Hľadaj

Vatican News

Najväčšia milosť je darovať život - Anjel Pána na sv. Petra a Pavla

Na slávnosť sv. Petra a Pavla v pondelok 29. júna udelil pápež František poludňajšie požehnanie z okna Apoštolského paláca, spojené s modlitbou Anjel Pána. Pri tejto príležitosti na diaľku pozdravil konštantínopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja, ktorý tento rok kvôli pandémii nemohol vyslať do Ríma delegáciu.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

V úvodnom príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec zameral na povolanie každého kresťana stať sa darom pre druhých. Na živote sv. Petra vysvetlil, že práve darovanie života predstavuje najväčšiu Božiu milosť. Veriacich povzbudil vyprosovať si od Boha milosť nie len pre určitý okamih, ale milosť celoživotného charakteru, ktorá je podmienkou neustáleho rastu.

Na Vatikánskom námestí sa zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí, stále s preventívnymi rozostupmi proti koronavírusu. Na príhovor oboch hlavných patrónov Večného mesta sa pápež František modlil osobitne za domácich obyvateľov Ríma. Pripomenul, že práve stoja na mieste posvätenom krvou mučeníkov najmä za vlády cisára Nera. Spomienka na prvomučeníkov Rímskej cirkvi sa bude liturgicky sláviť v nasledujúci deň, 30. júna.

Videozáznam

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes slávime svätých patrónov Ríma, apoštolov Petra a Pavla. Je to dar, že sa opäť modlíme tu, blízko miesta, kde Peter umrel ako mučeník a bol pochovaný. Dnešné liturgické čítania však pripomínajú úplne odlišný príbeh: rozprávanie o tom, ako niekoľko rokov pred tým bol Peter vyslobodený zo smrti. Bol zatknutý, nachádzal sa vo väzení a Cirkev, obávajúca sa o jeho život, sa za neho neprestajne modlila. Vtedy zostúpil anjel, aby ho z väzenia vyslobodil (porov. Sk 12,1-11). No i roky po tom, keď bol Peter väznený v Ríme, sa za neho Cirkev dozaista modlila. Vtedy však jeho život nebol ušetrený. Ako to, že prv bol zo skúšky vyslobodený, a potom nie?

Pretože v živote Petra je istý vývoj, 

ktorý môže ozrejmiť aj vývoj v našom živote. Pán mu udelil veľa milostí a vyslobodil ho od zla: robí tak aj s nami. Ba často za ním prichádzame iba v okamihoch núdze, prosiť o pomoc. Ale Boh vidí oveľa ďalej a pozýva nás, aby sme hľadeli ďalej, hľadali nie iba jeho dary, ale jeho, ktorý je Pánom všetkých darov; aby sme mu zverili nielen problémy, ale zverili mu život. Tak nám môže nakoniec dať tú najväčšiu milosť: milosť darovať život. Áno, darovať život. Tá najdôležitejšia vec v živote je urobiť zo svojho života dar. A to platí pre všetkých: pre rodičov voči deťom i pre deti voči už starým rodičom.

Tu mi prichádzajú na um mnohí starčekovia, ktorých rodina nechala samých, ako keby – dovolím si povedať – akoby boli nejaký materiál na vyhodenie. Toto je jedna dráma našich dní: opustenosť starých ľudí. Život detí a vnúčat sa nestáva darom pre starých rodičov. Stávať sa darom, či už je človek v manželstve alebo v zasvätení; platí to všade, doma i v práci, a voči komukoľvek, kto je nablízku. Boh túži, aby sme rástli v sebadarovaní: len takto sa stávame veľkými. Rastieme, ak sa rozdávame druhým. Pozrime na sv. Petra: nestal sa hrdinom pre to, že bol vyslobodený z väzenia, ale pre to, že tu vydal svoj život. Jeho dar premenil miesto popráv na to krásne miesto nádeje, kde sa práve nachádzame.

O čo treba prosiť Boha, je teda: nielen milosť pre okamih, ale milosť pre život. Dnešné Evanjelium nám práve ukazuje rozhovor, ktorý zmenil život Petrovi. Ten počul, ako sa ho Ježiš pýta: „Kým som pre teba?“ A on odpovedá: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“. A Ježiš: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov...“ (Mt 16,16-17) Ježiš ho nazýva blahoslaveným, teda, doslovne, šťastným. Si šťastný, že si to povedal. Všimnime si: Ježiš hovorí „si blahoslavený“ Petrovi, ktorý mu povedal „Ty si živý Boh“.

V čom je teda tajomstvo blaženého života, v čom tkvie tajomstvo šťastného života? V spoznaní Ježiša, ale ako živého Boha, nie ako nejakej sochy. Lebo nezaváži poznanie, že Ježiš bol veľkou osobnosťou dejín, nezaváži len ocenenie toho, čo povedal či vykonal: zaváži to, aké miesto mu dám vo svojom živote, aké miesto dávam Ježišovi vo svojom srdci. Práve v tej chvíli sa Šimonovi dostalo týchto Ježišových slov: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (v. 18).

„Skalou“ ho nenazýva preto, že bol pevným a spoľahlivým človekom. Nie, veď neskôr urobí veľa chýb, nebol až taký spoľahlivý, dopustí sa mnohých chýb, dokonca zaprie Učiteľa. Ale rozhodol sa vybudovať svoj život na Ježišovi, skale; text hovorí, že nie na „tele a krvi“, čiže na sebe samom, na svojich schopnostiach, ale na Ježišovi (porov. v. 17), ktorý je tou skalou. To Ježiš je tým bralom, na ktorom sa Šimon stal skalou. To isté môžeme povedať o apoštolovi Pavlovi, ktorý sa totálne daroval pre Evanjelium, považujúc všetko ostatné za odpad, aby získal Krista.

Dnes si pred apoštolmi môžeme položiť otázku: „A ja, na čom staviam svoj život? Myslím iba na chvíľkové potreby, alebo verím, že mojou skutočnou potrebou je Ježiš, ktorý ma robí darom? A ako budujem svoj život, na svojich schopnostiach, alebo na živom Bohu?“

Panna Mária, ktorá sa celá zverila Bohu, nech nám pomáha mať ho za základ každého dňa. A nech oroduje za nás, aby sme mohli s milosťou Božou spraviť z nášho života dar.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)

29 júna 2020, 16:48