Beta verzia

Cerca

Vatican News
 Libro Dio e un poeta Wolton con Papa Francesco D. Wolton s pápežom Františkom 

Rozhovory francúzskeho sociológa Woltona s pápežom Františkom vyšli už aj v taliančine

„Boh je básnik. Dosiaľ nepublikovaný rozhovor o politike a spoločnosti.“ Pod týmto titulom predstavili vo Vatikáne talianske vydanie knihy rozhovorov s pápežom Františkom, ktorej autorom je francúzsky intelektuál a sociológ Dominique Wolton.

Jozef Bartkovjak, Alena Barvičáková - Vatikán

František „nie je ľudovým pápežom, ale chce byť pápežom všetkých,“ uviedol autor knihy v pondelok 23. apríla pri prezentácii v historickej Marconiho sále Vatikánskeho rozhlasu. Nie je „ľavičiar“, ale „má zlosť voči šialenstvám sveta, voči nespravodlivostiam, egoizmu, voči výrobe zbraní a obchodníkom s nimi. Má veľkú dôveru v jednoduchých ľudí a menej v elity.“

Sedemdesiatročný francúzsky sociológ a odborník na komunikáciu Wolton sa stretol so Svätým Otcom v priebehu jedného roka dvanásťkrát, od februára 2016 do februára 2017. Pápež sa vyjadril k dôležitým témam súčasnosti. Rozprávali sa o mieri a vojne, o „politike s veľkým P ako jednej z najvyšších foriem lásky“. Venovali sa globalizácii a kultúrnej rozmanitosti, fundamentalizmu a „zdravej laicite“.

Neobišli ani témy ekonomickej nerovnosti a nedostatku práce a perspektív pre mladých. S tým súvisí téma honby po peniazoch a absolútnej nadvláde „bôžika peňazí“, ako aj nevyhnutnosť „konkrétnej“ ekonomiky zameranej na dobro ľudí. Zamýšľali sa aj nad migrantmi a Európou, ochranou stvorenstva, dialógom medzi kresťanmi, medzi náboženstvami i medzi ateistami a veriacimi.

Dominique Wolton na prezentácii knihy o svojich stretnutiach so Svätým Otcom povedal: „Bolo to ľudsky nečakané, možno ho zaujalo, že som sa prehlásil za „50-percentného katolíka“ a že som francúzsky intelektuál. On dáva človeku dôveru, a v tomto prípade ju dal mne.“

Vo francúzskom origináli vyšla 250-stranová kniha v septembri 2017 pod titulom „Politique et société“. Dnes 24. apríla 2018 sa dostáva do talianskych kníhkupectiev.

Prinášame niekoľko odpovedí Svätého Otca na Woltonove otázky z knihy „Boh je básnik“:

Pre mier vo svete, čo môže urobiť Cirkev viac než OSN?

Viem, že OSN robí mnoho dobrých vecí. Počujem aj kritiky, hĺbkové kritiky, ktoré adresujú sami voči sebe. V tomto zhromaždení, ktoré zakrátko bude voliť budúceho generálneho tajomníka, je istý prúd zdravej sebakritiky, ktorý požaduje „menej hovoriť a viac konať“.   Nebezpečenstvom, tak pre Cirkev ako pre OSN, je totiž „nominalizmus“. To znamená uspokojenie sa s tým, že sa povie: „je potrebné spraviť to a to“, a potom s pokojným svedomím spraviť málo alebo nič.

Zostáva faktom, že OSN a Cirkev sú dve rozdielne veci. OSN by malo mať väčšiu autoritu, globálnu a fyzickú. Cirkev je len a výlučne morálnou autoritou. A morálna autorita Cirkvi závisí od svedectva jej členov, kresťanov. Ak kresťania nevydávajú svedectvo, ak sa kňazi stanú podnikavcami a karieristami, ak biskupi konajú tak isto... alebo tiež ak sa kresťania snažia stále využívať blížneho, ak platia „na čierno“ a nestarajú sa o sociálnu spravodlivosť, nesprávajú sa ako veriaci.

Vydávať svedectvo je nevyhnutné pre obe inštitúcie, ale hlavne pre Cirkev. OSN musí robiť rozhodnutia, vypracovať účinný plán a uviesť ho do praxe. A nie ho jednoducho len ohlásiť. Ale v skutočnosti obe sú ohrozené „nominalizmom“. Platón vo svojom dialógu Gorgias, keď hovorí o informáciách, o sofistoch, vraví približne toto: «Prejavy sofistov sú pre politiku niečím podobným ako je make-up pre zdravie» To je Platón!

Kde je Boh v globalizácii?

V globalizácii, tak ako ju chápem ja  - tej v podobe mnohostenu -, Boh je kdekoľvek, vo všetkých veciach. V každej osobe, ktorá dáva niečo zo seba a prináša príspevok k celku. V každej krajine a všade. Vaša otázka - a tu hovorím ako katolík - sa obracia na sv. Bazila z Cézarey (Bazil Veľký, 329-379) a siaha ďalej než sv. Bazil. Kto je tým, kto vytvára jednotu v Cirkvi a tým, kto v nej vytvára rozdiely? Duch Svätý. Boh, ktorý ustanovuje rozdiely, čiže jedinečnosti, túto  rozmanitosť takú veľkú a krásnu, je ten istý, ktorý potom nastoľuje harmóniu. Hľa, prečo sv. Bazil hovorí o Duchu Svätom, že je harmóniou. Boh vytvára harmóniu v globalizácii.

Myslíte si, že nárast nerovností v kontexte globalizácie môže podporiť návrat teológie oslobodenia?

Uprednostňujem nehovoriť o teológii oslobodenia zo sedemdesiatych rokov, pretože je to fenomén charakteristický pre Latinskú Ameriku. V každej pravej a správnej teológii, je napokon vždy určitý rozmer oslobodenia. Pamäť izraelského ľudu sa začína s oslobodením z Egypta, nie? Oslobodenie z otroctva. Dejiny Cirkvi, a nielen Cirkvi ale celého ľudstva, je plná utláčateľov, menšiny, ktorá panuje.

To je svätá pravda, ale dnes pri globalizácii, a pri globalizácii informácií, to môžu vidieť všetci dennodenne. V histórii sa nikdy neudialo niečo podobné.

Toto je záležitosťou hriechu... A v tomto prípade sa musíme vrátiť k pôvodu možnosti zhrešiť alebo ku koreňu hriechu vo vnútri každého z nás. Bez upadnutia do pesimizmu, pretože tu bolo vykúpenie Ježiša Krista, ktoré je práve víťazstvom nad hriechom - pôvod je tu, rana je tu, možnosť je tu. Ak ty si chudobný a ja som bohatý a chcem všetkému vládnuť, skorumpujem ťa a cez tvoje skorumpovanie ťa ovládam. Som presvedčený, že korupcia je spôsob používaný menšinou, ktorá vlastní moc a peniaze na ovládnutie väčšiny. -ab, jb-

24 apríla 2018, 16:22