Pápež pobozkal nohy lídrom Južného Sudánu: Zotrvajte v mieri!

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Prezident Juhosudánskej republiky Salva Kiir Mayardit a piati viceprezidenti, medzi ktorými boli doterajší hlavný opozičný líder Riek Machar Teny Dhurgon, ďalej James Wani Igga, Taban Deng Gai a Rebecca Nyandeng De Mabiorová sa po duchovnej obnove vo Vatikáne vrátia do vlasti. Tam sa 12. mája na základe Obnovenej dohody o vyriešení juhosudánskeho konfliktu podpísanej v Addis Abebe ujmú funkcií v správe krajiny, aby začali novú etapu po päťročnej občianskej vojne.

Južný Sudán počas piatich rokov stratil 400-tisíc občanov, ktorých skosila občianska vojna a svoje domovy opustilo vyše štyri milióny utečencov. Po tom, ako hlavní súperi našli cestu k dohode, prijali pozvanie do Vatikánu na duchovné sústredenie, zorganizované v spolupráci vatikánskeho Štátneho sekretariátu a Úradu canterburského arcibiskupa Justina Welbyho.

Počas dvoch dní stíšenia sa niekdajší rivali spolu modlili v kaplnke Domu sv. Marty a zotrvali v tichu s vyjadrením vzájomného rešpektu. Za gestom pápeža Františka tak možno vidieť sklonenie sa pred Bohom, ktorý sa svojou milosťou dotýka sŕdc ľudí, jeho láska má moc zmierovať nepriateľov a priniesť nádej aj do najtemnejšej tmy nenávisti.

Duchovnú obnovu s mottom „Hľadaj to, čo spája. Prekonaj to, čo rozdeľuje“ 

viedli arcibiskup John Baptist Odama z Ugandy a jezuita Agbonkhianmeghe Orobator, ktorý je predsedom Konferencie vyšších rehoľných predstavených Afriky a Madagaskaru. Pápež František sa na záver v Dome sv. Marty stretol s celou skupinou za prítomnosti hlavy Anglikánskeho spoločenstva canterburského arcibiskupa Justina Welbyho a niekdajšieho moderátora Škótskej presbyteriánskej cirkvi Rev. Johna Chalmersa, ako aj členov ekumenickej Rady cirkví Južného Sudánu.

„Želám si osloviť vás všetkých slovami vzkrieseného Pána: „Pokoj vám“ (Jn 20, 19), začal svoj príhovor Svätý Otec a pokračoval: „Pokoj je prvým darom, ktorý nám Pán dal a je prvou úlohou, ktorú hlavy národov musia presadzovať: je to základná podmienka pre rešpektovanie práv každého človeka, ako aj pre integrálny rozvoj celého národa.“

Pápež František zacitoval úvodné slová juhosudánskej štátnej hymny: „Ó, Bože, modlíme sa k tebe a oslavujme ťa za tvoju milosť pre dobro Južného Sudánu, krajiny veľkej hojnosti; udržiavaj nás v jednote a v harmónii.“ O cieli vzájomného stretnutia povedal:

„Cieľom tejto duchovnej obnovy je byť spolu pred Bohom a rozoznávať jeho vôľu; je ním uvažovať nad vlastným životom a nad spoločným poslaním, ktoré nám zveruje; je ním uvedomiť si obrovskú spoluzodpovednosť za súčasnosť a budúcnosť ľudu Južného Sudánu; je ním nasadiť sa, upevnení a zmierení, pre budovanie vašej krajiny.

Drahí bratia a sestry, nezabúdajme, že nám, politickým a náboženským lídrom, Boh zveril úlohu byť vodcami jeho ľudu: zveril nám veľa, a práve preto od nás bude žiadať oveľa viac! Bude nás žiadať o vyúčtovanie z našej služby a z nášho správcovstva, z nášho úsilia o pokoj a dobro, vynaloženého pre členov našich komunít, najmä tých najnúdznejších a vytisnutých na okraj. Inými slovami, požiada nás o účet z nášho života, ale aj života iných (porov. Lk 12,48).

Vzdychanie chudobných, ktorí majú hlad a smäd po spravodlivosti nám ukladá povinnosť vo svedomí a zaväzuje nás k službe.“

Svätý Otec ponúkol tri stručné biblické podnety inšpirované postavou apoštola Petra. Pripomenul tri kľúčové momenty, v ktorých Peter zachytil Ježišov pohľad: pri počiatočnom povolaní, vo chvíli po zapretí a do tretice po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď po trojnásobnej odpovedi na Ježišovu otázku „Miluješ ma?“ dostal misijné poslanie. Potom preniesol pozornosť do súčasnosti:

„Drahí bratia a sestry, Ježišov pohľad sa upiera aj dnes, tu a teraz, na každého z nás. Je veľmi dôležité stretnúť sa s jeho pohľadom naším vnútorným zrakom, kladúc si otázku:  Ako pozerá Ježiš dnes na mňa? K čomu ma volá? Čo mi Pán chce odpustiť a čo v mojom postoji ma žiada zmeniť? Aké je moje poslanie a úloha, ktorú mi Boh zveruje pre dobro svojho ľudu?

