Hľadaj

Ilustračná snímka Ilustračná snímka 

„Žijeme Máriinu dobu“ - pápež pri 70. výročí Teologickej fakulty Marianum

„Ísť do školy Panny Márie znamená ísť do školy viery a života. Ona nás učí abecede ľudského a kresťanského života.“ Tieto slová adresoval pápež František pedagógom i študentom Teologickej fakulty Marianum v Ríme, ktorých prijal v sobotu 24. októbra na osobitnej audiencii pri príležitosti 70. výročia inštitúcie.

Potrebujeme „znovuobjaviť Pannu Máriu podľa perspektívy koncilu“, pripomenul pri stretnutí v Aule Pavla VI. pápež František. V príhovore poukázal na dva hlavné aspekty Panny Márie: ako matky a ako ženy. Upozornil na význam tejto skutočnosti pre Cirkev, ktorá je tiež „matkou a ženou“:

Cirkev potrebuje znovuobjaviť svoje materské srdce, ktoré bije pre jednotu; potrebuje to však aj naša Zem, aby bola opäť domovom všetkých svojich detí.“

Teologickú fakultu Marianum vedie rehoľa servítov, čiže Rád služobníkov Panny Márie, ktorý dostal od pápežov povolenie udeľovať akademické tituly už koncom 14. storočia. Predchádzajúcu Teologickú školu Kolégia sv. Alexeja Falconieriho, povýšil na teologickú fakultu pápež Pius XII. v roku 1950. Jej podoba s dnešným názvom Marianum bola definitívne schválená v roku 1955.

Záber z audiencie
Záber z audiencie

Svätý Otec pri stretnutí s akademickou obcou vychádzal z identity inštitúcie, spojenej so spiritualitou Rádu služobníkov Panny Márie:

„Každému z vás prajem, aby ste prežívali službu podľa príkladu Márie, «služobnice Pána» (Lk 1,38). Ide o mariánsky štýl - štýl, ktorý veľmi prospeje teológii, Cirkvi i vám.

Mohli by sme si položiť otázku: slúži dnes mariológia Cirkvi a svetu? Samozrejme, odpoveď je: áno. Ísť do školy k Márii znamená ísť do školy viery a života. Ona, učiteľka, pretože je učeníčkou, dobre učí abecede ľudského a kresťanského života. Je tu však aj ďalší aspekt, spojený s dneškom. Žijeme v čase Druhého vatikánskeho koncilu. Žiaden iný koncil v dejinách nedal mariológii toľko priestoru, ako ten, ktorý je jej venovaný v ôsmej kapitole Lumen gentium, ktorá uzatvára a v istom zmysle zhŕňa celú dogmatickú konštitúciu o Cirkvi.

To nám hovorí, že časy, ktoré prežívame, sú časmi Márie. Potrebujeme však znovuobjaviť Pannu Máriu podľa perspektívy koncilu. Tak ako koncil znovu položil do svetla krásu Cirkvi vracajúc sa k zdrojom a odstraňujúc prach, ktorý sa na nej usadil počas stáročí,  dokážeme lepšie znovuobjaviť Máriine veľké veci, keď pôjdeme k srdcu jej tajomstva. Tam vychádzajú do popredia dva prvky, dobre zvýraznené Písmom: ona je matka a žena. Aj Cirkev je matkou a ženou.

Matka. Alžbetou uznaná za «matku Pána» (v. 43), Theotokos je aj matkou nás všetkých. Veď učeníkovi Jánovi a v ňom každému z nás Pán na kríži povedal: «Hľa, tvoja matka!» (Jn 19,27). Ježiš nám v tej spásonosnej hodine dával svoj život a svojho Ducha; a nedovolil, aby sa jeho dielo naplnilo bez toho, aby nám dal Pannu Máriu, pretože chce, aby sme v živote kráčali s matkou, ba s tou najlepšou z matiek (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium,285).

Svätý František z Assisi ju miloval práve preto, že je matkou. Bolo o ňom napísané, že «zahŕňal nevýslovnou láskou Matku Pána Ježiša, za to, že urobila naším bratom Pána Majestátu» (Sv. Bonaventúra, Legenda major, 9,3: FF 1165). Panna Mária urobila Boha naším bratom a ako matka môže urobiť bratskejšími Cirkev i svet.

