Anjel Pána so Svätým Otcom: Život sú vzťahy, egoizmus je smrť

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná evanjeliová stať (porov. Lk 20,27-38) nám ponúka veľmi pekné Ježišovo učenie o vzkriesení mŕtvych. Ježiša sa dopytujú niektorí saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie mŕtvych. Úskočne ho provokujú problémom: koho manželkou bude pri vzkriesení z mŕtvych žena, ktorá mala postupne sedem manželov, čo boli navzájom súrodenci a jeden po druhom umreli? Ježiš sa nenechá vlákať do pasce a odpovedá tým, že vzkriesení z mŕtvych sa na druhom svete „neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia“ (v. 35-36). Takúto im dáva Ježiš odpoveď.

Svojou odpoveďou ale Ježiš predovšetkým pozýva svojich poslucháčov – a tým aj nás – aby sme sa zamysleli nad tým, že tento rozmer pozemského života, v akom teraz žijeme, nie je jediným rozmerom, ale jestvuje aj iný, ktorý už nie je podriadený smrti, a v ktorom sa v plnosti ukáže, že sme Božími synmi. Je zdrojom veľkej útechy a nádeje počuť tieto Ježišove jednoduché a priame slová o živote po smrti, tak veľmi potrebné v našej dobe, ktorá je síce bohatá na vedomosti o vesmíre, ale chudobná na múdrosť o večnom živote.

Táto Ježišova jasná istota o vzkriesení z mŕtvych 

je kompletne založená na vernosti Boha, ktorý je Bohom života. Za otázkou saducejov sa totiž ukrýva ďalšia, ešte dôležitejšia: nielen to, komu zo siedmich mužov bude táto ovdovená žena manželkou, ale čí bude jej život. Ide tu o pochybnosť, ktorá sa týka človeka každej doby, a aj nás: Čo sa stane po skončení tohoto pozemského putovania s naším životom? Bude patriť ničote, smrti?

Ježiš odpovedá, že ten život patrí Bohu, ktorý nás miluje a úpenlivo sa o nás stará, a to až tak, že svoje meno dáva do vzťahu s tým naším: je „Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. On nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú“ (v. 37-38). Život je tam, kde existuje vzťah, spoločenstvo, bratstvo. A je to život, ktorý je silnejší než smrť, keď je založený na nefalšovaných vzťahoch a na putách vernosti. Naopak, niet života tam, kde si chceme nárokovať, že patríme čisto len sami sebe a kde žijeme izolovane ako ostrovy: v takýchto postojoch prevláda smrť. Je to egoizmus. Ak žijem iba sám pre seba, zasievam do vlastného srdca smrť.

Nech nám Panna Mária pomáha žiť každý jeden deň v perspektíve toho, čo vyznávame v záverečnej časti Kréda: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.“ V očakávaní života po smrti.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-