Hľadaj

Vatican News

Pápež slávil omšu za zosnulých: Nádej nás priťahuje a dáva zmysel životu

V deň Spomienky na všetkých verných zosnulých 2. novembra slávil pápež František svätú omšu v kaplnke nemeckého kolégia pri vatikánskom cintoríne Campo Santo Teutonico. Vôbec po prvý raz zostal pri tejto príležitosti vo Vatikáne. V homílii o postoji trpiaceho Jóba zdôraznil silu kresťanskej nádeje, ktorá je darom od Boha a slúži nám ako pevne zachytená kotva.

Svätá omša vo fialovej farbe so začiatkom o 16.00 mala jednoduchý priebeh aj z dôvodu opatrení na prevenciu šírenia koronavírusu. Rektor Kolégia Teutonico Mons. Hans-Peter Fischer Svätého Otca pozdravil v mene prítomných členov kolégia a Arcikonfraternity „Santa Maria della Pietà“.

Na svätej omši nechýbala ani trojica slovenských rehoľných sestier z Kongregácie Božského Vykupiteľa, ktoré v kolégiu dlhodobo pracujú: sestry Akvináta Lipovská, Ľudovíta Kazimírová a Arimatea Kiškovská, ktorá v taliančine predniesla liturgické čítanie.

Zostrih 1 min.

Po čítaniach z knihy Jób (19,1.23-27), z Listu sv. apoštola Pavla Rimanom (5,5-11) a z Jánovho evanjelia (6,37-40) sa v homílii Svätý Otec prihovoril spontánnymi slovami. Nádej dáva životu zmysel a nesklame nás, zdôraznil pápež František. Dynamiku nádeje znázornil ako pevné pridŕžanie sa lana kotvy, zachytenej na druhom brehu života – u Boha.

Homília Svätého Otca

„Jób - zdrvený, ba na pokraji svojej existencie pre chorobu, čo mu rozožrala kožu, takmer na prahu smrti, takmer bez tela - Jób má jednu istotu a vyslovuje ju: «Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom» (Jób 19,25). Vo chvíli, keď to s Jóbom ide stále viac dolu vodou, je tu to objatie svetla a tepla, ktoré ho uisťuje: Ja uvidím Vykupiteľa. Týmito očami ho uzriem. «Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný» (Jób 19,27).

Táto istota, vo chvíli už takmer na pokraji života, je kresťanská nádej. Je to nádej, ktorá je darom: my ju nemôžeme vlastniť. Je to dar, o ktorý musíme prosiť: «Pane, daj mi nádej!» Je toľko mrzkých vecí, ktoré nás ťahajú k zúfaniu, k uvažovaniu, že všetko speje k definitívnej porážke, že po smrti nebude nič... A hlas Jóba sa opäť a opäť ozýva: «Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom! […] Moje oči ho uzrú, a nie iný», moje vlastné oči.  

«Nádej nesklame» (Rim 5,5), povedal nám Pavol. Nádej nás priťahuje a dáva nášmu životu zmysel. Nevidím na druhý breh života, ale nádej je dar od Boha, ktorý nás tiahne smerom k životu, k večnej radosti. Nádej je kotvou, ktorú máme tam na druhej strane, a my, držiac sa lana nachádzame oporu (porov. Hebr 6,18-20). „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a ja ho uvidím“. A toto si opakujme vo chvíľach radosti i vo chvíľach ťažkých, takpovediac vo chvíľach smrti.

Táto istota je dar od Boha, pretože my nikdy nedokážeme mať nádej našimi silami. Musíme o ňu prosiť. Nádej je nezištný dar, ktorý si my nijako nezasluhujeme: je daný, darovaný. Je milosťou.

A potom, Pán toto potvrdzuje, túto nádej, ktorá nesklame: «Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne» (Jn 6,37). Toto je cieľ nádeje: ísť k Ježišovi. «A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal» (Jn 6,37-38). Pán nás prijíma tam, kde je tá kotva. Život v nádeji znamená žiť takto: mocne zachytení, s lanom v ruke,  vediac, že tá kotva je tam. A táto kotva nesklame, nesklame.

Dnes, pri myšlienke na toľkých bratov a sestry, ktorí sa pobrali, nám dobre urobí hľadieť na cintoríny a pozerať nahor. A opakovať, ako Jób: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije, a ja ho uvidím, ja sám, moje oči ho budú kontemplovať, a nie iný“. A toto je tá sila, ktorá nám dáva nádej, tento nezištný dar, ktorým je čnosť nádeje. Nech ju Pán daruje nám všetkým.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po svätej omši sa pápež František prišiel pomodliť na hroby na priľahlom cintoríne. Campo Santo Teutonico je miestom posledného odpočinku najmä klerikov z nemeckej jazykovej oblasti, členov rímskych kolégií Teutonico, Germanicum a Anima, ako aj príslušníkov nemeckých šľachtických rodín. Za zmienku stojí, že sú tu pochovaní aj traja slovenskí kňazi, z toho dvaja z rehole verbistov – zo Spoločnosti Božieho Slova. Ich hroby sú mladšieho dáta, z druhej polovice 20. storočia.

Svätý Otec sa zvyčajne prichádza v tento deň pomodliť aj pri hroboch pápežov v krypte pod Bazilikou sv. Petra – tzv. Grotte Vaticane. Urobil tak aj tentoraz. Na pietne miesto zašiel súkromne vo večerných hodinách.

Pamiatku zosnulých slávil pápež František vôbec po prvý raz priamo vo Vatikáne. Pripomeňme, že minulý rok slávil pápež František Pamiatku zosnulých v Priscilliných katakombách. V predchádzajúcich rokoch prichádzal vždy na niektorý rímskych cintorínov, najčastejšie na hlavný mestský cintorín Campo Verano. Výnimku urobil v roku 2017, keď podnikol cestu mimo Ríma na americký vojenský cintorín v Nettune.

-jb-

Doplnené: 3.11.2020, 9:26

Videozáznam z Teutonica
02 novembra 2020, 20:37