Hľadaj

Vatican News
Pápež František na záver slávenia Eucharistie v kaplnke Domu sv. Marty, v stredu 13. mája 2020 Pápež František na záver slávenia Eucharistie v kaplnke Domu sv. Marty, v stredu 13. mája 2020  (ANSA)

Vzájomný vzťah viniča a ratolestí: Ježiš potrebuje naše svedectvo

V stredu 13. mája, na spomienku Panny Márie Fatimskej, sa pápež František modlil za študentov a ich učiteľov, ktorí musia v čase pandémie nachádzať nové spôsoby výučby. Pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty sa v homílii zameral na tajomstvo vzájomného spojenia medzi Ježišom a nami podľa biblického obrazu viniča a ratolestí.

Svätý Otec predstavil omšový úmysel týmito slovami: „Modlime sa dnes za študentov, za chlapcov a dievčatá, ktorí študujú, aj za učiteľov, ktorí musia nájsť spôsoby, ako napredovať vo výučbe: nech im Pán pomáha na tejto ceste, nech im dá odvahu a tiež pekné úspechy.“

Pápež v homílii komentoval dnešný úryvok z Jánovho evanjelia (15,1-8), v ktorom Ježiš svojim učeníkom hovorí: «Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. (...) Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi».

Videozáznam rannej svätej omše

Homília pápeža Františka

„Pán sa vracia k slovám „zostať v ňom“ a hovorí nám: „Kresťanský život znamená zotrvávať vo mne“. Zostávať. A používa tu obraz viniča, ako ratolesti ostávajú na viniči (porov. Jn 15,1-8). A toto ostávanie neznamená niečo pasívne, zadriemať v Pánovi: to by bolo možno akýmsi „blaženým driemaním“; no neznamená to toto. Toto ostávanie je aktívne, a aj vzájomné. Prečo? Pretože Pán hovorí: «Ostaňte vo mne a ja vo vás» (v. 4). Aj on ostáva v nás, nielen my v ňom. Je to vzájomné ostávanie.

Na inom mieste hovorí: Ja a Otec «prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok» (Jn 14,23). Toto je tajomstvo, avšak tajomstvo života, prekrásne tajomstvo - toto vzájomné ostávanie. Aj s príkladom ratolestí: je to pravda, ratolesti bez viniča nemôžu urobiť nič, pretože k nim neprichádza miazga, potrebujú miazgu, aby rástli a prinášali ovocie. Avšak aj stromček, vinič, potrebuje ratolesti, pretože ovocie nevyrastá priamo na kmeni. Je to vzájomná potreba, je to vzájomné ostávanie s cieľom priniesť ovocie.

A toto je život kresťana: je pravda, že kresťanský život je plniť prikázania (porov. Ex 20,1-11), toto je nutné. Život kresťana znamená ísť po ceste blahoslavenstiev (porov. Mt 5,1-13): toto je nutné. Život kresťana je konať skutky milosrdenstva, tak ako nás to učí Pán v Evanjeliu (porov. Mt 5,31-36): a toto je nutné. Avšak je tu aj niečo viac: toto vzájomné ostávanie. My bez Ježiša nemôžeme urobiť nič, tak ako ani ratolesti bez viniča. A on – nech mi Pán dovolí to povedať – zdá sa, akoby bez nás nemohol nič urobiť, pretože ovocie dáva ratolesť, nie kmeň viniča. V tomto spoločenstve, v tejto dôvernosti „ostávania“, ktorá je plodná, Otec a Ježiš ostávajú vo mne a ja zostávam v nich.

Prichádza mi na um povedať: Čo potrebuje stromček viniča od ratolestí? Aby mali ovocie. Čo „potrebuje“ – povedzme to tak, trošku odvážne – čo „potrebuje“ Ježiš od nás? Svedectvo. Keď Evanjelium hovorí, že sme svetlom, hovorí: „Buďte svetlom, aby ľudia «videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca» (Mt 5,16). Čiže svedectvo je to, čo od nás Ježiš potrebuje. Vydávanie svedectva v jeho mene, pretože viera, Evanjelium, rastú vďaka svedectvu.

Toto je tajomný spôsob: Ježiš, aj ako oslávený v nebi po tom, ako prešiel utrpením, potrebuje naše svedectvo pre dávanie rastu, pre ohlasovanie, aby Cirkev vzrastala. A toto je vzájomné tajomstvo „ostávania“. On, Otec a Duch ostávajú v nás a my ostávame v Ježišovi.

Prospeje nám premýšľať a uvažovať nad týmto: ostať v Ježišovi - a Ježiš zostáva v nás. Zotrvať v Pánovi, aby sme mali miazgu, silu, aby sme mali ospravodlivenie, nezištnosť, aby sme mali plodnosť. A on ostáva v nás, aby nám dal silu [prinášať] ovocie (porov. Jn 5,15), aby nám dal silu svedectva, ktorým Cirkev rastie.

A kladiem si jednu otázku: aký je vzťah medzi Ježišom, ktorý ostáva vo mne a mnou, ktorý ostávam v ňom? Je to dôverný vzťah, tajomný vzťah, vzťah bez slov. „Ale Otče, veď toto nech robia mystici!“ Nie: toto je pre nás všetkých. Prostredníctvom drobných myšlienok: „Pane, ja viem, že ty si tu [vo mne]: daj mi silu a ja urobím to, čo mi povieš“. Ten dôverný dialóg s Pánom.

Pán je prítomný, Pán je v nás prítomný, Otec je v nás prítomný, Duch je v nás prítomný; ostávajú v nás. Ja však musím ostať v nich...

Nech nám Pán pomôže chápať, cítiť túto mystiku zotrvávania, na ktorom Ježiš tak veľmi naliehavo trvá. Mnohokrát, keď hovoríme o viniči a ratolestiach, zastavíme sa pri postave, pri remesle vinohradníka: Otca, ktorý [ratolesť] prinášajúcu ovocie strihaním čistí, a tú, ktorá neprináša ovocie odrezáva preč (porov. Jn 15,1-2). Je to pravda, robí to, no toto nie je všetko. Je toho viac. Toto je pomoc: skúšky, ťažkosti života, aj napomenutia, ktoré nám dáva Pán. Nezostaňme však stáť pri tomto. Medzi viničom a ratolesťami existuje toto dôverné zotrvávanie. My ratolesti potrebujeme miazgu a vinič potrebuje ovocie, svedectvo.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Modlitba duchovného prijímania

V závere liturgie Svätý Otec pozval veriacich vzbudiť si túžbu po prijatí Eucharistie:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

Slávenie uzavrela krátka adorácia s eucharistickým požehnaním. Pri príležitosti dnešnej liturgickej spomienky na Fatimskú Pannu Máriu, v kaplnke na záver zaznela známa fatimská mariánska pieseň.

-zk, jb-

13 mája 2020, 12:47
Čítaj celé >