Posolstvo pápeža do Davosu: Základný princíp je brať ľudstvo ako jednu rodinu
Stretnutie vplyvných ekonomických lídrov a obchodných inovátorov sa tento rok zameriava na tému „kľúčových rolí pre súdržný a udržateľný svet“ (Stakeholders for a Cohesive and Sustainable World).
Pápež František svoje posolstvo adresoval výkonnému predsedovi Svetového ekonomického fóra prof. Klausovi Schwabovi. V úvode oceňuje, že fórum počas svojej existencie poskytovalo „arénu, v ktorej sa môže politická vôľa a vzájomná spolupráca riadiť a posilňovať pri prekonávaní izolacionizmu, individualizmu a ideologickej kolonizácie, ktorá žiaľ priveľmi charakterizuje súčasnú debatu“.
Ďalej Svätý Otec zdôrazňuje, že základným východiskom pri uvažovaní musí byť chápanie ľudstva ako jednej veľkej rodiny:
„Nosnou myšlienkou, na ktorú sa nikdy nesmie zabúdať, je to, že sme všetci členmi jednej ľudskej rodiny. Z tejto skutočnosti vyplýva morálna povinnosť starať sa jeden o druhého, ako aj vzťažný princíp klásť do samého centra verejnej politiky ľudskú osobu, a nie čisto len presadenie moci alebo zisku.“
Pápež pripomína potrebu prekonať čisto krátkodobé technologické a ekonomické prístupy a pamätať pri hľadaní riešenia problémov na etickú dimenziu:
„Až príliš často materialistické a utilitaristické vízie, niekedy skryté, inokedy vychvaľované, vedú k praktikám a štruktúram motivovaným do veľkej miery, ba niekedy i kompletne, sebeckým záujmom. Je preň typické hľadieť na druhých ako na prostriedky na dosiahnutie istého cieľa, a zahŕňa nedostatok solidarity a dobročinnosti, ktorý na druhej strane dáva rásť skutočnej nespravodlivosti, pretože naozaj celostný ľudský rozvoj môže prekvitať len vtedy, keď sú do presadzovania spoločného dobra zahrnutí všetci členovia ľudskej rodiny a môžu k nemu prispievať. Pri hľadaní opravdivého pokroku nezabúdajme, že šliapať po dôstojnosti inej osoby znamená v skutočnosti oslabovať svoju vlastnú hodnotu“.
Pápež v textovom posolstve do Davosu cituje aj výzvu z encykliky Laudato si´ k obnovenému a celostnému etickému prístupu a vízii (č. 141).
-mh, jb-