Cerca

Vatican News

Maroko slávilo svoju historicky prvú omšu s pápežom

Maroko v nedeľu 31. marca zažilo historicky prvú svätú omšu v pápežom – bolo to i vôbec prvé slávenie v takomto veľkom rozsahu v dejinách marockej katolíckej komunity, ktorú v súčasnosti tvorí 23 tisíc veriacich. Na svätej omši sa podľa organizátorov zúčastnilo 10 tisíc veriacich pochádzajúcich zo 60 rozličných národností.

Zuzana Klimanová – Vatikán

Dnešná Eucharistia v rabatskom športovom komplexe nazvanom po princovi Moulayovi Abdellahovi bola vyvrcholením apoštolskej cesty pápeža Františka v Maroku. Svätý Otec sa tam presunul po spoločnom obede s marockými biskupmi a členmi pápežskej delegácie na pôde nunciatúry.

Športový komplex vybudovaný v roku 1983, ktorý bol neskôr zmodernizovaný, obsahuje krytú halu, bazén a otvorený štadión. Využíva sa najmä na futbalové zápasy. Krytá hala, ktorá bola dejiskom svätej omše s pápežom, má kapacitu 8-tisíc miest. Veriaci zaplnili tribúny i plochu haly do posledného miesta.

Svätý Otec tu o 14.45 miestneho času slávil Eucharistiu v španielčine, ktorou hovorí väčšina veriacich žijúcich v Maroku. V priebehu slávenia však zazneli aj ďalšie jazyky, ktorými hovoria tunajší veriaci – zväčša prisťahovalci z iných krajín: okrem miestnej arabčiny to bola aj francúzština. Modlitby veriacich sa čítali aj v portugalčine, taliančine a angličtine.

Slávenie sprevádzal spev 500-členného zboru, z ktorého väčšina spevákov pochádzala zo subsaharskej Afriky. Liturgický priestor vizuálne dotvárali dekorácie ladené v hnedých odtieňoch, zobrazujúce typické architektonické prvky Maroka, nad ktorými dominovala ikona kríža. V zhromaždení bolo prítomných aj niekoľko zástupcov marockého kráľa oblečených v moslimských odevoch.

Homília pápeža: Každý deň v druhom nanovo objaviť brata

Svätý Otec celebrujúci v ružovom omšovom rúchu v homílii komentoval evanjeliové čítanie 4. pôstnej nedele, ktorá sa nazýva aj radostnou, – podobenstvo o márnotratnom synovi. (Lk 15,1-3.11-32). Okrem milosrdenstva otca poukázal najmä na postoj staršieho syna, ktorý má ťažkosti „pochopiť brata a odpustiť mu, a nevie prijať ani to, že má súcitného otca, ktorý je ochotný čakať a ktorému záleží na tom, aby nikto nezostal vonku“.

Ako vysvetlil pápež, podobenstvo zobrazuje napätie, ktoré ľudstvo zakúša už od čias Kaina a Ábela: „Kto má právo zostať medzi nami, zaujať miesto pri našich stoloch a v našich zhromaždeniach (...)?“

Rozdelenia a roztržky, agresivita a konflikty „vždy narážajú na brány našich veľkých túžob, nášho zápasu o bratstvo a o to, aby mohol každý človek zakúsiť synovstvo a dôstojnosť“. Vidieť to aj v podobenstve, uviedol pápež.

„Zároveň sa však v bráne tohto domu jasne (...) prejaví túžba Otca,

aby mali obaja synovia účasť na jeho radosti. Aby nikto z nich nepáchol a nežil ako zviera, tak, ako jeho mladší syn, ani v samote, izolácii a zatrpknutosti, ako starší syn. Jeho srdce túži po tom, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu (1 Tim 2,4).“

Svätý Otec poukázal aj na pokušenie využívať nenávisť a pomstu na vydobytie spravodlivosti:

„Stále sme náchylní na pokušenie uveriť v nenávisť a pomstu ako legitímne prostriedky v rýchlom a účinnom zasadení sa za spravodlivosť. Zo skúsenosti však vieme, že jediné, čo dosiahneme nenávisťou, rozdelením a pomstou je, že zabijeme dušu našich národov, vezmeme našim deťom nádej, zničíme a prídeme o všetko, čo milujeme.“

Ježiš nás pozýva upriamiť pohľad na Otcovo srdce a kontemplovať ho, iba tak budeme môcť v tom druhom každý deň nanovo objaviť brata, zdôraznil Svätý Otec:

„Iba ak sme každý deň schopní zdvihnúť oči k nebu a povedať „Otče náš“, môžeme vstúpiť do dynamiky, ktorá nám umožní hľadieť na druhého a odvážiť sa s ním žiť nie ako s nepriateľom, ale ako s bratom.“

„Najväčším dedičstvom a bohatstvom kresťana“ je účasť na láske a súcite Otca, povedal pápež. Namiesto vzájomného porovnávania by sme sa mali snažiť zakúsiť, že „sme milovanými Božími deťmi, ktoré Otec očakáva a oslavuje ich návrat“. „Neupadnime do pokušenia obmedziť naše synovstvo len na záležitosť príkazov a zákazov, povinností a plnenia predpisov“, vyzval veriacich Svätý Otec. Ako ďalej uviedol, podobenstvo má otvorený koniec, aby ho každý mohol dopísať vlastným životom a postojom k druhým. 

Veriacich v Maroku Svätý Otec vyzval pokračovať v budovaní kultúry milosrdenstva a byť „znakom Otcovho srdca a objatia“.

Záverečné pozdravy: Byť služobníkmi nádeje a bratstva

V závere Eucharistie sa Svätému Otcovi poďakoval arcibiskup Rabatu Mons. Cristóbal López Romero SDB a vyjadril odhodlanie tamojšej komunity byť Cirkvou v štýle Dobrého Samaritána, ktorá vedie dialóg s moslimami a buduje mosty.

Pápež na záver opätovne všetkých vyzval pokračovať v dialógu s moslimami, aby bolo viditeľné univerzálne bratstvo, ktoré má svoj základ v Bohu. „Nech ste tu služobníkmi nádeje, ktorú svet tak veľmi potrebuje“, zdôraznil Svätý Otec, odvolávajúc sa na motto svojej 28. apoštolskej cesty. Potleskom reagovali aj prítomní zástupcovia kráľa Mohammeda VI., ktorých Svätý Otec na záver osobitne pozdravil a ocenil ich prítomnosť.

Rozlúčková ceremónia na letisku

Ešte pred odletom do Ríma sa o 18. hodine nášho času na letisku Rabat-Salé s pápežom Františkom rozlúčil delegát marockého kráľa i členovia miestnej delegácie. Po viac než trojhodinovom lete prechádzajúcom aj ponad Alžírsko a Francúzsko sa prílet na rímske letisko Ciampino očakáva o 21.30.

31 marca 2019, 19:30