Hľadaj

Katechéza pred Štedrým dňom: Zostaňme žasnúť, Boh je jedným z nás

Deň pred vstupom do sviatkov Kristovho narodenia, v stredu 23. decembra, dal Svätý Otec František pri generálnej audiencii podnety k opravdivému prežívaniu Vianoc. Povzbudil meditovať pred jasličkami a žasnúť nad spôsobom, akým Boh prišiel na svet. Zároveň vyzval postaviť hranicu konzumizmu, ktorý často tieto sviatky pohlcuje a zužuje na sentimentálnu záležitosť.

Pri pravidelnej generálnej audiencii, konanej opäť  v mediálnom prenose zo Sály bibliotéky, sa Svätý Otec zameral v katechéze na podstatu Vianoc. Hovoril o dare rýdzej Božej milosti v jeho vtelení i v samotnom spôsobe, akým sa rozhodol prísť na svet ako jeden z nás:

„Ježiš sa narodil pred dvetisíc rokmi, a týka sa to mňa? – Áno, týka sa to teba i mňa, každého z nás. Ježiš je jedným z nás: Boh, v Ježišovi, je jedným z nás.“

Pápež František v tejto súvislosti zacitoval slová II. vatikánskeho koncilu z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes:

„Svojím vtelením sa Boží Syn určitým spôsobom spojil s každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, myslel ľudským rozumom, konal ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodený z Panny Márie, sa naozaj stal jedným z nás, bol nám podobný vo všetkom okrem hriechu.“

Svätý Otec vyslovil žičenie, aby Vianoce napriek zväčšeným vzdialenostiam medzi ľuďmi v dobe pandémie umožnili každému stretnúť sa s Bohom a vzájomne zblížiť srdcia ľudí. Ako povedal, vianočný Boží dar „môže odstrániť z našich sŕdc a z našich myslí ten pesimizmus, ktorý sa dnes rozšíril ešte viac z dôvodu pandémie.“

„Môžeme prekonať ten znepokojujúci pocit zmätenosti, nenechať sa prevalcovať porážkami a neúspechmi, v znovunadobudnutom vedomí, že to pokorné a chudobné Dieťa, ukryté a bezbranné, je sám Boh, ktorý sa pre nás stal človekom.“

Tesne pred Štedrým dňom pápež František zdôraznil, ako „je nevyhnutné postaviť hranicu určitej svetskej mentalite, neschopnej postrehnúť žiariace jadro našej viery“. Hovoril aj o duchovnom úžitku zo zastavenia sa v tichosti pred jasličkami v rozjímavom nazeraní. V tejto súvislosti odporúčal svoj apoštolský list Admirabile signum o symbole betlehemských jasličiek, podpísaný pred rokom v Assisi.

V pozdravoch veriacim rôznych jazykov pápež František pripomenul nezabúdať na osamelých, chorých a núdznych:

„Stačí jeden telefonát, aby ste im poslali lúč vianočného svetla. Pán to odmení.“

Videozáznam generálnej audiencie

Úvodným biblickým čítaním pri generálnej audiencii bol známy text z Lukášovho evanjelia:

„Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2,4-7)

Katechéza o Vianociach

Plné znenie katechézy pri generálnej audiencii

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V tejto katechéze, v bezprostrednej blízkosti Vianoc by som chcel ponúknuť niekoľko podnetov na zamyslenie v príprave na slávenie Vianoc. V liturgii Svätej noci zaznie anjelovo oznámenie pastierom: «Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach» (Lk 2,10-12).

Napodobňujúc pastierov, aj my sa duchovne pohýname smerom k Betlehemu, kde Mária porodila Dieťa v maštali, «lebo – ako dodáva svätý Lukáš – pre nich nebolo miesta v hostinci» (2,7). Vianoce sa stali všeobecným sviatkom, a aj ten, kto neverí, vníma čaro tejto sviatočnej príležitosti. Avšak kresťan vie, že Vianoce sú rozhodujúcou udalosťou, veky pretrvávajúcim plameňom, ktorý Boh zapálil vo svete, a ktorý si nemožno zamieňať s pominuteľnými vecami.

Je dôležité, aby sa Vianoce nezúžili na sviatok čisto sentimentálny alebo konzumný. Minulú nedeľu som upozornil na tento problém so zdôraznením, že konzumizmus sa nám zmocnil Vianoc. Nie: Vianoce sa nesmú redukovať iba na sentimentálnu a konzumnú oslavu, bohatú na darčeky a blahoželania, ale chudobnú na kresťanskú vieru, a tiež chudobnú na ľudskosť. Preto je nevyhnutné postaviť hranicu určitej svetskej mentalite, neschopnej postrehnúť žiariace jadro našej viery, ktorým je toto: «A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy» (Jn 1,14). A toto je jadro Vianoc, ba viac, je to pravda Vianoc, niet nejakej inej.

Vianoce nás pozývajú zamyslieť sa, na jednej strane nad dramatickosťou dejín, v ktorých ľudia zranení hriechom nepretržite hľadajú pravdu, hľadajú milosrdenstvo, hľadajú vykúpenie; a na druhej strane nad dobrotou Boha, ktorý nám prišiel v ústrety, aby nám komunikoval Pravdu, ktorá zachraňuje, a dal nám účasť na svojom priateľstve a na svojom živote. Toto je milostivý dar, je to rýdza milosť, bez našej zásluhy. Jeden zo svätých otcov hovorí: „Nuž prezrite to z tej či onej strany: hľadajte zásluhu, a nenájdete inšie než milosť“.