Ten ľud je v skutočnosti jeho, nepatrí nám, dokonca my sami sme členmi ľudu, len máme osobitnú zodpovednosť a poslanie: slúžiť mu. Buďme si istí, drahí bratia, že sme všetci pod pohľadom Ježiša: On hľadí na nás s láskou, o niečo nás žiada, niečo nám odpúšťa a dáva nám poslanie.“

Okrem pohľadu Ježiša je tu aj pohľad zo strany ľudu, pokračoval Svätý Otec:

„Je tu aj iný pohľad, ktorý sa na vás upiera: pohľad vášho ľudu. A je to pohľad, ktorý vyjadruje vrúcnu túžbu po spravodlivosti, po zmierení a po pokoji. V tejto chvíli chcem uistiť o mojej duchovnej blízkosti všetkých vašich krajanov, osobitne utečencov a chorých, ktorí zostali v krajine s veľkými očakávaniami a so zatajeným dychom v očakávaní výsledku tohto historického dňa. Som si istý, že s veľkou nádejou a intenzívnou modlitbou vo svojich srdciach sprevádzali toto stretnutie.

A tak ako Noe vyčkával na holubicu, kým mu priniesla olivovú ratolesť, aby sa ukázalo, že je koniec potopy a začiatok novej éry pokoja medzi Bohom a ľuďmi, tak váš národ očakáva váš návrat do vlasti, zmierenie všetkých jeho členov a novú éru mieru a prosperity pre všetkých.

Moje myšlienky smerujú predovšetkým k tým, čo stratili svojich drahých a svoje domovy, k rodinám, ktoré sú rozdelené a viac sa nenašli, k toľkým deťom a starým ľuďom, k ženám a mužom, ktorí strašne trpeli z dôvodu konfliktov a násilia, ktoré zasievali smrť, hlad, bolesť a plač. Toto volanie chudobných a núdznych sme silno počuli, ono preniká do neba, až k srdcu Boha Oca, ktorý im chce dať spravodlivosť a darovať im mier.“

„Drahí bratia a sestry, mier je možný. Nikdy sa neunavím opakovať, že mier je možný! Ale tento veľký dar Boží je súčasne aj silným záväzkom ľudí, zodpovedných voči ľudu. My kresťania veríme a vieme, že mier je možný, pretože Kristus vstal z mŕtvych a porazil zlo dobrom, zaistil svojim učeníkom víťazstvo pokoja nad tými komplicmi vojny, akými sú pýcha, chamtivosť, baženie po moci, egoistické záujmy, lož a pokrytectvo.“   

„Vyzývam vás preto hľadať to, čo vás zjednocuje, počnúc príslušnosťou k tomu istému ľudu, a prekonávať všetko čo vás rozdeľuje. Ľudia sú už unavení a vyčerpaní z minulých vojen: pamätajte, že s vojnou sa stráca všetko! Vaši ľudia dnes dychtivo túžia po lepšej budúcnosti, ktorá prichádza cez zmierenie a pokoj.“

Pápež František poukázal aj na vzácne spoločné úsilie rôznych kresťanských cirkví v ekumenických iniciatívach a potvrdil svoju túžbu navštíviť v tomto ekumenickom duchu Južný Sudán:

„Potvrdzujem moju túžbu a moju nádej môcť prísť v budúcnosti, s Božou milosťou, do vašej milovanej krajiny, spolu s mojimi drahými bratmi, tu prítomnými arcibiskupom Canterbury a niekdajším moderátorom Presbyteriánskej cirkvi.“

Na záver pápež František predniesol modlitbu inšpirovanú slovami liturgických textov eucharistických prefácií „za zmierenie“. Po modlitbe dodal spontánnymi slovami:

„A vás troch, ktorí ste podpísali mierovú dohodu, žiadam ako brat: zotrvajte v mieri. Prosím vás o to zo srdca. Poďme vpred. Bude mnoho problémov, ale neľakajte sa, choďte vpred, vyriešte problémy. Rozbehli ste proces: nech dobre dopadne. Budú zápasenia medzi vami dvoma, áno. Aj tieto nech sa dejú v kancelárii, ale pred ľuďmi buďte ruka v ruke. Takto, ako jednoduchí občania sa stanete otcami národa. Dovoľte mi požiadať vás o to zo srdca, s mojou najhlbšou vrúcnosťou.“

Po týchto slovách pápež odložil bokom protokol, pokľakol pred každým zo štyroch prítomných politických lídrov, sklonil sa k zemi a každému pobozkal nohy.

Aktualizované: 12.4.2019, 12:27