Pápež v novom roku pokračuje v cykle katechéz: Pavlovo stroskotanie na Malte

Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Medzi pútnikmi Svätý Otec osobitne oslovil veriacich z Austrálie. Spolu s výzvou k modlitbe vyjadril celej krajine svoju blízkosť v súvislosti s ničivými požiarmi, ktoré ju postihli.

Pápež pozdravil v Aule Pavla VI. aj zástupcov rozličných zložiek Vincentínskej rodiny z celého sveta, ktorí sa stretli v Ríme. Medzi asi 250 účastníkmi bola aj generálna predstavená Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta (satmárok) sr. Pavla Draganová.

Pred blížiacou sa Nedeľou Pánovho krstu Svätý Otec na záver vyzval všetkých, aby si za domácu úlohu zistili  deň, kedy boli pokrstení a nosili si ho v srdci s vďačnosťou Pánovi z milosť krstu.  Na pódiu audienčnej auly v závere vystúpili cirkusoví umelci zo súboru Circo Aqua.

V úvode generálnej audiencie zaznel biblický úryvok z 27. kapitoly Skutkov apoštolov:

„[Vietor] sa zmocnil lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás. [...] Pavol si stal doprostred nich a povedal: «Muži, [...] teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ [...]. Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim, a povedal: «Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia».“ (Sk 27,15.21-24)

Katechéza o Skutkoch apoštolov (19)

„Lebo nik z vás nepríde o život“ (Sk 27,22). Skúška stroskotania: Božia záchrana a pohostinnosť Malťanov

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Kniha Skutkov apoštolov v záverečnej časti hovorí, že evanjelium napreduje vo svojom šírení nielen po zemi, ale aj po mori, na lodi, ktorá vezie Pavla ako väzňa z Cézarey do Ríma (porov. Sk 27,1-28,16), do srdca ríše, aby sa splnilo slovo Vzkrieseného: „Budete mi svedkami [...] až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8). Čítajte knihu Skutkov apoštolov a uvidíte ako evanjelium mocou Ducha Svätého prichádza ku všetkým národom, stáva sa univerzálnym. Vezmite ju do rúk, prečítajte si ju.

Plavba sa stretáva od začiatku s nepriaznivými podmienkami. Cesta sa stáva nebezpečnou. Pavol radí nepokračovať v plavbe, ale stotník mu nedá za pravdu a verí kormidelníkovi a majiteľovi lode. Cesta pokračuje a spustí sa taký búrlivý vietor, že posádka stráca kontrolu a necháva loď voľne unášať.

Keď sa už smrť zdá byť blízko a všetkých sa zmocňuje beznádej, zasahuje Pavol a uisťuje spoločníkov slovami, ktoré sme počuli: „Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim, a povedal: «Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia»“ (Sk 27,23-24), teba a tvojich spoločníkov. Aj v čase skúšky Pavol neváha byť ochrancom života druhých a oživovateľom ich nádeje.

Lukáš nám ukazuje, že plán, ktorý vedie Pavla do Ríma, udržiava v bezpečí nielen samého apoštola, ale aj jeho spoločníkov na ceste a stroskotanie sa mení z nešťastnej situácie na blahodarnú príležitosť k ohlasovaniu evanjelia.

Po stroskotaní nasleduje vystúpenie na breh ostrova Malta, ktorého obyvatelia preukazujú starostlivé prijatie. Malťania sú statoční, sú mierni, sú pohostinní, už od tých dôb. Prší a je chladno a oni zapaľujú vatru, aby zaistili stroskotancom trochu tepla a úľavy.

Aj tu sa Pavol, ozajstný učeník Krista, dáva do služby, aby udržoval oheň s niekoľkými konármi, ktoré zbiera. Ako to robí, uhryzne  ho zmija, ale neutrpí žiadnu škodu. Ľudia pri pohľade na to hovoria: „Nuž tento musí byť veľký zločinec, pretože sa zachráni pred stroskotaním a skončí uhryznutý zmijou!“ Očakávali moment, keď padne mŕtvy, avšak on neutrpí žiadnu škodu. Situácia sa vzápätí otáča tak, že namiesto zločinca ho majú za božstvo.

V skutočnosti toto dobrodenie pochádza od Zmŕtvychvstalého Pána, ktorý mu pomáha, podľa prísľubu daného pred vystúpením do neba a adresovaného veriacim: „Hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú“ (Mk 16,18). Dejiny hovoria, že odvtedy na Malte niet zmijí: toto je Božie požehnanie za pohostinnosť tohto tak dobrosrdečného ľudu.

Vskutku, pobyt na Malte sa stáva pre Pavla priaznivou príležitosťou, aby tomu slovu, ktoré ohlasuje, dal stelesnenie, a vykonáva tak službu spolucítenia v uzdravovaní chorých. A toto je zákon evanjelia: keď veriaci zakúsi spásu, nenechá si ju pre seba, ale ju dáva do obehu.

„Dobro má vždy tendenciu šíriť sa. Každá autentická skúsenosť pravdy a krásy chce rásť a každý človek, ktorý prežíva hlboké oslobodenie, získava väčšiu citlivosť na  potreby druhých.“ (Ap. exhortácia Evangelii gaudium, 9). Taký kresťan, ktorý si prešiel skúškami, sa určite môže viac priblížiť tým, ktorí trpia, pretože vie, čo je utrpenie a jeho srdce sa otvára

 a je citlivé v solidarite s druhými.

Pavol nás učí prežívať skúšky primknutím sa ku Kristovi, aby sme dozreli v „presvedčení, že Boh dokáže konať za každých okolností aj uprostred zdanlivého zlyhania“, a v istote, že „kto sa z lásky ponúkne a daruje sa Bohu, určite prinesie úrodu“ (tamtiež, 279). Láska je vždy plodná, láska k Bohu je vždy plodnou, a ak sa necháš uchopiť Pánom a dostaneš dary od Pána, toto ťa povedie k ich rozdávaniu ďalším. Božia láska sa vždy šíri ďalej.

Poprosme dnes Pána, aby nám pomáhal prežívať každú skúšku posilňovaní energiou viery, a byť citlivými k toľkým stroskotancom dejín, ktorí pristávajú vyčerpaní na našich brehoch, aby sme aj my vedeli prijať ich s tou bratskou láskou, ktorá pochádza zo stretnutia s Ježišom. Toto je to, čo zachraňuje od chladu ľahostajnosti a neľudskosti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)