Hľadaj

1577225998070.jpg

Homília pápeža Františka vo vianočnej noci: Zjavila sa Božia milosť

Boh miluje človeka ako prvý, a to každého, bezpodmienečne a vždy. O tomto tajomstve Božieho vzťahu k človeku kázal pápež František pri omši vo svätej noci 24. decembra 2019 v Bazilike sv. Petra. Božia logika nezištného daru je zárukou nezmazateľnej krásy každého človeka a je pre neho výzvou stať sa darom pre druhých. Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca.

Pri eucharistickej slávnosti v zlatej liturgickej farbe so začiatkom o 21.30 si Svätý Otec na úvod uctil podobu malého Ježiška a na záver ju vložil do betlehemských jasličiek. Pri oltári nad hrobom sv. Petra s pápežom koncelebrovali kardináli Re, Bertone, Parolin a Sandri. Medzi sláviacimi boli aj kardinál Tomko a arcibiskup Vasiľ. V bazilike zaplnenej pútnikmi mali vyhradené miesta členovia diplomatického zboru s rodinami.

Plné znenie homílie Svätého Otca

Nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo“ (Iz 9,1). Toto proroctvo z prvého čítania sa uskutočnilo v evanjeliu. Totiž kým pastieri v noci bdeli na svojom chotári, „ožiarila ich Pánova sláva“ (Lk 2,9). V pozemskej noci sa zjavilo svetlo z neba. Čo znamená toto svetlo, ktoré sa zjavilo v temnote? Napovedá nám apoštol Pavol, ktorý vraví: „Zjavila sa Božia milosť“. Tá Božie milosť, ktorá je „na spásu všetkým ľuďom“ (Tít 2,11), dnes v noci zahalila svet.

Čím však je táto milosť? Je to božská láska, ktorá premieňa život, obnovuje dejiny, oslobodzuje od zla, vlieva pokoj a radosť. Túto noc sa nám Božia láska ukázala: je to Ježiš. V Ježišovi sa Najvyšší stal malým, aby sme ho milovali. V Ježišovi sa Boh stal Dieťaťom, aby sme si ho mohli privinúť. No môžeme sa ešte pýtať, prečo sv. Pavol nazýva Boží príchod na svet „milosťou“? Aby nám povedal, že je úplne nezištná. Kým tu na zemi všetko zjavne zodpovedá logike, že sa dáva s cieľom niečo získať, Boh prichádza gratis. Jeho láska nie je obchodovateľná. Neurobili sme nič, čím by sme si ju zaslúžili a nikdy sa za ňu nebudeme môcť odplatiť.

Zjavila sa Božia milosť. Dnes v noci si uvedomujeme, že zatiaľ čo my sme sa nedržali na výške, on sa stal pre nás maličkým. Zatiaľ čo sme si šli po svojom, on prišiel medzi nás. Vianoce nám pripomínajú, že Boh aj naďalej miluje každého človeka, aj toho najhoršieho. Mne, tebe i každému z nás dnes hovorí: „Milujem ťa a budem ťa vždy milovať, si vzácny v mojich očiach“. Boh ťa nemiluje, lebo správne zmýšľaš a dobre sa správaš – jednoducho ťa miluje a bodka. Jeho láska je bezpodmienečná, nezávisí od teba. Možno máš pomýlené myšlienky, možno si toho toľko napáchal, ale Pán sa ani tak nevzdá lásky k tebe. Koľkokrát si myslíme, že Boh je dobrý, ak sme my dobrí a že nás trestá, ak sme zlí. Nie je to tak. Aj popri našich hriechoch nás naďalej miluje. Jeho láska sa nemení, nie je urážlivý. Je verný, je trpezlivý. Hľa, toto je ten dar, ktorý nachádzame na Vianoce: s úžasom objavujeme, že Pán je tá najväčšia možná nezištnosť a neha. Jeho sláva nás neoslepuje a jeho prítomnosť nás nedesí. Rodí sa úplne chudobný, aby si nás získal bohatstvom svojej lásky.

Zjavila sa Božia milosť. Milosť je synonymom krásy. Túto noc v kráse Božej lásky nanovo objavujeme aj našu krásu, pretože sme Bohom milovaní. V dobrom i zlom, v zdraví i chorobe, v šťastí i nešťastí, v jeho očiach sme krásni. Nie pre to, čo robíme, ale pre to, kým sme. Je v nás nezmazateľná, nedotknuteľná a nepotlačiteľná krása, ktorá je jadrom nášho bytia. Dnes nám to Boh pripomína, keď si s láskou berie naše človečenstvo a osvojuje si ho, navždy sa s ním „snúbi“.

