Hľadaj

Vatican News
2019.05.09 Docenti e Studenti Pontificio Istituto Biblico Pápež s expertmi na biblické vedy  (Vatican Media )

„Ježiš a farizeji“ - Pápežský biblický inštitút v Ríme jubiluje na najvyššej úrovni

Expertov biblických vied z radov židov, katolíkov i protestantov z celého sveta prijal na osobitnej audiencii vo štvrtok 9. mája pápež František. Štyri stovky biblistov sa v Ríme zúčastňujú na kongrese Pápežského biblického inštitútu v Ríme s názvom: „Ježiš a farizeji: nový interdisciplinárny pohľad“. Vedeckým podujatím si rímske „Biblikum“ pripomenulo 110. výročie svojho vzniku.

Pri audiencii pápež František osobne pozdravil každého z prítomných a svoj pripravený príhovor im odovzdal v písomnej forme. Spomína v ňom okrem iného založenie Pápežského biblického inštitútu sv. Piom X. v roku 1909. Poslaním tohto akademického a vedeckého ústavu je byť „centrom špičkových štúdií Svätého písma v meste Rím pre čo možno najúčinnejšie šírenie biblickej náuky (...) v duchu Katolíckej cirkvi“.

Na stretnutí so Svätým Otcom nechýbali rektor Pápežského biblického inštitútu P. Michael Kolarčík SJ a dekan Biblickej fakulty páter Peter Dubovský SJ, ktorí spolu s ďalšími moderovali trojdňové podujatie v Ríme. Viacero biblistov a biblistiek pricestovalo z rôznych inštitúcií zo Slovenska.

Na konferencii „Ježiš a farizeji: nový interdisciplinárny pohľad“ (Jesus and the Pharisees - An Interdisciplinary Reappraisal) vystúpili v dňoch 7. – 9. mája okrem osobností hostiteľskej inštitúcie dve desiatky špičkových prednášateľov z univerzít v USA, Izraeli, Holandsku, Kanade, Nemecku, Rakúsku a ďalších krajinách.

-zk, jb- 

Text odovzdaného príhovoru Svätého Otca Františka

Drahí bratia a sestry,

s radosťou vás vítam pri príležitosti 110. výročia založenia Pápežského biblického inštitútu a ďakujem rektorovi za jeho láskavé slová. Keď v roku 1909 sv. Pius X. založil „Biblikum“, zveril mu poslanie byť „centrom špecializovaného štúdia Svätého písma v meste Rím, aby čo najúčinnejšie podporoval biblickú náuku a súvisiace štúdiá, v zhode s duchom Katolíckej cirkvi“ (Apoštolský list Vinea electa, 7. máj 1909: AAS 1 [1909], 447-448).

Odvtedy sa tento Inštitút usiloval zostať verný svojmu poslaniu, a to aj v ťažkých časoch, a vo veľkej miere prispel k podpore vedeckého výskumu a výučby biblických štúdií a príbuzných odborov pre študentov a budúcich profesorov, ktorí pochádzajú približne zo sedemdesiatich rôznych krajín. Kardinál Augustín Bea, dlhoročný rektor „Biblika“, bol ešte prv, než sa stal kardinálom, hlavným propagátorom koncilovej deklarácie Nostra aetate, ktorá postavila medzináboženské a najmä židovsko-katolícke vzťahy na nové základy. V ostatných rokoch Inštitút zintenzívnil svoju spoluprácu so židovskými a protestantskými odborníkmi.

Vítam aj účastníkov konferencie „Ježiš a farizeji – interdisciplinárne prehodnotenie“, ktorej cieľom je zaoberať sa špecifickou otázkou, ktorá je dôležitá pre našu dobu a predstavuje priamy dôsledok deklarácie Nostra aetate. Konferencia chce porozumieť neraz polemickým rozprávaniam, ktoré sa týkajú farizejov v Novom zákone a v iných starovekých prameňoch. Okrem toho sa zaoberá dejinami vedeckých a ľudových interpretácií tak medzi židmi, ako aj medzi kresťanmi. Medzi kresťanmi a v sekulárnej spoločnosti, slovo „farizej“ v rôznych jazykoch znamená často „pokrytca“, alebo „domýšľavého svätuškára“. Napriek tomu pre mnohých židov sú farizeji zakladateľmi rabínskeho judaizmu, a tak aj ich duchovnými predkami.

Dejiny výkladu uprednostňovali negatívny obraz farizejov, a to aj bez konkrétneho základu v evanjeliových správach. Postupom času kresťania často pripisovali takúto povahu židom vo všeobecnosti. V našom svete sa, žiaľ, takéto negatívne stereotypy stali veľmi bežnými. Jedným z najstarších a najškodlivejších stereotypov je práve ten o „farizejovi“, najmä keď je použitý na vykreslenie židov v negatívnom svetle.

Najnovší výskum si uvedomuje, že o farizejoch dnes vieme menej, než si mysleli predchádzajúce generácie. Máme menej istoty o ich pôvode a o mnohom z ich učenia a konania. Preto interdisciplinárne skúmanie literárnych a historických otázok, ktoré sa týkajú farizejov, ktorými sa zaoberá vaša konferencia, pomôže nadobudnúť pravdivejší pohľad na túto náboženskú skupinu a pomôže aj v boji proti antisemitizmu.

