to povolaním. Pripomínajme si to. Vracajme sa k tomu momentu, aby v nás vedomie tej chvíle stále obnovovalo stretnutie s Ježišom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

17 januára 2021, 17:16