Všetko je milosť, dar milosti. A tento milostivý dar prijímame skrze jednoduchosť a ľudskosť Vianoc, a môže odstrániť z našich sŕdc a z našich myslí ten pesimizmus, ktorý sa dnes rozšíril ešte viac z dôvodu pandémie. Môžeme prekonať ten znepokojujúci pocit zmätenosti, nenechať sa prevalcovať porážkami a neúspechmi, v znovunadobudnutom vedomí, že to pokorné a chudobné Dieťa, ukryté a bezbranné, je sám Boh, ktorý sa pre nás stal človekom.

Druhý vatikánsky koncil, v slávnej pasáži konštitúcie o Cirkvi v súčasnom svete, nám hovorí, že táto udalosť sa týka každého z nás. «Lebo svojím vtelením sa Boží Syn určitým spôsobom spojil s každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, myslel ľudským rozumom, konal ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodený z Panny Márie, sa naozaj stal jedným z nás, bol nám podobný vo všetkom okrem hriechu» (Past. konšt. Gaudium et spes, 22). Nuž Ježiš sa narodil pred dvetisíc rokmi, a týka sa to mňa? – Áno, týka sa to teba i mňa, každého z nás. Ježiš je jedným z nás: Boh, v Ježišovi, je jedným z nás.

Táto skutočnosť nám dáva veľa radosti a veľa odvahy. Boh na nás nepozeral zhora, z diaľky, neobišiel nás povedľa, nebridila sa mu naša bieda, nezaodel sa nejakým zdanlivým telom, ale prijal plne našu prirodzenosť a našu ľudskú situáciu. Nič nevynechal, okrem hriechu: jediná vec, ktorú nemá. Celá ľudskosť je v ňom. On vzal na seba všetko, čím sme, takí, akí sme. Toto je podstatné na pochopenie kresťanskej viery.

Sv. Augustín, keď spätne uvažuje nad svojou cestou obrátenia, vo svojich Vyznaniach píše: «Nemal som ešte toľko pokory, aby som vlastnil môjho Boha, pokorného Ježiša, ani som ešte nepoznal náuku jeho slabosti» (Vyznania VII,8). A čím je Ježišova slabosť? Tá Ježišova „slabosť“ je „vyučovaním“! Pretože nám zjavuje lásku Boha. Vianoce sú sviatkom vtelenej Lásky, lásky narodenej pre nás v Ježišovi Kristovi. 

Ježiš Kristus je svetlom ľudí, ktoré žiari v temnotách, ktoré dáva zmysel ľudskej existencii a celým dejinám.

Drahí bratia a sestry, nech nám tieto stručné úvahy pomôžu sláviť Vianoce s väčším uvedomením. Avšak je tu ešte ďalší spôsob, ako sa pripraviť, ktorý chcem pripomenúť vám i sebe, a ktorý je na dosah všetkým: meditovať trošku v tichu pred jasličkami. Jasličky sú katechézou o tej skutočnosti, ktorá sa udiala onoho roku, v onen deň, ako sme to počuli v Evanjeliu. Preto som minulý rok napísal jeden list, ku ktorému nám osoží sa znova vrátiť. Má názov Admirabile signum, „Obdivuhodné znamenie”.

V škole svätého Františka z Assisi sa môžeme stať tak trochu deťmi, keď zostaneme v rozjímavom nazeraní pred scénou Narodenia a necháme, aby sa v nás znovu skrsol úžas nad tým „podivuhodným“ spôsobom, akým si Boh rozhodol prísť na svet. Poprosme o milosť žasnutia: pred týmto tajomstvom, touto tak nežnou skutočnosťou, tak krásnou, tak blízkou našim srdciam, nech nám Pán dá milosť žasnutia, aby sme sa s ním stretli, priblížili sa k nemu, priblížili sa všetci navzájom. Toto v nás znovu zrodí nežnosť.

Minule, keď som rozprával s niekoľkými vedcami, hovorilo sa o umelej inteligencii a o robotoch... existujú naprogramovaní roboti pre všetkých a na všetko, a toto napreduje. A ja som im povedal: „Ale ktorú vec robot nemôže nikdy urobiť?“. Oni premýšľali, dávali určité návrhy, ale napokon sa zhodli na jednej veci: nežnosť. Toto roboti nebudú môcť dokázať. A toto je to, čo nám dnes prináša Boh: podivuhodný spôsob, ktorým chcel Boh prísť na svet, a toto v nás dáva opätovný zrod nežnosti, ľudskej nehy, ktorá je blízka tej Božej. A dnes tak veľmi potrebujeme nežnosť, tak veľmi potrebujeme ľudské pohladenie, zoči-voči toľkým biedam! Ak nás pandémia prinútila byť vo väčšom odstupe, Ježiš v jasličkách nám ukazuje cestu nežnosti, ako sa zblížiť, ako byť ľudskými. Nasledujme túto cestu. Požehnané Vianoce!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

23 decembra 2020, 14:29