Keď uvažujeme o Novom zákone, vidíme, že svätý Pavol patrí k tým, ktorí prv, než sa stretli s Pánom Ježišom, boli hrdí na to, že môžu byť „čo sa týka Zákona farizej[i]“ (Flp 3,5)
Ježiš mal s farizejmi veľa rozhovorov o spoločných záujmoch. Zdieľal s nimi ich vieru vo vzkriesenie (porov. Mk 12,18-27) a prijal niektoré aspekty ich interpretácie Tóry. Ak sa v knihe Skutkov apoštolov uvádza, že niektorí farizeji sa v Jeruzaleme pripojili k Ježišovým nasledovníkom (porov. 15,5), znamená to, že Ježiš a farizeji museli mať veľa spoločného. Tá istá kniha predstavuje Gamaliela, vodcu farizejov, ktorý obhajuje Petra a Jána (porov. 5,34-39).

Medzi najvýznamnejšie momenty Jánovho evanjelia patrí stretnutie Ježiša s jedným zo židovských vodcov, farizejom, zvaným Nikodém (porov. 3,1). Je to Nikodém, ktorému Ježiš vysvetľuje, že „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život“ (3,16). A Nikodém bude obhajovať Ježiša pred zhromaždením (porov. Jn 7,50-51) a bude pomáhať pri jeho pochovávaní (porov. Jn 19,39). Nech sa dívame na Nikodéma z ktorejkoľvek strany, je zrejmé, že rôzne stereotypy o farizejoch o ňom neplatia, a že sa nepotvrdzujú ani inde v Jánovom evanjeliu.

Ďalšie stretnutie Ježiša s náboženskými vodcami jeho čias je rôznymi spôsobmi opísané v synoptických evanjeliách. Týka sa otázky „najväčšieho“ alebo „prvého prikázania“. V evanjeliu podľa Marka (porov. 12,28-34) kladie otázku bližšie neurčený zákonník, ktorý vedie úctivý dialóg s učiteľom. U Matúša sa zo zákonníka stáva farizej, ktorý chce Ježiša skúšať (porov. 22,34-35). U Marka Ježiš na záver hovorí: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (12,34), čím ukazuje, ako veľmi si váži tých náboženských vodcov, ktorí boli skutočne „blízko Božieho kráľovstva“.

Rabín Akiva, jeden z najznámejších rabínov druhého storočia a dedič farizejskej tradície (S. Eusebii Hieronymi, Commentarii in Isaiam, III, 8: PL 24, 119), poukázal na stať v Lv 19,18 „miluj svojho blížneho ako seba samého“, ako na veľký princíp Tóry (Sifra k Lv 19,18; Genezis Rabba 24,7 ku Gn 5,1). Podľa tradície zomrel ako mučeník, so slovami Šema na perách, kde je zahrnutý aj príkaz milovať Pána celým svojím srdcom, dušou a silou (porov. Dt 6,4-5). (Pozn.: pôvodný text a talianska verzia v Babylonskom Talmude, traktát Berachot 61b, zv. II, upravil D. G. Di Segni, Giuntina, Florencia 2017, s. 326-327). Možno preto povedať, že by bol v podstatnej zhode s Ježišom a so zákonníkom alebo farizejom, ktorí sa s ním zhovárali. Podobne, takzvané „zlaté pravidlo“ (porov. Mt 7,12) s jeho rozdielnymi formuláciami, nie je pripisované len Ježišovi, ale aj jeho staršiemu súčasníkovi Hillelovi, zvyčajne považovanému za jedného z vedúcich farizejov svojich čias. Toto pravidlo sa nachádza už v deuterokánonickej Knihe Tobiáš (porov. 4,15).

Láska k blížnemu tak predstavuje významný ukazovateľ pre uznanie príbuzností medzi Ježišom a jeho farizejskými partnermi v rozhovore. Určite kladie dôležitý základ pre akýkoľvek dialóg, najmä medzi židmi a kresťanmi, aj dnes.

Takže, ak máme milovať našich blížnych viac, potrebujeme ich poznať a ak máme vedieť, kým sú, neraz musíme nájsť spôsob, ako prekonať dávne predsudky. Z tohto dôvodu vaša konferencia, ktorá dáva do súvislosti náboženstvá a vedné disciplíny, v snahe dosiahnuť plnšie a presnejšie pochopenie farizejov, umožní predstavovať ich vhodnejším spôsobom vo vyučovaní a ohlasovaní. Som si istý, že toto skúmanie a nové spôsoby, ktoré sa otvoria, pozitívne prispejú k vzťahom medzi židmi a kresťanmi, vzhľadom na čoraz hlbší a bratskejší dialóg. Nech nájde širokú ozvenu v rámci Katolíckej cirkvi i mimo nej, a vašej práci nech udelí hojné požehnanie Najvyšší, alebo Hašem, ako by povedali mnohí naši židovskí bratia a sestry. Ďakujem.

(Preklad: Lucia Hidvéghyová)

09 mája 2019, 16:42