Hľadaj

Vatican News

Anjel Pána pri vstupe do Adventu: Prvý, druhý a tretí príchod Pána

Pri modlitbe Anjel Pána v Prvú adventnú nedeľu 29. novembra upriamil pápež František veriacich na zmysel začínajúceho sa liturgického obdobia. Predstavil ho ako čas očakávania a nádeje. Okrem súvisu s prvým a druhým Kristovým príchodom poukázal aj na tretí spôsob, akým k nám prichádza Pán. Ten sa týka našej každodennosti: Ježiš každý deň stojí pri dverách nášho srdca a klope.

Po udelení požehnania z okna Apoštolského paláca Svätý Otec vyslovil solidaritu s uistením o modlitbe obyvateľom Strednej Ameriky zasiahnutým uragánmi. Konkrétne spomenul karibské ostrovy San Andrés, Providencia a Santa Catalina patriace ku Kolumbii, ako aj tichomorské pobrežie tejto krajiny.

Medzi veriacimi na námestí pozdravil osobitne tých, ktorí prišli do Ríma pri príležitosti slávnosti kreovania kardinálov v predchádzajúci večer. „Modlime sa za trinástich nových členov Kardinálskeho kolégia,“ vyzval všetkých pápež František. Na záver povzbudil veriacich v zdarnom prežívaní Adventu a v znášaní náročnej situácie spôsobenej pandémiou:

„Usilujme sa vyťažiť dobro aj zo zložitej situácie vynútenej pandémiou: väčšiu striedmosť, diskrétnu a úctivú pozornosť voči ľuďom okolo nás, ktorí môžu byť v núdzi, a chvíle modlitby uprostred rodiny, s jednoduchosťou.“

Ako zvyčajne, Svätý Otec poprosil aj o modlitbu za seba a rozlúčil sa svojím typickým prianím k nedeľnému obedu.

Videozáznam

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes, v prvú adventnú nedeľu, začína nový liturgický rok. Počas neho Cirkev napĺňa plynutie času slávením hlavných udalostí z Ježišovho života a dejín spásy. Týmto spôsobom, ako Matka, osvetľuje cestu nášmu bytiu, dáva nám oporu v našich každodenných starostiach a usmerňuje nás ku konečnému stretnutiu s Kristom. Dnešná liturgia nás pozýva prežívať toto prvé „silné obdobie“, ktorým je Advent, prvé obdobie v liturgickom roku, Adventné obdobie, ktoré nás pripravuje na Vianoce, a ako také je časom očakávania, je obdobím nádeje. Očakávanie a nádej.

Svätý Pavol (porov. 1 Kor 1,3-9) naznačuje predmet očakávania. Čo ním je? Zjavenie sa Pána (porov. v. 7). Apoštol pozýva kresťanov Korintu, a aj nás, aby svoju pozornosť zamerali na stretnutie s osobou Ježiša. Pre kresťana je tou najdôležitejšou vecou neustále stretanie sa s Pánom, zotrvávanie s Pánom. A takto, zvyknutí byť s Pánom života, sa pripravujeme na stretnutie, na prebývanie s Pánom vo večnosti. A toto konečné stretnutie nadíde na konci sveta.

Ale Pán prichádza každý deň, aby sme jeho milosťou mohli konať dobro v našom živote a v živote ostatných. Náš Boh je prichádzajúci Boh, nezabúdajte na to: Boh je Bohom, ktorý neustále prichádza: On nesklame naše očakávanie! Pán nikdy nesklame. Možno nás nechá čakať, nechá nás istý čas vyčkávať v tme, aby dal dozrieť našej nádeji, ale nikdy nás nesklame. Pán vždy prichádza, je vždy vedľa nás. Niekedy sa nedá vidieť, ale vždy prichádza.

Prišiel v konkrétnom momente dejín a stal sa človekom, aby na seba vzal naše hriechy – slávenie Vianoc je pripomienkou tohto prvého príchodu Ježiša v historickej chvíli. Príde na konci čias ako sudca celého sveta. A do tretice, prichádza i tretím spôsobom: prichádza každý jeden deň, aby navštívil svoj ľud, aby navštívil každého muža či ženu, ktorí ho prijímajú v Slove, vo sviatostiach, v bratoch a sestrách.

Ježiš, ako nám hovorí Biblia, stojí pri dverách a klope. Každý deň. Stojí pri dverách nášho srdca. Klope. Dokážeš počuť Pána, ktorý klope, ktorý ťa dnes prišiel navštíviť, ktorý klope na tvoje srdce nejakou starosťou, nápadom, inšpiráciou? Prišiel do Betlehema, príde na konci sveta, no dnes prichádza k nám. Buďte pozorní, všímajte si, čo vnímate v srdci, keď Pán klope.

Dobre vieme, že život tvoria výšky i pády, svetlé i tmavé momenty. Každý z nás zažil chvíle sklamania, neúspechu a straty. Okrem toho, situácia, v ktorej žijeme, poznačená pandémiou, spôsobuje mnoho obáv, strach a nepohodu; je tu riziko upadnutia do pesimizmu, riziko pádu do uzavretosti a apatie. Ako máme reagovať na toto všetko? Odporúča nám to dnešný žalm: „Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a ochrana. V ňom sa naše srdce raduje“ (Ž 32,20-21).

Teda duša, ktorá je v očakávaní, v dôverujúcom očakávaní Pána, nachádza útechu a odvahu v temných chvíľach života. A z čoho sa rodí táto odvaha a táto schopnnosť vsadiť na niečo v plnej dôvere? Z čoho sa rodí? Rodí sa z nádeje. A nádej nie je klamlivá, je to cnosť, ktorá nás posúva vpred majúc pred očami stretnutie s Pánom.

Advent je neutíchajúce odvolávanie sa na nádej: pripomína nám, že Boh je prítomný v dejinách, aby ich doviedol k ich konečnému zavŕšeniu, k ich naplneniu, ktorým je Pán, Pán Ježiš Kristus. Boh je prítomný v dejinách ľudstva, je „Boh s nami“, Boh nie je vzdialený, je vždy s nami, až do tej miery, že často klope na dvere nášho srdca. Boh kráča po našom boku, aby nás podopieral. Pán nás neopustí; sprevádza nás v našich životných udalostiach, aby nám pomáhal odkrývať zmysel putovania, význam našej každodennosti, aby nám vlieval odvahu v skúškach a utrpení.

Uprostred búrok života nás Boh berie za ruku a vyslobodzuje nás z hrozieb. Toto je krásne! V knihe Deuteronómium je jedna nádherná stať, v ktorej prorok hovorí ľudu: „Či je nejaký národ, ktorý má svojich bohov tak blízko, ako je tebe blízko Pán?“ (porov. Dt 4,7). Niet takého, my jediní máme tú milosť, že máme Boha, ktorý je nám tak blízko. Očakávame Boha, dúfame, že sa zjaví, ale aj on dúfa, že sa my zjavíme pred ním!

Najsvätejšia Mária, žena čakania, nech sprevádza naše kroky v tomto novom liturgickom roku, ktorý začíname, a nech nám pomáha napĺňať úlohu Ježišových učeníkov, na ktorú nás upriamuje apoštol Peter. Aká je to úloha? Zdôvodňovať nádej, ktorá je v nás (porov. 1 Pt 3,15).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-

29 novembra 2020, 16:16