Cerca

Vatican News

Ako môžeme poznať, či skutočne máme vieru? - Angelus Domini 6. októbra

Pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 6. októbra Svätý Otec František pozval všetkých veriacich k modlitbovému sprevádzaniu biskupskej synody venovanej Amazónii, ktorá sa práve začala v Ríme a potrvá tri týždne. V príhovore z okna pápežského domu sa zameral na význam Ježišovej odpovede učeníkom na ich prosbu o dar väčšej viery. Prinášame ho v plnom znení.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

„Ako môžeme poznať, či skutočne máme vieru, čiže či naša viera, hoci malá, je rýdza, čistá, úprimná?“ Túto otázku si položil pápež František pri poludňajšom stretnutí s veriacimi, ktorí v deň otvorenia synody v hojnejšom počte pokryli plochu Námestia sv. Petra. „Meradlom viery je služba,“ vysvetlil Svätý Otec. Vo svojom príhovore čerpal z Ježišových obrazov o horčičnom zrnku a o príkladnom postoji sluhov voči svojmu pánovi.

„Sme neužitoční sluhovia - to je vyjadrenie pokory, ochoty, ktorá je tak veľkým dobrodením pre Cirkev, a je to poukázanie na správny postoj, ako v nej konať: na pokornú službu, ktorej príklad nám dal Ježiš, keď umyl učeníkom nohy,“ povedal Svätý Otec.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Témou dnešnej evanjeliovej state (porov. Lk 17,5-10) je viera, ako to hneď na začiatku uvádza prosba apoštolov: „Daj nám väčšiu vieru!“ (v. 6). Je to krásna modlitba, ktorú by sme sa mali často modliť počas dňa: „Pane, daj mi väčšiu vieru!“ Ježiš odpovedá dvoma obrazmi. Sú nimi horčičné zrnkoochotný sluha.

„Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora‘, poslúchla by vás“ (v. 6). Moruša je robustný strom, dobre zakorenený v zemi a odolný voči vetru. Ježiš chce teda povedať, že viera – hoci aj malá – môže mať silu vytrhnúť z koreňov dokonca i morušu. A potom ju zasadiť do mora, čo je niečo ešte menej pravdepodobné – ale nič nie je nemožné tomu, kto má vieru, pretože sa nespolieha na svoje sily, ale na Boha, ktorý môže všetko.

Viera porovnateľná s horčičným zrnkom je taká viera, ktorá nie je pyšná a istá si sama sebou; nehrá sa na akéhosi veľkého veriaceho, ktorý neraz predvedie mrzké veci! Je to viera, ktorá vo svojej pokore cíti veľkú potrebu Boha a vo svojej nepatrnosti sa mu odovzdáva s plnou dôverou. Je to tá viera, ktorá nám dáva schopnosť hľadieť na vrtkavé udalosti života s nádejou, ktorá nám pomáha prijímať aj prehry, utrpenia, s vedomím, že zlo nikdy nemá posledné slovo, nebude ho mať.

Ako môžeme poznať, či skutočne máme vieru, čiže či naša viera, hoci malá, je rýdza, čistá, úprimná? Vysvetľuje nám to Ježiš svojím poukazom na meradlo viery: je ním služba. Robí tak cez podobenstvo, ktoré sprvu znie trochu zarážajúco, pretože používa postavu panovačného a neohľaduplného hospodára. Ale práve takéto počínanie hospodára dáva vyniknúť tomu, čo je pravým jadrom podobenstva, totiž postoju ochoty u sluhu. Ježiš chce povedať, že práve takýmto je zoči-voči Bohu človek viery: plne sa dáva k dispozícii jeho vôli, bez vypočítavosti či nárokov.

Takýto postoj voči Bohu sa odráža aj v spôsobe správania sa v spoločenstve: odráža sa v radosti z toho, že si jeden druhému môžeme slúžiť, nachádzajúc už v tomto samotnom svoju odmenu, a nie v chválach či ziskoch, ktoré z toho môžu plynúť. Práve tomuto nás učí Ježiš na konci tohto rozprávania: „Keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť‘“ (v. 10).

Neužitoční sluhovia, čiže bez nárokov na poďakovania, bez požiadaviek. „Sme neužitoční sluhovia“ - to je vyjadrenie pokory, ochoty, ktorá je tak veľkým dobrodením pre Cirkev, a je to poukázanie na správny postoj, ako v nej konať: na pokornú službu, ktorej príklad nám dal Ježiš, keď umyl učeníkom nohy (porov. Jn 13,3-17).

Panna Mária, žena viery, nech nám pomáha kráčať touto cestou. Obráťme sa na ňu v predvečer sviatku Panny Márie Ružencovej, v spojení s veriacimi zídenými v Pompejach na tradičnej modlitbovej pobožnosti.“

Modlitbové sprevádzanie synody

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania Svätý Otec pozval všetkých veriacich, aby svojou modlitbou sprevádzali celý priebeh biskupskej synody, ktorá sa koná v Ríme od 6. do 27. októbra:

„Drahí bratia a sestry, pred chvíľou sa skončilo v Bazilike sv. Petra eucharistické slávenie, ktorým sme začali Špeciálne zhromaždenie Synody biskupov pre oblasť Amazónie. Synodálni otcovia, zjednotení okolo Petrovho nástupcu, budú počas troch týždňov uvažovať nad misiou Cirkvi v Amazónii, nad evanjelizáciou a nad podporovaním celostnej ekológie. Prosím vás o modlitbové sprevádzanie tohto cirkevného podujatia, aby sa prežívalo v bratskom spoločenstve a v poddajnosti Duchu Svätému, ktorý vždy ukazuje cesty pre svedectvo Evanjelia.“

(Preklad: Martina Korytiaková / Slovenská redakcia VR)

06 októbra 2019, 20:04