Ranná homília Veľkonočného pondelka: Zvoľme si blahozvesť, nie hrob peňazí

Doba „po“ pandémii sa „už začala“, skonštatoval v úvode svätej omše pápež František. Omšový úmysel obetoval za tých, čo sa touto situáciou zaoberajú pre zabezpečenie ďalšieho chodu života v jednotlivých krajinách:

„Modlime sa dnes za správcov verejných vecí, vedcov, politikov, ktorí začali študovať cestu východiska v „popandémiovej“ dobe, ktorá sa už začala: aby našli správnu cestu, vždy v prospech ľudí, vždy v prospech národov.“

Z evanjelia podľa Matúša (Mt 28,8-15) sa vo svojej homílii Svätý Otec zamýšľal opäť nad problémom voľby medzi dvoma pánmi – buď peniaze, alebo Boh. Ako pripomenul, je ľahké „skĺznuť do hrobu peňazí“.

Ranná homília vo Veľkonočný pondelok

Dnešné evanjelium nám predstavuje možnosť voľby, ktorá je tu dennodenne, možnosť človeka, ktorá je však od toho dňa jasná: je to voľba medzi radosťou, nádejou z Ježišovho vzkriesenia, a nostalgiou hrobu.

Ženy idú napred, aby priniesli tú zvesť (porov. Mt 28,8): Boh vždy začína ženami, vždy. Otvárajú cesty. Nepochybujú: vedia; videli ho, dotkli sa ho. Videli aj prázdny hrob. Je pravda, že učeníci nemohli tomu uveriť, a povedali si: „Tieto ženy majú azda len prílišnú fantáziu“... neviem, mali svoje pochybnosti. Ale ony si boli isté, a  táto ich cesta nakoniec vedie až k dnešnému dňu: Ježiš vstal z mŕtvych, je živý medzi nami (porov. Mt 28, 9-10).

A potom je tu tá ďalšia možnosť: lepšie je nežiť tu s prázdnym hrobom. Ten prázdny hrob nám narobí množstvo problémov. A tak je tu rozhodnutie ukryť skutočnosť. Je to ako vždy: ak neslúžime Bohu, Pánovi, slúžime inému bohu, peniazom. Spomeňme si to, čo povedal Ježiš. Sú dvaja páni: Pán Boh a pán mamona. Nedá sa slúžiť obom. A na uniknutie z tejto zrejmosti, z tejto reality, si kňazi a zákonníci zvolili tú druhú cestu. Tú, ktorú im ponúkal bôžik peňazí. A zaplatili: zaplatili si mlčanie (porov Mt, 28,12-13). Mlčanie svedkov. Jeden zo strážnikov urobil vyznanie hneď po Ježišovej smrti: „Tento človek bol naozaj Boží Syn!“ (Mk 15,39).

Títo chudáci nechápu, majú strach, pretože im ide o život... a šli za kňazmi, za zákonníkmi. A oni im zaplatili: zaplatili za mlčanlivosť, a toto, drahí bratia a sestry, nie je nejaká provízia: toto je čistá korupcia, korupcia v čírom stave.

Ak nevyznávaš Pána Ježiša Krista, zamysli sa prečo: kde je tá pečať tvojho hrobu, kde je korupcia. Je pravda, že mnoho ľudí nevyznáva Ježiša, pretože ho nepoznajú, pretože my sme ho neohlasovali s dôslednosťou; a toto je naša vina. Avšak ak sa niekto zoči-voči evidentným dôkazom vydá touto cestou, je to cesta diabla, cesta korupcie.

Zaplatí sa ti a mlč.

Aj dnes, stojac pred blízkym koncom tejto pandémie – dúfajme, že to bude čoskoro – je tu tá istá možnosť voľby: buď stavíme na život, na vzkriesenie národov, alebo to bude na bôžika peňazí: vrátiť sa k hrobu hladu, otroctva, vojen, fabrík na zbrane, detí bez vzdelávania... tam je ten hrob.

Nech nám Pán - tak v našom osobnom živote, ako aj v živote našej spoločnosti - vždy pomáha zvoliť si blahozvesť: blahozvesť, ktorá je obzorom vždy otvoreným. Nech nás vedie zvoliť si dobro ľudí. A nikdy neupadať do hrobu bôžika peňazí.

Veľkonočné „Aleluja“ aj v duchovnom prijatí Krista

Svätý Otec pri ranných svätých omšiach stále pokračuje aj v krátkych adoráciách pred vystavenou Oltárnou sviatosťou, ktoré ukončí eucharistickým požehnaním. Veriacich sledujúcich priamy prenos dnes pápež František vyzval k duchovnému svätému prijímaniu modlitbou od sv. Alfonza z Liguori:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

Celkom na záver sa Svätý Otec pristavil pred sochou Madony za spevu veľkonočnej mariánskej antifóny Regina caeli - Raduj sa nebies kráľovná.

-mh, jb-