Naozaj tá „veľká radosť“, ohlásená tejto noci pastierom, patrí „všetkým ľuďom“. V tých pastieroch, ktorí zaiste neboli svätcami, sme aj my s našimi krehkosťami a slabosťami. Tak ako povolal ich, Boh volá aj nás, lebo nás miluje. A v nociach života k nám hovorí takisto ako k nim: „Nebojte sa“ (Lk 2,10). Odvahu! Netrať dôveru, nestrácaj nádej, nemysli si, že milovať je strata času! Dnes v noci láska porazila strach, zjavila sa nová nádej, ohľaduplné Božie svetlo premohlo temnoty ľudskej arogancie. Človeče, Boh ťa miluje a pre teba sa stal človekom, už nie si sám!

Drahí bratia a sestry, čo robiť zoči voči tejto milosti? Jediné. Prijať ten dar. Prv než sa vydáme hľadať Boha, dovoľme, aby nás vyhľadal on, ktorý nás hľadá ako prvý. Nevychádzajme z našich schopností, lež z jeho milosti, pretože on, Ježiš, je Spasiteľ. Zahľaďme sa na Dieťa a nechajme sa zahaliť jeho nežnosťou. Už viac nebudeme mať výhovorky na vzdorovanie jeho láske: to, že sa niečo v živote kazí, že niečo v Cirkvi či vo svete nefunguje, už viac nebude ospravedlnením. Stane sa to druhoradým, pretože zoči-voči bláznivej Ježišovej láske, láske plnej miernosti a blízkosti, niet výhovoriek. Otázkou na Vianoce je: „Dovolím, aby ma Boh miloval? Odovzdávam sa do jeho lásky, ktorá ma prichádza zachrániť?”

Dar takejto veľkosti si zasluhuje veľkú vďačnosť. Prijať milosť znamená vedieť sa poďakovať. Lenže naše životy majú často ďaleko od vďaky. Dnes je správny deň priblížiť sa k svätostánku, k jasliam, ku krmelcu a povedať „ďakujem“. Prijmime dar, ktorým je Ježiš, aby sme sa potom stali darom tak ako Ježiš. Stať sa darom znamená dávať zmysel životu. A je to ten najlepší spôsob ako zmeniť svet: meníme sa my, mení sa Cirkev, menia sa dejiny – vtedy, keď začíname nie tým, že chceme meniť iných, ale seba samých, a keď zo svojho života urobíme dar.

Ježiš nám to ukazuje dnes v noci. Nemenil dejiny donucovaním niekoho či silou slov, ale darom svojho života. Nečakal, že sa staneme dobrými, aby nás tak miloval, lež daroval sa nám nezištne. Ani my nečakajme, že náš blížny sa stane dobrým, aby sme mu potom preukázali dobro, že Cirkev bude dokonalá, aby sme ju potom milovali, že ostatní si nás budú vážiť, aby sme im potom preukázali službu. Začnime my. Toto znamená prijať dar milosti. A svätosť nie je nič iné než uchovávať si túto nezištnosť.

Jedna pôvabná legenda rozpráva, že pri Ježišovom narodení prichádzali pastieri k jaskynke s rôznymi darmi. Každý prinášal, čo mal. Niekto plody vlastnej práce, niekto nejakú cennosť. No kým všetci prekypovali štedrosťou, bol tam jeden pastier, ktorý nemal nič. Bol veľmi chudobný. Nemal čo ponúknuť. Kým sa všetci pretekali v predkladaní svojich darov, on stál s hanbou bokom. V istej chvíli svätý Jozef a Panna Mária už len s ťažkosťou prijímali všetky tie dary, najmä Mária, ktorá musela držať Dieťa. A tak, vidiac tohto pastiera s prázdnymi rukami, poprosila ho, aby sa priblížil. A dala mu do rúk Ježiša. Vtedy si ten pastier uvedomil, že dostal niečo, čo si nezasluhuje, že drží v rukách najväčší dar dejín. Pozrel na svoje ruky, ktoré sa mu zdali vždy prázdne. Stali sa Božou kolískou. Cítil sa milovaný, prekonal ostych a začal ostatným ukazovať Ježiša, pretože si nemohol nechať pre seba tento dar darov.

Drahý brat, drahá sestra, ak sa ti zdá, že máš prázdne ruky, ak máš srdce chudobné na lásku, táto noc je pre teba. Zjavila sa Božia milosť, aby zažiarila v tvojom živote. Prijmi ju a zažiari v tebe svetlo Vianoc.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Andrej Klapka)

-jb-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

24 decembra 2019, 23:26