Beta verzia

Cerca

VaticanNews
Pope Francis celebrates mass Svätý Otec počas slávenia rannej svätej omše  (ANSA)

Cirkev je ako bicykel, v pohybe má rovnováhu – ranná homília pápeža Františka

„Rovnováha Cirkvi sa podobá rovnováhe bicykla: je stabilný a dobrý, keď je v pohybe – ak ho necháš stáť, spadne.“ To je myšlienka Svätého Otca z rannej omše v Dome sv. Marty. Pápež František vychádzajúc z liturgických čítaní uvažoval v homílii nad rozličnými postojmi, ktoré má človek voči novým veciam, ktoré nám pripravuje Boh.

Pán nám vždy vychádza v ústrety s niečím novým a originálnym, pripomenul Svätý Otec a zároveň upozornil, že v ľudských dejinách bude vždy existovať „vzdorovanie voči Duchu Svätému“, či opozícia voči novosti a zmenám.

Väzni ideí

V Evanjeliu podľa Jána (10,22-30) je dobre vidieť uzavretosť zákonníkov – postoj, ktorý sa neskôr stane rigídnosťou. Ide o mužov schopných stavať do centra jedine seba samých, nevšímavých voči konaniu Ducha Svätého a necitlivých na novosť. Pápež zdôraznil zvlášť ich úplnú neschopnosť „rozlišovať znamenia čias“ a tiež aj to, že boli uväznení vo vlastných predstavách.

„Vracajú sa k tej istej otázke, sú neschopní vyjsť von z toho ich uzavretého sveta, sú väzňami ideí. Prijali zákon, ktorý bol životom, oni ho však akoby „vydestilovali“, premenili ho na ideológiu. A tak sa točia a točia dookola, nie sú schopní vyjsť von a každá novosť je pre nich hrozbou.“

Sloboda Božích detí

Veľmi odlišný postoj by mali zaujať Božie deti, ktoré azda aj napriek určitej počiatočnej zdráhavosti sú slobodné a schopné postaviť do centra Ducha Svätého. Príklad prvých učeníkov, prerozprávaný v prvom liturgickom čítaní zo Skutkov apoštolov (Sk 11,19-26), ukazuje ich poddajnosť voči novosti a schopnosť rozsievať Božie slovo bez schematizmu, že „vždy sa to robilo takto“. Ako poznamenal pápež František, „oni vytrvali v poddajnosti voči Duchu Svätému, aby tak vykonali niečo, čo bolo viac než akási revolúcia“ či „silná zmena“, keďže „stredom toho bol Duch Svätý: nie zákon, ale Duch Svätý“.

„A tá Cirkev bola Cirkvou v pohybe, bola Cirkvou, ktorá prekračovala seba samú. Nebola to uzavretá skupina vyvolených, bola to misionárska Cirkev. Dokonca, dá sa povedať, že rovnováha Cirkvi je práve v pohyblivosti, vo vernosti Duchu Svätému. Niekto hovorieval, že rovnováha Cirkvi sa podobá rovnováhe bicykla: je stabilný a dobrý, keď je v pohybe – ak ho necháš stáť, spadne. Je to dobrý príklad.“

Modlitba a rozlišovanie na objavenie cesty

Uzavretosť a otvorenosť: to sú dva protichodné póly opisujúce ako môže človek reagovať voči vanutiu Ducha Svätého. Ako pripomenul Svätý Otec, ten druhý postoj je vlastný „učeníkom a apoštolom“. Počiatočné zdráhanie je nielen ľudské, ale je aj „zárukou toho, že sa nenechajú niečím oklamať a takto potom za pomoci modlitby a rozlišovania nachádzajú cestu“.

„Vždy tu bude vzdorovanie Duchu Svätému, vždy, až do konca sveta. Nech nám Pán dá milosť, aby sme vedeli klásť odpor tomu, čomu máme klásť odpor, tomu, čo prichádza od Zlého, tomu, čo nám odoberá slobodu. A nech sa vieme otvoriť novotám, avšak jedine tým, ktoré pochádzajú od Boha, s mocou Ducha Svätého. A nech nám dá milosť rozlišovať znamenia čias, aby sme urobili rozhodnutia, ktoré máme v danej chvíli urobiť.“  

24 apríla 2018, 15:58