Ranná homília: Duchovná vlažnosť premieňa náš život na cintorín

Svätý Otec vo svojom príhovore uvažoval nad prvým liturgickým čítaním z Knihy proroka Aggea (Ag 1,1-8). Je to ťažký text, v ktorom Pán cez proroka nalieha na ľudí, aby premýšľali nad svojím správaním, rozhodli sa ho zmeniť a pustiť sa do práce na obnove zrúcaného Božieho domu.

Lenivý ľud, ktorý nedôveruje v pomoc Pána

Pápež vysvetlil, že prorok Aggeus sa snažil pohnúť srdcom ľudu, ktorý je lenivý a poddal sa zatrpknutosti a porazeneckej mentalite. Pre obnovu jeruzalemského Chrámu zničeného nepriateľmi ľud roky nič nerobil, a tak Pán posiela svojho vyvoleného, aby Chrám obnovil. Ľud však ani tak „nemal vôľu vstať a znovu začať, nenechal si pomôcť od Pána, ktorý ho chcel pozdvihnúť“, pokračoval Svätý Otec:

„A toto je dráma týchto ľudí, aj naša, keď nás ovládne duch vlažnosti, keď príde táto vlažnosť života, keď povieme: „Nuž áno, Pane, dobre... ale len zvoľna, pomaličky, Pane, takto by to stačilo... Veď to urobím zajtra!“ Aby sme mohli to isté povedať zajtra a zajtrajšok to odloží na pozajtra, a takto stále ďalej... A výsledkom je život v odkladaní rozhodnutia k obráteniu srdca, ku zmene života...“

Duchovná vlažnosť je „cintorínsky pokoj“

Pápež František upozornil na duchovnú vlažnosť, ktorá sa skrýva za neistotami a život mnohých ľudí končí „ako handra, pretože nič neurobili, len udržiavali pokoj a kľud sami pre seba“. A pápež to nazýva „cintorínsky pokoj“:

„Keď vstúpime do tejto vlažnosti, do tohto postoja duchovnej vlažnosti, premieňame náš život na cintorín: to nie je život. Je to len uzatváranie sa, aby k nám neprenikli problémy. Tak ako títo ľudia, ktorí hovorili: „Nuž áno, sme v troskách, ale neriskujme, radšej s tým nehýbať. Už sme zvyknutí takto žiť“.

Prebudiť sa z „jemnej duchovnej anestézie“

Svätý Otec v homílii varoval, že niečo také sa môže prihodiť aj nám. Napríklad vtedy, keď stále odkladáme na zajtra rozhodnutia „v tých malých veciach, ktoré nie sú v poriadku, a ktoré Pán chce, aby sme ich zmenili“. V tomto zmysle pápež František povzbudil k modlitbe, aby nám Pán pomohol „prebrať sa z ducha vlažnosti“, bojovať proti tejto „jemnej anestézii duchovného života“:

„Poprosme Pána o milosť neupadnúť do tohto ducha „polovičatých kresťanov“ alebo, ako hovoria staré ženy, „kresťanov ako voda z ruže“, teda bez podstaty - kresťanov hoci dobrých, s mnohou prácou, no „veľa sa zasialo, a zožalo málo“. Životy, ktoré boli veľmi sľubné, ale nakoniec nepriniesli nič.“

- mh, jb -