Ranná homília z 24. januára: Závisť je mydlová bublina, čo prináša vojnu

Pápež František v homílii varoval pred „červom závisti a žiarlivosti“ , ktoré nás vedie k odsudzovaniu v rodinách, susedstvách a v práci: „Je to semeno vojny“, „klebetenie so sebou samým“, ktoré zabíja druhých. Ak sa však zamyslíme, zistíme, že nemá konzistenciu a skončí „ako mydlová bublina“.

Ako píše Kniha Samuelova, v kráľovi Saulovi vyvoláva žiarlivosť spev víťaznej piesne žien o tom, ako on zabil tisíc nepriateľov, zatiaľ čo Dávid desaťtisíc. Takto sa začína „nepokoj zo žiarlivosti“, ako „červ, ktorý ťa hryzie zvnútra“, vysvetlil Svätý Otec, takže „Saul vychádza s armádou, aby zabil Davida.“

Závistlivec nevidí realitu

 „Žiarlivosti sú zločinné, a vždy sa snažia zabíjať“ – pokračoval pápež František a pripomenul, že i keď si niekto povie: „áno, žiarlim, ale nie som vrah“, môže neskôr skončiť zle. Nezabúdajme, že ľahko možno zabiť aj jazykom, ohováraním, varoval Svätý Otec.

Žiarlivosť narastá „rozprávaním so sebou samým“ a interpretovaním vecí optikou žiarlivosti. Žiarlivý človek je „neschopný vidieť realitu“ a iba niečo veľmi silné mu môže otvoriť oči. Takto Saula v jeho fantázii „žiarlivosť priviedla uveriť, že David je vrah, nepriateľ“.

„Aj my, keď na nás prichádza závisť,  žiarlivosť, konáme takto! Všetci uvažujme: „Prečo je pre mňa táto osoba neznesiteľná? Prečo tú druhú nechcem ani len vidieť?“ Každý z nás nech premýšľa prečo. Mnohokrát hľadáme dôvod a zisťujeme, že sú to naše fantázie. Fantázie, ktoré však rastú v tomto klebetení sami so sebou.“

Milosť prasknutej mydlovej bubliny

 „A nakoniec je to Božia milosť, keď žiarlivý človek narazí na realitu, ako sa to stalo Saulovi: žiarlivosť praskne ako mydlová bublina, pretože žiarlivosť a závisť nemajú konzistenciu.“

Pápež ďalej prešiel k udalosti, keď Saul vstupil do jaskyne, kde sa ukryli Dávid a jeho spoločníci, „aby si urobili potrebu“. Priatelia hovorili Dávidovi, aby to využil a zabil kráľa, ale on odmietol: „nikdy nezdvihnem ruku proti Pánovmu pomazanému“. Svätý Otec uviedol, že tu vidieť šľachetnosť Dávida naproti vražednej žiarlivosti Saula. Takto v tichosti odreže iba kúsok látky z okraja kráľovského plášťa, „a vezme si ho so sebou“.

Takže Dávid vyjde z jaskyne a volá Saula s úctou: „Ó kráľ, môj pán!“, aj keď „ten sa ho snažil zabiť“. Ukáže mu okraj plášťa hovoriac: ´Mohol som ťa zabiť. Nie, neurobil som to.´“ Tu je moment, keď „praskla mydlová bublina Saulovej žiarlivosti,“ vysvetlil pápež František.

Saul si uvedomí, že Dávid sa správa ako keby bol jeho vlastným synom - a vracia sa do reality. Hovorí: ´Si spravodlivejší než ja, pretože si mi robil dobro, zatiaľ čo ja som ti robil zlo´.“

Chráňme si srdce od červa žiarlivosti

„Je to milosť, keď závisť a žiarlivosť narazia na realitu, ktorá dá prasknúť tej mydlovej bubline“, zopakoval pápež František a vyzval zahľadieť sa na seba samých, keď je nám nejaká osoba antipatická, a nemáme ju radi. Spýtajme sa seba: „Čo je vo mne? Je to červ žiarlivosti, ktorý rastie, pretože on má niečo, čo ja nemám, alebo je to skrytý hnev?“

„Dajme pozor, pretože toto je červ, ktorý vchádza do srdca nás všetkých – nás všetkých! – a vedie nás k zlému posudzovaniu ľudí, pretože vo vnútri je istá konkurencia: on má niečo, čo ja nemám. A takto sa začína zápasenie. Privádza nás to k odpisovaniu ľudí, vedie nás to k vojne, k domácej vojne, susedskej vojne, vojne o pozíciu na pracovisku. Tým samotným počiatkom, tým zárodkom vojny je závisť a žiarlivosť.“

Pápež František ukončil rannú homíliu výzvou k modlitbe:

„Poprosme Pána o milosť mať srdce priezračné ako bolo srdce Dávida. Srdce priezračné, ktoré sa usiluje čisto o spravodlivosť, o pokoj. Srdce priateľské, srdce, ktoré nechce nikoho zabíjať, pretože žiarlivosť a závisť zabíjajú.“

-mh, jb-