Hľadaj

Vatican News
Obálka knihy v talianskom vydaní Obálka knihy v talianskom vydaní 

Úvod pápeža Františka ku knihe reflexií nad výzvami viery v dobe pandémie

„Spoločenstvo a nádej“ – pod týmto názvom vyšli vo Vatikánskom knižnom vydavateľstve reflexie z pohľadu viery nad existenciálnou skúsenosťou prežívania krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. Ku knihe s príspevkami niekoľkých teológov z rozličných krajín napísal úvod pápež František.

Zostavovateľmi 168-stranového diela s podtitulom „Dosvedčovať vieru v čase koronavírusu“ sú Walter Kasper a  George Augustin. Známy nemecký kardinál a teológ je emeritným predsedom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. George Augustin je indický kňaz z rehole palotínov pôsobiaci v Nemecku, ktorý založil a vedie ústav pomenovaný podľa kardinála Kaspera. Je konzultorom vatikánskej Kongregácie pre klérus a Pápežskej rady pre jednotu kresťanov.

Svojimi reflexiami prispeli do knihy aj ďalší teológovia: Kurt Koch (Rím), Bruno Forte (Chieti), Mark-David Janus (New York), Tomáš Halík (Praha), Thomas Söding (Bochum), Jan-Heiner Tück (Viedeň), Karl Wallner (Viedeň), Holger Zaborowski (Erfurt). Záver napísal kardinál Walter Kasper.

Nemecký originál publikácie vyšiel v júni s titulom Christsein in der Corona-Krise. Das Leben bezeugen in einer sterblichen Welt. Talianska verzia z Vatikánskeho knižného vydavateľstva nesie názov Comunione e speranza. Testimoniare la fede al tempo del coronavirus.

Z knihy prinášame v plnom znení úvod z pera Svätého Otca Františka.

Úvod pápeža Františka

ku knihe „Spoločenstvo a nádej. Dosvedčovať vieru v čase koronavírusu“

Kríza koronavírusu nás všetkých prekvapila ako nečakaná búrka, keď v rýchlosti a všade vo svete zmenila náš rodinný, pracovný a verejný život. Mnohí oplakávajú smrť svojich drahých, príbuzných a priateľov. Mnoho ľudí je v ekonomických problémoch z ekonomického hľadiska alebo prišlo o zamestnanie. V rozličných krajinách práve na Veľkú noc, hlavnú slávnosť kresťanstva, nebolo možné sláviť komunitným a verejným spôsobom Eucharistiu a načerpať silu a útechu sviatostí.

Táto dramatická situácia dala najavo plnú zraniteľnosť, nekonzistentnosť a potrebu vykúpenia nás ľudí a zotáznila mnohé istoty, na ktorých sme si zakladali v našom každodennom živote v našich plánoch a projektoch. Pandémia nás stavia pred fundamentálne otázniky ohľadom šťastia v našom živote a ohľadom pokladu našej kresťanskej viery.

Táto kríza predstavuje poplašný signál, ktorý privádza k uvažovaniu  nad tým, kde spočívajú naše najhlbšie korene, ktoré nás všetkých držia počas búrky. Pripomína nám, že sme zabudli a zanedbali niektoré dôležité veci života a núti nás reflektovať nad tým, čo je naozaj dôležité a nevyhnutné a čo je naopak menej dôležité alebo len zdanlivé.

Je to čas skúšky a voľby, aby sme mohli svoj život nanovo zorientovať k Bohu, našej opore a nášmu cieľu. Táto kríza nám ukázala, že práve v pohotovostných situáciách závisíme na solidarite druhých a pozýva nás nanovo vložiť náš život do služby druhým. Musí nami zalomcovať globálna nespravodlivosť, aby sme sa mohli prebudiť a začuli krik chudobných i našej tak vážne chorej planéty.

V plnej kríze koronavírusu sme slávili Veľkú noc a počúvali sme veľkonočné posolstvo o víťazstve života nad smrťou. Toto posolstvo zdôrazňuje, že ako kresťania sa nemáme nechať pandémiou paralyzovať. Veľká noc nám dáva nádej, dôveru a odvahu, posilňuje nás v solidárnosti. Hovorí nám o prekonaní rivalít minulosti a o uznaní sa za členov jednej veľkej rodiny, ktorá presahuje každú hranicu a v ktorej si všetci vzájomne nesú bremená.

Nebezpečenstvo nákazy vírusom nás má naučiť inému typu „nákazy“: je ním láska, ktorá sa prenáša od srdca k srdcu. Som vďačný za toľké prejavy ochoty k spontánnej pomoci a k hrdinskému nasadeniu zdravotníkov, lekárov a kňazov. V týchto týždňoch sme cítili tú silu, ktorá pochádzala z viery.

Prvá fáza krízy koronavírusu, v ktorej neboli možné verejné slávenia Eucharistie, predstavovala pre mnohých kresťanov čas bolestného eucharistického pôstu. Mnohí zakusovali, že Pán je prítomný všade tam, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene. Mediálne prenosy eucharistických slávení boli pohotovostným riešením, za ktoré sú mnohí vďační. Ale virtuálny prenos nemôže nahradiť skutočnú prítomnosť Pána v eucharistickom slávení. Veľmi sa teším, že sa teraz môžeme vrátiť k normálnemu liturgickému životu. Prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána v jeho slove a v eucharistickom slávení nám dá silu, ktorú potrebujeme na vysporiadanie sa s náročnými problémami, ktoré nás čakajú po kríze.

Mojím žičením a mojou nádejou je, že teologické reflexie obsiahnuté v tejto knižke podnietia k uvažovaniu a vzbudia v mnohých ľuďoch novú nádej a novú solidaritu. Tak ako tých dvoch učeníkov na ceste do Emauz, bude Pán sprevádzať aj nás pri našom kráčaní v budúcnosti svojím slovom a pri lámaní eucharistického chleba nám povie: „Nebojte sa! Ja som premohol smrť“.  

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-

Aktualizované: 28.7.2020, 20:03

28 júla 2020, 14:44