Hľadaj

Vatican News
Pápež František v závere svätej omše udelil eucharistické požehnanie všetkým, čo fyzicky nemôžu pristúpiť k sviatosti Pápež František v závere svätej omše udelil eucharistické požehnanie všetkým, čo fyzicky nemôžu pristúpiť k sviatosti 

Ranná homília: Odpustenie je podmienkou pre vstup do neba

Nech je Pán nablízku našim starým otcom a starým mamám. Na tento úmysel sa pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty v utorok 17. marca modlil pápež František. Hlavnou témou jeho homílie bolo odpustenie, ktoré je nutné vždy a zo srdca. Na záver Svätý Otec udelil eucharistické požehnanie všetkým, čo fyzicky nemôžu pristúpiť k sviatosti.

Starí ľudia sú v čase pandémie koronavírusu tou najrizikovejšou skupinou, ktorá zároveň asi najťažšie znáša izoláciu od svojich drahých. Svätý Otec v úvode Eucharistie vyzval k osobitnej modlitbe za nich:

„Chcel by som, aby sme sa dnes modlili za starých ľudí, 

ktorí v tejto chvíli osobitným spôsobom trpia veľmi veľkou vnútornou osamelosťou a niekedy množstvom strachu. Modlime sa k Pánovi, aby bol nablízku našim starým otcom, starým mamám a všetkým seniorom a aby im dal silu. Oni nám dali múdrosť, život, dejiny. Buďme im aj my nablízku modlitbou.“

Dnešné liturgické čítania spája téma odpustenia a milosrdenstva. V úryvku z Knihy proroka Daniela (3,25.34-43) zaznieva modlitba Azariáša, ktorého spolu s jeho dvoma spoločníkmi kráľ Nabuchodonozor uvrhol do ohňa za to, že sa neklaňali kráľovým bôžikom.

Azariáš od Boha vyprosuje milosrdenstvo a odpustenie pre celý národ trpiaci pod nadvládou pohanov: «Nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v teba. A teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom, a s bázňou hľadáme tvoju tvár. Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva».

Svätý Otec v homílii vychádzal z úryvku Evanjelia podľa Matúša (18,21-35), v ktorom sa Peter pýta Ježiša, koľkokrát treba druhým odpustiť. Ježiš zároveň rozpráva podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi, ktorému pán odpustil celý jeho dlh, no ktorý nevedel odpustiť svojim vlastným dlžníkom.

Odpúšťať nie je ľahké, uznal pápež a pripomenul, že existujú ľudia, ktorí „žijú odsudzujúc ostatných“. To, čo však od nás žiada Boh, je, „aby sme boli veľkodušní“ a „odpúšťali, a to zo srdca“, zdôraznil Petrov nástupca.

Po svätom prijímaní nechal pápež František na oltári vystavenú Sviatosť oltárnu na adoráciu. V závere svätej omše Svätý Otec s monštranciou v rukách udelil eucharistické požehnanie všetkým spojeným v priamom televíznom či internetovom prenose.

Videozáznam

Homília Svätého Otca

Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi?

„Ježiš práve skončil katechézu o bratskej jednote a zakončil ju krásnymi slovami: „Uisťujem vás, že ak sa dvaja či traja z vás dohodnú a svorne si vyprosujú nejakú milosť, bude im daná“. Jednota, priateľstvo, pokoj medzi bratmi priťahuje Božiu dobrotivosť. A Peter sa pýta: „To áno, ale čo robiť s ľuďmi, ktorí nás urážajú? Ak sa môj brat proti mne previní, uráža ma, koľkokrát mu mám odpustiť? Sedemkrát?“

Ježiš mu odpovie tým slovom, ktoré v ich jazyku znamená „vždy“: „Sedemdesiatsedem ráz“. Vždy musíme odpúšťať. A odpúšťať nie je ľahké. Pretože naše egoistické srdce je stále prilipnuté k nenávisti, pomstám, k zášťam. Všetci sme videli rodiny zničené vzájomnými nenávisťami, ktoré si prenášajú z jednej generácie na druhú. Bratia, ktorí sa pred truhlou niektorého z rodičov ani len nepozdravia, pretože pokračujú v starých zášťach.

Zdá sa, že väčšiu silu má prilipnúť k nenávisti, než k láske - a práve toto je takpovediac „pokladom“ diabla. On sa vždy zahniezďuje uprostred našich záští, našich nenávistí a dáva im rásť, udržiava ich, aby ničil. Ničil všetko. A neraz cez maličkosti, ničí. A takto sa v nás ničí [prítomnosť] Boha, ktorý neprišiel odsudzovať, ale odpúšťať. Toho Boha, ktorý dokáže vystrojiť hostinu pre hriešnika, ktorý príde k nemu, a zabudnúť na všetko.

Keď nám Boh odpúšťa, zabúda na všetko to zlo, ktoré sme vykonali. Ktosi povedal: „Je to choroba Boha“ - nemá pamäť, dokáže v týchto prípadoch stratiť pamäť. Boh stráca z pamäte nepekné príbehy mnohých hriešnikov, príbehy našich hriechov. Odpúšťa nám a ide ďalej. Žiada od nás jediné: „Rob tak aj ty: nauč sa odpúšťať“, nevleč ďalej tento neplodný kríž nenávisti, zášte, toho: „Toto mi zaplatíš“. Tieto slová nie sú ani kresťanské, ani ľudské.

Ježišova veľkodušnosť nás učí, že na to, aby sme vstúpili do neba, musíme odpustiť. Ba ešte viac, hovorí nám: „Ideš na omšu?“ – „Áno“ – „No ak si idúc na omšu spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, najprv sa zmier; neprichádzaj za mnou s láskou ku mne v jednej ruke a s nenávisťou voči bratovi v tej druhej“. Koherentnosť lásky. Odpustiť. Odpúšťať zo srdca.

Existujú ľudia, ktorí žijú odsudzovaním druhých, ohováraním ľudí, sústavným špinením svojich spolupracovníkov, špinením susedov či príbuzných, pretože im nevedia odpustiť čosi, čo im títo spravili alebo neodpúšťajú vec, ktorá sa im nepáčila. Zdá sa, že osobným imaním diabla je toto: zasievať lásku k neodpusteniu, žiť pripútaní k neodpusteniu. A odpustenie je podmienkou pre vstup do neba.

Podobenstvo, ktoré Ježiš rozpráva, je veľmi jasné: odpúšťať. Nech nás Pán naučí tejto múdrosti odpustenia, ktoré nie je ľahké. A urobme jednu vec: keď sa pôjdeme  vyspovedať, prijať sviatosť zmierenia, položme si najprv otázku: „Odpúšťam ja sám?“ Ak cítim, že neodpúšťam, netvárme sa, že ideme prosiť o odpustenie, pretože nám nebude odpustené. Prosiť o odpustenie znamená odpustiť. Oboje ide ruka v ruke. Nedajú sa oddeliť.

A tí, čo prosia o odpustenie pre seba tak ako ten muž [v podobenstve], ktorému jeho pán všetko odpustil, no sami neponúknu odpustenie druhým, skončia ako tento muž. «Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi».

Nech nám Pán pomôže pochopiť to a skloniť hlavu, aby sme neboli nadradení, aby sme boli veľkodušnými v odpúšťaní. Aby sme odpúšťali aspoň „z vlastného záujmu“. Ako to? Áno: odpúšťať, lebo ak ja neodpustím, nebude mi odpustené. Aspoň toto. Avšak vždy odpustenie.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-

17 marca 2020, 13:07
Čítaj celé >