Cirkev potrebuje znovuobjaviť svoje materské srdce, ktoré bije pre jednotu; potrebuje to však aj naša Zem, aby bola opäť domovom všetkých svojich detí. Panna Mária po tom túži, «chce priviesť na svetlo nový svet, kde sme všetci bratmi, kde je miesto pre každého skartovaného zo strany našich spoločností» (Fratelli tutti, 278).

Potrebujeme materstvo, toho, kto by plodil a znovuzrodil život s nehou, pretože jedine dar, starostlivosť a zdieľanie držia pokope ľudskú rodinu. Pomyslime na svet bez matiek: nemá budúcnosť. Výnosy a zisk sami o sebe nedajú budúcnosť, naopak, niekedy zväčšujú nerovnosť a nespravodlivosť. Matky naopak, dávajú každému dieťaťu pocítiť, že je doma a dodávajú nádej.“

Svätý Otec tieto teologické myšlienky aplikoval aj konkrétne na akademickú komunitu Teologickej fakulty Marianum:  

„Mária je matkou, ktorá učí umeniu stretnutia a spoločného kráčania. Je teda pekné, že tak, ako v jednej veľkej rodine, sa na Marianum zlievajú rozličné teologické a duchovné tradície, ktoré prispievajú aj k ekumenickému a medzináboženskému dialógu.“

Svätý Otec sa potom zameral na ďalší aspekt Panny Márie – na jej rolu ženy:

„Panna Mária – toto je ďalší základný prvok – je ženou. Azda najstarší mariologický údaj v Novom zákone hovorí, že Spasiteľ bol «narodený zo ženy» (Gal 4,4). V Evanjeliu je potom Mária ženou, novou Evou, ktorá od Kány až po Kalváriu intervenuje za našu spásu (porov. Jn 2,4; 19,26). Nakoniec je ženou zaodetou do slnka, ktorá sa stará o Ježišovo potomstvo (porov. Ap 12,17).

Ako matka robí z Cirkvi jednu rodinu, tak z nás žena robí jeden národ. Nie náhodou ľudová zbožnosť s prirodzenosťou čerpá z Panny Márie. Je dôležité, aby ju mariológia pozorne sledovala, podporovala ju, niekedy ju očisťovala, zostávajúc vždy pozorná na „znamenia mariánskych čias“, ktoré prechádzajú našou epochou.

Medzi nimi je práve rola ženy: nevyhnutná pre dejiny spásy, nemôže ináč, než byť takou aj pre Cirkev a pre svet. Avšak koľkým ženám sa nedostáva tej dôstojnosti, aká im prináleží! Žena, ktorá priviedla Boha na svet, musí môcť prinášať svoje dary v priebehu dejín. Potrebujeme jej dôvtip i jej štýl. Potrebuje ho teológia, aby nebola abstraktná a pojmová, ale jemná, naratívna a živá.

Mariológia môže osobitne pomôcť vnášať do kultúry - aj prostredníctvom umenia a poézie - tú krásu, ktorá poľudšťuje a vlieva nádej. A je povolaná hľadať pre ženu dôstojnejší priestor v Cirkvi, vychádzajúc zo spoločnej krstnej dôstojnosti. Pretože Cirkev, ako som povedal, je žena. Tak ako Mária. Je matkou, ako Mária.“

Svätý Otec na záver pripomenul svoju obľúbenú ikonu Synkatabasis (z dielne Marka Rupnika), zobrazujúcu Krista ako dieťa zostupujúce na zem z náručia Matky:

„A kým je pre nás Mária? Je tou, ktorá pre každého jedného z nás umožňuje Kristovi zostúpiť: Kristovi, Božej plnosti, Kristovi človekovi, ktorý sa pre nás stal slabým. Takto vidíme Pannu Máriu: ako tú, ktorá dáva vstúpiť Kristovi, ktorá mu dáva prejsť, ktorá ho porodila a vždy zostáva ženou.“

Pápež prítomným udelil požehnanie so žičením „vždy nosili v sebe ducha synovstva a bratstva. Synovia Márie, synovia Cirkvi, bratia medzi sebou navzájom“.

-zk-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

24 októbra 2020, 16:41