Katechézy o krste: 6. Obliecť si Krista

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes uzatvárame cyklus katechéz o krste. Duchovné účinky tejto sviatosti, ktoré sú neviditeľné očiam, avšak aktívne v srdci toho, kto sa stal novým stvorením, sú vyjadrené odovzdaním bieleho rúcha a zapálenej sviece.

Po kúpeli znovuzrodenia, schopnom pretvoriť človeka podľa Boha v pravej svätosti (porov. Ef 4,24), sa už od prvých storočí javilo prirodzené preobliecť novopokrstených do

  nového, bieleho odevu, na podobu žiary života dosiahnutého v Kristovi a v Duchu Svätom. Biely odev okrem toho, že symbolicky vyjadruje to, čo sa udialo vo sviatosti, ohlasuje aj stav premenených na Božiu slávu.

To, čo znamená zaodieť sa Kristom, pripomína svätý Pavol, keď vysvetľuje, ktoré cnosti majú pokrstení pestovať: «Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti!» (Kol 3,12-14)

Aj obradné odovzdanie plameňa odpáleného z Veľkonočnej sviece pripomína účinok krstu: «Prijmite Kristovo svetlo», hovorí kňaz. Tieto slová pripomínajú, že nie my sme svetlom, ale svetlom je Ježiš Kristus (Jn 1,9; 12,46), ktorý ako vzkriesený z mŕtvych zvíťazil nad temnotou zla. My sme povolaní prijať jeho jas! Tak, ako plameň Veľkonočnej sviece dáva svetlo jednotlivým sviecam, tak láska Zmŕtvychvstalého Pána zapaľuje srdcia pokrstených, napĺňajúc ich svetlom a teplom. A preto sa už od prvých storočí krst nazýval „osvietením“ a pokrstenému človeku sa hovorilo „osvietený“.

Veď práve toto je kresťanské povolanie: «vždy kráčať ako synovia svetla, vo vytrvalosti vo viere» (porov. Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života, č. 226; Jn 12,36). Pokiaľ ide o deti, je úlohou rodičov a krstných rodičov starať sa o udržiavanie plameňa krstnej milosti v ich maličkých, pomáhajúc im vytrvať vo viere (porov. Obrad krstu detí, č. 73). «Kresťanská výchova je právom detí, smeruje k tomu, aby ich postupne viedla k poznaniu Božieho plánu v Kristovi: tak budú môcť osobne potvrdiť vieru, v ktorej boli pokrstení» (tamtiež, Úvod, 3).

Živá Kristova prítomnosť, ktorú v sebe máme chrániť, brániť a zväčšovať, je lampou osvetľujúcou naše kroky, svetlom orientujúcim naše rozhodnutia, plameňom ohrievajúcim srdcia pri kráčaní v ústrety Pánovi, robiac nás schopnými pomáhať tým, čo kráčajú spolu s nami, až k nerozlučnému zjednoteniu s Ním. V ten deň, hovorí Zjavenie apoštola Jána, „noci už nebude a nebudeme viac potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo nám bude žiariť Pán, Boh, a budeme kraľovať na veky vekov“ (porov. Zjv 22,5).

Slávenie krstu sa uzatvára modlitbou Otče náš, ktorá je vlastná spoločenstvu Božích detí. Veď deti znovuzrodené v krste prijmú plnosť daru Ducha vo sviatosti birmovania a budú sa zúčastňovať na Eucharistii, učiac sa tomu, čo to znamená obracať sa na Boha s oslovením „Otec“.

Na záver týchto katechéz o krste opakujem každému z vás pozvanie, ktoré som takto vyjadril v Apoštolskej  exhortácii Gaudete et exsultate: «Dovoľ, aby milosť tvojho krstu prinášala ovocie na ceste svätosti. Dovoľ, aby bolo všetko otvorené voči Bohu a s týmto cieľom si ho zvoľ, rozhodni sa pre Boha vždy nanovo. Nestrácaj odvahu, pretože máš silu Ducha Svätého, aby sa to stalo možným, a svätosť je koniec koncov ovocím Ducha Svätého v tvojom živote (porov. Gal 5,22-23)» (č. 15).

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-