Anjel Pána v 3. adventnú nedeľu: Radosť je orientovať druhých na Ježiša

Pápež František z okna pozdravil niekoľkých zástupcov detí Rímskej diecézy, ktoré tento rok kvôli zdravotenej prevencii nemohli vo väčšej miere prísť na požehnanie Jezuliatok, spojené tradične s Treťou adventnou nedeľou. Všetkým na diaľku požehnal figúrky malého Ježiška, ktoré na Štedrý večer vložia doma do jasličiek. 

V príhovore pred modlitbou Anjel Pána Svätý Otec ukázal na príklade Jána Krstiteľa, ako kresťanská radosť spočíva v orientovaní ľudí nie na seba, ale na Ježiša:

„Obzvlášť je Ján Krstiteľ vzorom pre všetkých, ktorí sú v Cirkvi povolaní ohlasovať Krista druhým: môžu to robiť, iba v odpútanosti od seba samých a od svetskosti, keď nepriťahujú ľudí k sebe, ale ich orientujú na Ježiša. Radosť je toto: nasmerúvať k Ježišovi. A radosť musí byť charakteristikou našej viery. Aj v temných chvíľach, táto vnútorná radosť z vedomia, že Pán je so mnou, že Pán je s nami, že Pán vstal z mŕtvych. Pán! Pán! Pán! Toto je ten stred nášho života a toto je stred našej radosti.“

Pripomeňme, že dátum 13. decembra je pre Svätého Otca Františka výročím jeho kňazskej vysviacky. Pred 51 rokmi bol v Argentíne vysvätený za rehoľného kňaza Spoločnosti Ježišovej. Vysvätil ho córdobský arcibiskup Ramón José Castellano.

Už zakrátko, vo štvrtok 17. decembra, oslávi Svätý Otec svoje 84. narodeniny.

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Výzva k radosti je charakteristická pre obdobie Adventu, očakávania narodenia Ježiša. Očakávanie, ktoré prežívame, je radostné, asi ako keď očakávame návštevu osoby, ktorú veľmi milujeme, napr. priateľa, ktorého sme veľmi dlho nevideli, príbuzného... Sme v radostnom očakávaní. Tento aspekt radosti sa špeciálne prejavuje dnes, na tretiu adventnú nedeľu, ktorú otvára výzva sv. Pavla „Radujte sa neprestajne v Pánovi“ (Úvodná antifóna, porov. Flp 4,4.5) „Radujte sa!“

Radosť kresťanov. Aký je dôvod na túto radosť? No predsa to, že „Pán je blízko“ (v. 5). Čím viac je Pán blízko k nám, tým väčšiu máme radosť; čím viac je ďaleko, tým viac sme smutní. To je pravidlo pre kresťanov. Raz sa istý filozof vyjadril viac-menej takto: „Nechápem, ako možno dnes veriť, lebo tí, ktorí hovoria, že veria, sa tvária ako na pohrebe. Nevydávajú svedectvo o radosti zo vzkriesenia Ježiša Krista.“ Mnoho kresťanov sa takto tvári, áno, akoby boli na kare, majú na tvári smútok... Ale Kristus vstal z mŕtvych! Kristus ťa miluje! A ty sa netešíš? Popremýšľajme nad tým a položme si otázku: „Teším sa, že Pán je blízko pri mne, že ma Pán miluje, že ma Pán zachránil?“

Evanjelium podľa Jána nám dnes predstavuje biblickú postavu, ktorá – ak vyjmeme Pannu Máriu a sv. Jozefa – ako prvá a v podstatnej miere žila očakávaním Mesiáša a radosťou z toho, že ho vidí prichádzať: hovoríme prirodzene o Jánovi Krstiteľovi (porov. Jn 1,6-8.19-28).

Evanjelista ho uvádza slávnostným spôsobom: „Bol človek, ktorého poslal Boh […]. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle.“ (v. 6-7) Ján Krstiteľ je prvým svedkom Ježiša, slovom i vydaním svojho života. Všetky Evanjeliá zhodne ukazujú, uskutočnil svoje poslanie ukazujúc na Ježiša ako na Krista, poslaného Bohom, prisľúbeného skrze prorokov. Ján bol lídrom svojej doby. Jeho povesť sa rozšírila po celej Judei i ďalej, až po Galileu. No on nepodľahol ani na chvíľu pokušeniu upriamovať pozornosť na seba: vždy nasmerúval na toho, ktorý mal prísť. Hovoril: „Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi“ (v. 27). Vždy upozorňoval na Pána. Tak ako Panna Mária: tá tiež vždy odkazuje na Pána: „Urobte všetko, čo vám on povie“. V centre je vždy Pán. Svätci naokolo upriamujú pozornosť na neho. A ten, kto neodkazuje na Pána, nie je svätec!

Prvou podmienkou kresťanskej radosti je teda decentralizovať sa od seba samého a postaviť do centra Ježiša. To neznamená odcudzenie sa, lebo Ježiš je skutočne stred, je svetlo, ktoré dáva plný zmysel životu každému mužovi i žene, ktorí prichádzajú na tento svet. Je to samotný dynamizmus lásky, ktorá ma privádza k vyjdeniu zo seba samého nie preto, aby som stratil seba samého, ale aby som sa znovu našiel, keď sa dávam, keď hľadám dobro druhého.

Ján Krstiteľ prešiel dlhú cestu, aby dospel k vydaniu svedectva o Ježišovi. Cesta radosti nie je žiadna prechádzka. Byť stále v radosti, to si žiada prácu. Ján od svojej mladosti zanechal všetko, aby dal na prvé miesto Boha, aby mohol počúvať celým srdcom a zo všetkých síl jeho slovo. Ján sa utiahol na púšť, zrieknuc sa každej nepotrebnej veci, aby bol slobodnejší v nasledovaní vanutia Ducha Svätého.

Isteže, niektoré črty jeho osobnosti sú unikátne, neopakovateľné, a nie určené pre každého. Ale jeho svedectvo je paradigmatickým pre každého, kto chce hľadať zmysel svojho života a nájsť pravú radosť. Obzvlášť je Ján Krstiteľ vzorom pre všetkých, ktorí sú v Cirkvi povolaní ohlasovať Krista druhým: môžu to robiť, iba v odpútanosti od seba samých a od svetskosti, keď nepriťahujú ľudí k sebe, ale ich orientujú na Ježiša.

Radosť je toto: nasmerúvať k Ježišovi. A radosť musí byť charakteristikou našej viery. Aj v temných chvíľach, táto vnútorná radosť z vedomia, že Pán je so mnou, že Pán je s nami, že Pán vstal z mŕtvych. Pán! Pán! Pán! Toto je ten stred nášho života a toto je stred našej radosti. Dobre sa dnes zamyslite: Ako sa správam ja sám? Som radostnou osobou, ktorá vie odovzdávať radosť z bytia kresťanom, alebo som vždy ako tí smutní, ktorí, ako som to spomínal, vyzerajú akoby boli na pohrebe? Ak sa neteším z mojej viery, nebudem môcť dať svedectvo, a ostatní si povedia: „No ak viera je niečo tak smutné, tak je lepšie ju nemať.“

V modlitbe Anjel Pána vidíme všetko toto naplno uskutočnené u Panny Márie: ona v tichosti očakávala Božie slovo spásy; počúvala ho, prijala ho, počala ho. V nej sa Boh urobil blízkym. Preto Cirkev volá Máriu „Príčina našej radosti“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-