Hľadaj

Vatican News
Kaplnka Domu sv. Marty je zasvätená Duchu Svätému Kaplnka Domu sv. Marty je zasvätená Duchu Svätému  (AFP or licensors)

Štvrtková homília: Božia zmluva s Abrahámom a tri dimenzie viery kresťana

Svätú omšu prenášanú médiami z Domu sv. Marty obetoval Svätý Otec vo štvrtok 2. apríla osobitne za ľudí bez domova, ktorých často nepovšimnuté utrpenia teraz v dôsledku pandémie bijú do očí celej spoločnosti.

Pápež František sa v rannej homílii zameral na tri základné rozmery života viery kresťana podľa príkladu praotca Abraháma. Kresťan si uvedomuje svoje vyvolenie Bohom, verne kráča po jeho ceste a hľadí radostne do budúcnosti, pretože Boh nezabúda na svoje prísľuby v zmluve so svojím ľudom. 

Pápež sa osobitne modlil za bezdomovcov

Modlitbový úmysel predstavil Svätý Otec na začiatku slávenia týmito slovami:

„V týchto dňoch bolesti a smútku sa stávajú vypuklými mnohé skryté problémy. Dnes je v novinách fotka, ktorá zatrasie srdcom: veľký počet bezdomovcov, ležiacich na parkovisku v istom meste, pod dohľadom... Dnes je mnoho bezdomovcov. Prosme sv. Teréziu z Kalkaty, aby v nás prebudila cit blízkosti voči tým mnohým ľuďom, ktorí za normálneho života spoločnosti žijú nepozorovaní, ale vo chvíľach krízy sa to, že sú bezdomovcami, stáva takto bijúcim do očí.“

Vo svojej homílii pápež František hovoril o postave Abraháma, ktorý je v centre oboch čítaní liturgie dňa (Gn 17,3-9; Jn 8,51-59). Na jeho príklade poukázal na tri neodmysliteľné rozmery viery každého kresťana, spočívajúce vo vernosti Božej zmluve, vo vernom kráčaní za jeho prísľubom plodnosti a v uvedomovaní si vyvolenia.

Homília Svätého Otca

Gn 17,3-9; Jn 8,51-59

„Pán večne pamätá na svoju zmluvu. Opakovali sme to v responzóriovom žalme. Pán nezabúda, nikdy nezabúda. Zabúda iba v jednom prípade, vtedy keď odpúšťa hriechy. Potom, čo odpustil, zabúda, nespomína si na hriechy. V iných prípadoch Boh nezabúda. Jeho vernosť je pamäťou. Jeho vernosť voči svojmu ľudu. Jeho vernosť voči Abrahámovi je pamätaním na sľuby, ktoré dal. Boh si vyvolil Abraháma, aby urobil cestu. Abrahám je vyvoleným, bol vyvolený. Boh si ho vyvolil. Potom, v tom vyvolení, mu sľúbil dedičstvo. A dnes, v úryvku knihy Genezis, je ďalší krok. Pokiaľ ide o teba, moja zmluva je s tebou. Zmluva. Tá zmluva, ktorá mu dáva vidieť v diaľke jeho plodnosť: staneš sa otcom mnohých národov. Vyvolenie, sľub a zmluva sú tri dimenzie života viery, tri dimenzie kresťanského života.

Každý z nás je vyvolený, kresťanom sa nikto nestáva vyberaním si spomedzi všetkých tých možností, ktoré mu náboženský „trh“ ponúka. Je vyvolený. My sme kresťanmi, pretože sme boli vyvolení. V tomto vyvolení je prísľub, je to prísľub nádeje, znakom toho je plodnosť: „Abrahám, budeš otcom mnohých národov a ... budeš plodný vo viere. Tvoja viera bude prekvitať v skutkoch, v dobrých skutkoch, aj v skutkoch plodnosti, ako plodná viera. Ale musíš – ako tretí krok – zachovávať zmluvu so mnou“.

Zmluva znamená vernosť, byť verným. Boli sme vyvolení, Pán nám dal prísľub, teraz od nás žiada zmluvu. Zmluvu vernosti. Ježiš hovorí, že Abrahám zajasal radosťou pri pomyslení a pri pohľade na jeho deň, deň veľkej plodnosti tohto svojho syna – Ježiš bol Abrahámovým synom –, ktorý prišiel pretvoriť stvorenie, čo je náročnejšie ako vytvoriť ho, hovorí liturgia – prišiel, aby nás vykúpil z našich hriechov, oslobodil nás.

Kresťan je kresťanom nie tým, že môže ukázať krstný list. Krstný list je papier. Ty si kresťanom, ak hovoríš «áno» tomu vyvoleniu, ktorým si ťa Boh vyvolil, ak kráčaš vedený tými prísľubmi, ktoré ti Pán dal, a ak žiješ zmluvu s Pánom: toto je kresťanský život. Hriechy pri našom kráčaní sú vždy proti týmto trom rozmerom: neprijať vyvolenie a sami si „vyvoliť“ rozličné modly, mnohé veci, ktoré nie sú Božie; neprijímať nádej prísľubu, nekráčať s pohľadom upretým na prísľuby v diaľke pred nami a neraz im aj zamávať do diaľky na pozdrav, ako hovorí List Hebrejom, ale naopak chcieť mať tieto prísľuby už dnes v podobe malých bôžikov, ktorých si vytvárame; a zabúdať na zmluvu, žiť bez zmluvy, ako keby sme boli bez zmluvy.

Plodnosťou je radosť, tá radosť Abraháma, ktorý uzrel Ježišov deň a bol plný radosti. Toto je odhalenie, ktoré nám dnes Božie slovo dáva o našej kresťanskej existencii. Nech je to tak ako u nášho otca [Abraháma]: vedomý si, že je vyvolený; radostný, že kráča za prísľubom a verný v plnení zmluvy.“

Duchovné sväté prijímanie

Svätú omšu aj dnes Svätý Otec František ukončil krátkou adoráciou pred vystavenou Sviatosťou a udelením eucharistického požehnania. Veriacich sledujúcich priamy prenos cez televíziu alebo internetovým strímingom pozval k duchovnému prijímaniu modlitbou:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-

02 apríla 2020, 13:44
Čítaj celé >